Bratislava – Dňa 9. septembra 1941 vydala vláda SR nariadenie č. 198/1941 Slov. z. o právnom postavení Židov – tzv. Židovský kódex. Na rozdiel od zákonov nepodliehali nariadenia vlády schváleniu Snemu a prezidenta. Medzi rokmi 1939-1945 to bola najrozsiahlejšia vydaná právna norma.
Židovský kódex obsahoval 270 paragrafov a bol jedným z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe. Vo veľkej miere prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na území Slovenska vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté od tzv. Norimberských zákonov v Nemecku z roku 1935. Riešenie tzv. Židovskej otázky sa postavilo na rasovom základe pomocou definície pojmu „Žid“ (každý, kto pochádzal aspoň z troch starých rodičov židovského pôvodu) a „židovský miešanec“ (osoby pochádzajúce z dvoch, resp. jedného starého židovského rodiča), pričom sa tento princíp z časti uplatňoval i pri zmiešaných manželstvách.
Podľa obsahu je možné rozdeliť kódex do troch častí. Prvá výrazne obmedzovala osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov: napr. verejné označovanie Židov, vylúčenie zo škôl, zákaz slobodného sťahovania, uzákonenie nútenej práce, vyvlastnenie synagóg štátom atď. Druhá časť kódexu sa zaoberala majetkovoprávnym postavením Židov a odoberala im niektoré predmety osobného vlastníctva. V tretej a najrozsiahlejšej časti kódexu sa normami upravoval prevod židovského majetku do „árijského“ vlastníctva. Nariadenia obsahovali i paragrafy, ktoré umožňovali prezidentovi republiky udeľovať úplnú alebo čiastočnú výnimku spod ustanovení. Proti vydaniu Židovského kódexu protestovali najmä rímskokatolícka cirkev na Slovensku i Vatikán a očakávali jeho úpravu. Všetky kritické ohlasy boli zo strany vedenia štátu ignorované.
Autor: Pavol Makyna Zdroj: Ůstav pamäti národa Foto: Wikimedia Commons – Jozef Tiso a Adolf Hitler
