Timothy Keller: Pascalov spôsob prezentovania kresťanskej viery

Blaise Pascal bol vynikajúci francúzsky matematik a fyzik 17. storočia, ktorý zažil dramatické obrátenie a následne venoval väčšinu svojich myšlienok kresťanstvu a filozofii. Začal dávať dokopy poznámky a fragmenty, a dúfal, že tieto budú zviazané do knihy s názvom „Obhajoba kresťanstva“. Zomrel však len dva mesiace po svojich 39-tych narodeninách bez toho, že by ju stihol napísať. Tieto fragmenty, predsa len boli publikované ako Pensees („myšlienky“) a stali sa jednou z najznámejších kresťanských kníh v histórii.

Jedna z najzaujímavejších Pascalových Pensees je spomenutá na začiatku. Pascal v nej holisticky vyjadruje, ako prezentovať kresťanské posolstvo neveriacim. Začína spôsobom myslenia neveriaceho. Vraví, že ľudia k náboženstvu nie sú objektívni (má na mysli kresťanstvo). Skutočne ním pohŕdajú a nechcú, aby to bola pravda — a predsa sa boja, že by mohlo byť pravdivé. Niektorí z nich sú čestní ľudia, ktorí majú dobré, dôkladne premyslené dôvody, prečo je kresťanstvo nepravdivé. Ostatní nie sú takí čestní a len ho ohovárajú a zosmiešňujú. No nikto nie je neutrálny. Ľudia inštinktívne tušia, že ak by kresťanstvo bolo pravdivé, stratili by možnosť riadiť svoje životy. Preto nástoja na tom, že kresťanstvo pravdivé nie je a sú ochotní bezvýhradne akceptovať akékoľvek výhrady a námietky voči viere.

Mnoho ľudí dúfa, že kresťanstvo nedáva zmysel na žiadnej úrovni. Tešia sa vtedy, keď počujú o kresťanoch, ktorí sú nemierni, iracionálni a pokryteckí — to ich utvrdzuje v ich „neviere“.

Ako by na to mali kresťania reagovať? Pascal si myslí, že v podstate sú tri kroky — fázy, ako priviesť niekoho na cestu viery. Najprv ich musíš odzbrojiť a prekvapiť. Mnoho ľudí dúfa, že kresťanstvo nedáva zmysel na žiadnej úrovni. Tešia sa vtedy, keď počujú o kresťanoch, ktorí sú nemierni, iracionálni a pokryteckí — to ich utvrdzuje v ich „neviere“. Na druhej strane, ak nejaká „prezentácia“ kresťanskej viery —  alebo jednoducho kresťan —  pôsobí ako dobre informovaný, hĺbavý, rozumný, otvorený, ochotný a štedrý, potom to láme stereotypy, búra predsudky a vzbudzuje závideniahodný rešpekt a úctu.

Pascal vraví, že po tomto kroku by sme mali byť viac aktívni. „Potom ho urobte atraktívnym, urobte všetko preto, aby si dobrí ľudia želali, aby to [kresťanstvo] bola pravda.“ Mohli by sme namietať proti výrazu „urobiť“ a tvrdiť, že kresťanstvo je atraktívne, ale to by sme sa minuli Pascalovmu zámeru. Samozrejme, že nehovorí o tom, že máme urobiť z kresťanstva niečo, čím nie je — skôr by sme mali odhaliť, upozorniť a ukázať jeho jestvujúce prvky. Ale fráza „urobiť všetko preto, aby si dobrí ľudia želali, aby to bola pravda“ vysvetľuje, že si to vyžaduje odhodlanie a dômyselnosť. Musíme poznať našu kultúru — poznať túžby našich ľudí — a potom im ukázať, že jedine v Kristu môžu byť ich túžby naplnené, že jedine v ňom budú mať časové línie ich životov vždy riešenie a šťastný koniec.

Som rád, že Pascal sa toho dožaduje, pretože, pochopiteľne, v týchto rozhovoroch sa chceme rozprávať o hriechu, ktorý tvorí bariéru medzi Bohom a nami. Pascal proti tomu neargumentuje, nehovorí nám, aby sme to skrývali. Ale povedzme si pravdu — rozprávame sa niekedy o rozmanitosti a ohromných daroch spásy? Nájdeme si čas a vynaložíme úsilie na to, aby sme vysvetlili naše znovuzrodenie, naše nové meno a identitu, prijatie do Božej rodiny, zažívanie Božej lásky a uzretie Božej slávy, pomalú, ale radikálnu zmenu v našom charaktere, rastúcu slobodu a pokoj, silu a zmysel aj keď čelíme utrpeniu alebo smrti a nové nebo a novú zem?

Ak to robíme, Pascal nás upozorňuje na možné dôsledky, ktoré by sme si mali všimnúť. Ak sme poukázali na vyššie uvedené skutočnosti účinným spôsobom, potom si niektorí (hoci určite nie všetci) povedia: „Ak by to kresťanstvo skutočne mohlo ponúknuť, bolo by to úžasné. Áno, bolo by to ohromné, avšak len v tom prípade, ak by to bola pravda. Ale samozrejme kresťanstvo nie je pravdivé. Aká škoda!“

A po tomto skonštatovaní si väčšina ľudí už len „pretrpí“ akúkoľvek ďalšiu prezentáciu dôkazov a dôvodov v prospech pravdy kresťanstva. Teraz Pascal hovorí: „ukážte, že to je [pravda]”. Ak ešte neprešli fázou 1 (neboli odzbrojení a prekvapení životmi a prejavmi veriacich) a fázou 2 (nevideli ohromné a lákavé Božie sľuby v Kristovi), ich oči jednoducho „prestanú vidieť“ a „uši prestanú počuť“ , ak im začnete rozprávať o „dôkaze vzkriesenia.“ Budú stále predpokladať, že kresťanstvo je prinajlepšom zbytočné a prinajhoršom hrozba. Ale ak začali vidieť emocionálny a kultúrny zmysel kresťanstva, sú schopní a ochotní počúvať nepretržité diskusie aj o tom, prečo to dáva logický a racionálny zmysel. Pod „emocionálnym zmyslom“ rozumieme, že kresťanstvo musí byť prejavované, aby vypĺňalo medzery, zodpovedalo otázky a odôvodňovalo javy v osobnej, vnútornej a duševnej oblasti. Pod „kultúrnym zmyslom“ máme na mysli, že kresťanstvo musí ukazovať, že má prostriedky adresne pomenovať naše sociálne problémy a vysvetliť sociálne správanie ľudí. Iba ak sa naplnia predstavy poslucháčov, divákov, oslovených, bude väčšina ľudí ochotná načúvať silným argumentom pravdy kresťanstva. Urobme rovnako dobrý dojem na srdce, predstavy ako aj na rozum, keď verejne rozprávame o svojej viere v Ježiša.