Stále tá istá pesnička, ktorú svorne hudú predstavitelia krajiny, ktorá ich zdá sa už za predstaviteľov nechce. Účelové mediálne hry, ktorých cieľom je vytvárať dojem, že: „My sme tí praví!“, „Všetko je v poriadku, len nás ohrozuje zahraničie.“ Ešte ako dieťa som počúval: „Proletári všetkých krajín spojte sa!“, a o imperialistoch a kapitalistoch zo západu, ktorí chcú zničiť náš socialistický raj. Nejak si neviem pomôcť, ale nevidím v tom rozdiel.
Ľudia túžiaci po spravodlivosti a pokojnom živote (čo si môže subjektívne vyložiť každý po svojom), ktorí sa živia vlastnou prácou a dôvera v svet sa u nich ešte nestala nedostatkovým tovarom, sú tak stále viac pod tlakom. Napriek tomu, že je úplne jasné, že situácia už dávno prekročila hranicu toho, kde by stačilo obyčajné ľudské ospravedlnenie (ktorého sa však ľuďom v našej krajine od politikov nedostáva), stále počúvame tú istú pesničku. A ako je to v tlakovom hrnci, keď sa raz pretlakuje, bezpečnostný ventil pustí, tak je to aj s človekom. Akurát u každého sa uvoľnenie tlaku prejaví iným spôsobom. U niekoho hnevom, u iného zas apatiou. A to je to, čo je najväčším rizikom pre našu krajinu. Ak sa týmto neustálym opakovaním striedania nádeje s výsmechom bude naša spoločnosť naďalej ubíjať a väčšina z nej sa bude ešte viac oddávať apatii, než tomu bolo doteraz, tak sme už iba na krok od toho, aby tu zavládla totalita.
Reklama
Jedna a tá istá niť, ktorá sa vinie našou spoločnosťou ešte z čias totality, je naša osobná nesloboda, strach z toho, čo si pomyslia iní a z toho plynúca odkázanosť na mocných, ktorých je najlepšie poslúchať a byť ticho. Štyridsať rokov komunistickej propagandy sa nevymaže z mysle ľudí len tak ľahko. Obzvlášť keď mnohé z jej obsahov sa stali vžitými a prenášajú sa z generácie na generáciu, napriek tomu, že už skoro 30 rokov sa snažíme o demokraciu. Jediný spôsob je, že človek ostane pokorným, odstúpi od seba samého a bude ochotný neustále spochybňovať svoje východiská a pohľady v snahe spoznávať pravdu. Akonáhle uverí sám v seba, že on je tým vyvoleným, ktorého agenda je tá jedinečná, vydáva sa na cestu totality, rovnako ako keď niekto v seba uverí, ako v bezmocného, ktorý aj tak nič nemôže zmeniť. A to je tá pesnička, pre ktorú na Slovensku nie je stále nič nového. Pesnička, ktorá nás robí hluchými voči výzvam, ktoré prináša sám život.
- Zavraždili mladého novinára so snúbenicou pravdepodobne pre jeho prácu poukazujúcu na prepojenie zločinu s predstaviteľmi krajiny.
- Osobný priateľ bývalého tajomníka bezpečnostnej rady krajiny je vo väzbe, podozrivý z účasti na medzinárodnom organizovanom zločine.
- Asistentka premiéra v demisii, ktorá reprezentovala Slovensko v medzinárodných delegáciách, je bývalá priateľka toho istého podozrivého, pre ktorého riešila prevody vysokých finančných súm, a tiež kedysi pôsobila v erotickom priemysle.
- Polícia a bezpečnostné zložky Slovenska pravdepodobne dlhodobo disponovali informáciami, ktoré mohli toto všetko už dávno odhaliť a zrejme aj predísť vražde novinára.
Lenže na Slovensku nič nového.
Viktor Svetský, autor je psychológ a člen BJB Viera v Bratislave Foto: Wikipedia Commons
