Abrahám — človek, ktorý žil vierou
Abrahám poslúchol, že má vyjsť z Cháránu a nasledovať Boha do novej krajiny, ktorú nepoznal. Toto je metafora aj pre náš život. Pokiaľ aj my nevyjdeme zo starej krajiny nášho života, nikdy neprídeme k viere, akú mal Abrahám, a nikdy nevstúpime do toho nového, čo má aj pre nás Boh pripravené.
Abrahám nemal internet, aby si presurfoval Kanaán a zhodnotil, či sa mu to oplatí. Nepovedal: „Bože, počkaj sekundu, len si to omrknem cez Google.“ Abrahám nemal ani žiadnu GPS navigáciu, ba dokonca, pravdepodobne, nemal ani mapu. On mal len Božie slovo. Išiel zo známeho a bezpečného do neznámeho a neistého.
Nikdy by nespoznal zasľúbenú zem, pokiaľ by nevyšiel z tej starej. Vyjsť z Cháránu znamenalo vyjsť zo starého spôsobu života. Tam si žil ako každý iný. Žil hodnotami a kultúrou svojho okolia. Ale keď poslúchol Boha, to staré zanechal a zostalo mu len dôverovať Bohu v tom, kam ho povedie.
Keď čítame pozorne jeho príbeh (všeobecný odkaz, 1. M 11:25), zistíme, že Abrahám nebol dokonalý. Biblia nám nezamlčuje jeho slabosti. A predsa je pre generácie ľudí vzorom a inšpiráciou viery. Nie vďaka svojim zlyhaniam, ale napriek nim. Byť človekom viery neznamená byť dokonalý, ale veriť v Dokonalého.
Abrahám poslúchol Boží hlas, keď ho Boh zavolal. Boh povedal Abrahámovi: Vyjdi… a on odišiel, ako mu prikázal Hospodin… (odkaz 1. M 12:1, 4)
VIERA AKO POSLUŠNOSŤ
Boh povedal a Abrahám poslúchol. VIERA a POSLUŠNOSŤ sú v Biblii často zameniteľné pojmy. MOHLI BY SME POVEDAŤ O ABRAHÁMOVI, ŽE UVERIL BOHU, AK BY BOL ZOSTAL V CHÁRÁNE? Isteže nie!
Abrahám bol človek, ktorý vierou žil. Ak by sme o ňom povedali len, že „mal“ vieru, nevystihuje to podstatu veci. Jeho viera nebolo „niečo“, čo je niekde uskladnené. O jeho viere vieme len vďaka tomu, že sa prejavovala. Keď začal baliť kufre a odchádzal z Cháranu, neostalo to pred nikým utajené. A iste prišli aj otázky: „Kam ideš? A prečo odchádzaš?“ Nepoznáme obsah ani rozsah týchto dialógov, ale Abrahám prejavil svoju vieru verejne v konkrétnej poslušnosti voči Bohu.
VIERA AKO DÔVERA
S poslušnosťou ide ruka v ruke aj DÔVERA. Tá poslušnosť nevyplývala z Abrahámovho strachu z Boha, ale z jeho dôvery voči Bohu. Boh Abraháma z Cháranu nevyháňal, ale ho povolal do niečoho nového. Abrahám Bohu uveril! Spoľahol sa na Jeho slovo!
Aj naša viera, pokiaľ sa neprejaví poslušnosťou a dôverou voči konkrétnemu Božiemu slovu, nie je pravou vierou.
Aj nás Boh volá, aby sme vykročili zo starého spôsobu života, z toho, čo nám je tak dôverne blízke, bezpečné a známe, aby sme sa vydali tam, kde nám zostane len dôvera v Boha.
Takáto VIERA sa môže javiť ako veľmi ŤAŽKÁ a NEPOHODLNÁ.
Ten starý svet, ktorý Abrahám opustil, bol svetom pohanským, bezbožným. Mali tam síce mnoho bohov, neboli to ateisti, ale nepoznali Hospodina.
AJ NÁS TEN ISTÝ HOSPODIN VOLÁ, ABY SME VYŠLI ZO SVETA BEZ BOHA, ZO SVETA, KDE JE BOH NEPOZNANÝ A KDE SA S NÍM NEPOČÍTA, K ŽIVOTU, KDE SME ODKÁZANÍ ÚPLNE NA NEHO.
VIERA AKO TRPEZLIVOSŤ
Abrahám poslúchol a uveril Božiemu sľubu. Boh mu sľúbil, že ho požehná, že ho nesmierne požehná. Šli roky, ale to, po čom Abrahám najviac túžil, sa stále neuskutočňovalo (narodenie potomka) (odkaz 1. M 12:2). A to je viera. Držíme sa toho, čo Boh sľúbil, aj keď to nevidíme. A v tej dôvere v Boha vytrvajme. A tak spolu s vierou kráča aj TRPEZLIVOSŤ.
NOVÝ SVET PRED NAMI
Cez vieru sa pre Abraháma otvoril nový svet, nový život. Nebolo to bezproblémové ani ľahké.
Aj pred nami stojí podobná výzva. Budeme Bohu dôverovať? Alebo sa budeme spoliehať na to bezpečné a dôverne známe?
Ak sa neodvážiš zveriť Bohu, oberieš sa o požehnanie, ktoré ti prisľúbil, o požehnanie večného života. Viera, ktorá prináša záchranu, spasenie, sa prejavuje v tom, že vykračuje zo starého života do nového.
Ak ty nevykročíš zo starého života k novému, nikdy nebudeš zachránený z toho tvojho Cháránu a nevstúpiš do zasľúbeného Kanaánu.
Neviem, čo je v tvojom živote tým Cháránom, tým starým miestom života. To je medzi tebou a Bohom. To je to, odkiaľ ťa Boh volá.
Možno si kladieš otázku, či pre Teba už nie je neskoro. Vieš, koľko mal Abrahám rokov, keď ho Boh povolal? Čítame, že mal sedemdesiatpäť, keď vyšiel z Cháránu (odkaz 1. M 12:4). Božie volanie platí pre každého bez ohľadu na vek. Nikto nie je primladý a nikto nie je pristarý. Nikdy nie je neskoro uveriť Bohu.
Keď Abrahám poslúchol, išli s ním ďalší. Celá jeho domácnosť. Zrejme nie všetci rozumeli a nie všetci sa hneď obrátili k Bohu tak ako Abrahám. Nie všetkým sa to možno páčilo, niektorí asi nesúhlasili a frflali. Ale Abrahámova aktívna viera mala na ich život vplyv.
VIERA, KTORÁ MÁ VPLYV
Aj my, keď sa obrátime k Bohu, máme vplyv na naše okolie. Na naše deti, vnúčatá, susedov, kolegov v práci, priateľov atď. Keď neskôr Abrahám poslal sluhu, aby našiel manželku pre Izáka, čítame o tomto sluhovi, že pri hľadaní manželky pre svojho pána sa modlil — nie k pohanským bôžikom, ale k Bohu Abraháma! (odkaz 1. M 24:12) Svedectvo Abrahámovej viery doviedlo k viere aj tohto muža. Ak vyjdeš zo starého života, bude to mať zachraňujúci vplyv aj na tvoje okolie.
ZÁVER, KTORÝ MÁ POKRAČOVANIE
Ako konkrétne vyjsť z Cháránu? Neviem, aká je tvoja situácia. Možno to znamená dôverovať Bohu v neistých časoch (viera ako DÔVERA). Možno to znamená vyznať hriech a opustiť konkrétne činnosti či myšlienky, ktoré nie sú dobré. Alebo začať robiť niečo, o čom vieš, že je správne. (viera ako POSLUŠNOSŤ) A možno to znamená byť trpezlivý a vytrvať v dôvere Bohu. (viera ako TRPEZLIVOSŤ.)
Navrhujem, aby si skôr, ako odídeš od počítača alebo preklikneš na iný článok či video, venoval chvíľu modlitbe. Predlož v nej Bohu to, čo je aktuálne pre Teba. Potrebuješ viac Bohu dôverovať? V niečom Ho viac poslúchať? Alebo sa cvičiť v trpezlivosti? Viera, ak sa nepretaví do konkrétnych rozhodnutí a krokov, zostane len mŕtvou teóriou. Máme advent, a ten nás pozýva, aby sme na Božie pozvanie zareagovali.
1. M 12:1–4 „Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme. Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin; šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Cháránu.“
Autor: Ondrej Kolárovský Zdroj: Chcemviac.com Datum: 20. prosince 2020 Foto: Pixabay.com – ilustrační