V dňoch 8.-13. marca 2018 sa v tanzánijskom meste Arusha uskutočnila 14. konferencia o svetovej misii a evanjelizácii. Už tradične ju organizovala Komisia pre svetovú misiu a evanjelizáciu (CWME) Svetovej rady cirkví. Konferencie sa zúčastnilo viac než tisíc delegátov, poradcov či iných návštevníkov z protestantských, pravoslávnych, anglikánskych, evanjelikálnych, katolíckych a (neo)pentekostálnych cirkví z celého sveta. Ako taká vhodne ilustrovala pestrý profil súčasného svetového kresťanstva.
Misijné konferencie Svetovej rady cirkví (SRC), do roku 1961 organizované Medzinárodnou radou pre misiu (IMC), ktorá sa práve v danom roku so SRC zlúčila, sa konajú približne raz za desať rokov. Mnohé z nich predstavia témy a vízie, ktoré následne významným spôsobom formujú smerovanie nielen kresťanskej misie a evanjelizácie, ale aj širšieho života celého ekumenického hnutia. Konferencia v Arushi sa programovo sústredila na tematiku transformujúceho nasledovania (transforming discipleship) Ježiša Krista. Ide o koncept, ktorý usiluje o pozitívnu zmenu na osobnej i štrukturálnej úrovni – t.j. v živote jednotlivcov, spoločnosti i celého stvorenia. Konferencia položila centrálny dôraz nielen na osobu Ježiša Krista, ale aj na úlohu Ducha svätého v tomto transformačnom procese.
Hoci až čas ukáže, či táto konferencia o svetovej misii a evanjelizácii bude jednou z historických, už teraz je možné povedať, že priniesla určité špecifické akcenty. Ako ukázali nielen prednášky a panelové diskusie, ale aj bohoslužby, biblické hodiny a kultúrne predstavenia, konferencia v Arushi sa zamerala na problematiku afrického kontextu, dala zaznieť hlasom mladých ľudí a za primárnu považovala duchovnú formáciu. Všetky tieto dimenzie v sebe spojila úvodná prednáška celej konferencie, ktorú predniesla Dr. Mukale Kaunda, mladá pentekostálna teologička zo Zambie, ktorá je v súčasnosti post-doktorandkou na univerzite v KwaZulu Natal v Juhoafrickej republike. Určitý protipól jej prednášky predstavoval záverečný príhovor, ktorým účastníkov konferencie oslovil Ignatios Mor Afrem II., patriarcha Sýrskej ortodoxnej cirkvi.
Oba referáty však spájala téma misie a kresťanského života na perifériách spoločnosti – ďalší z kľúčových akcentov celej konferencie.
Do určitej miery bola prekvapením skutočnosť, že na tejto misijnej konferencii prakticky úplne absentoval medzináboženský rozmer. Problematika medzináboženských vzťahov či teológie náboženstiev nebola vôbec tematizovaná, na konferencii nevystúpili žiadni rečníci ani panelisti, ktorí by sa nehlásili ku kresťanstvu, ba dokonca ani medzi hosťami alebo pozorovateľmi neboli príslušníci iných náboženstiev. Takáto koncepcia programu konferencie sa javí až ako zarážajúca nielen s ohľadom na multireligióznu realitu, v ktorej žije väčšina kresťanov súčasnosti, ale aj v perspektíve tanzánijského kontextu, ktorý sa vyznačuje výraznou náboženskou pluralitou.
Je preto možné povedať, že 14. konferencia o svetovej misii a evanjelizácii sa zamerala na intra-kresťanskú spirituálnu formáciu nasledovníkov Ježiša Krista, ktorí sú následne volaní k účasti na pozitívnej transformácii sveta.
* * *
Viac informácii je možné nájsť na oficiálnej webovej stránke konferencie (tu).
Autor: Pavol Bagár Foto: Albin Hillert Zdroj: Náboženský infoservis
