Prečo je pravda ešte aj dnes dôležitá?

Prečo je pravda ešte aj dnes dôležitá?   „Každý má svoju pravdu…“ Určite už každý z nás počul, ak nie aj sám vyslovil takýto alebo podobný výrok. Žijeme v dobe, kedy na jednej strane pravdu relativizujeme, na druhej strane sú oblasti života, kde sme ochotní sa za pravdu „pobiť až do krvi“. Pozrime sa napríklad […]

Prečo je pravda ešte aj dnes dôležitá?

„Každý má svoju pravdu…“ Určite už každý z nás počul, ak nie aj sám vyslovil takýto alebo podobný výrok. Žijeme v dobe, kedy na jednej strane pravdu relativizujeme, na druhej strane sú oblasti života, kde sme ochotní sa za pravdu „pobiť až do krvi“. Pozrime sa napríklad ako je v súčasnosti spoločnosť polarizovaná v otázke vakcín či opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19. Rôzne skupiny sa zabarikádovali svojou pravdou a spoza týchto barikád strieľajú svoje argumenty. Avšak druhá strana je tak pevne opevnená vo svojej pravde, že vypočuť argumenty druhej strany nie je schopná. 

SOUVISEJÍCÍ – Ako sa lepšie rozhodovať

Už len na tomto jednom príklade vidíme, že aj keď si naša postmoderná civilizácia do veľkej miery navonok osvojila postoj, že pravda je relatívna, realita nás dobehla. Jednoducho, aj keď môžeme hlásať toto presvedčenie, ani jedna strana nedokáže podľa neho dôsledne žiť.

Pravda nie je len názor, nie je to ani len vedecké poznanie. Pravda má pre nás aj bytostný existenčný rozmer. A práve táto existenčná pravda najzásadnejším spôsobom ovplyvňuje náš život. 

Záleží na pravde?

Naozaj je to jedno, či COVID-19 je len chrípôčka alebo nebezpečná pandémia? Je dôležité, či vakcíny sú bezpečné alebo majú nebezpečné vedľajšie účinky? To, ako odpovedáme na tieto otázky, zásadným smerom určuje naše ďalšie rozhodnutia a ovplyvňuje náš život. 

Newsletter Křesťan dnes – týdenní přehled nejdůležitějších zpráv

Leave this field empty if you're human:

Aj tí, ktorí hlásajú tézy postmodernizmu o relativizácii hodnôt, a teda aj pravdy, vyvíjajú enormné úsilie na to, aby presvedčili druhú stranu o svojej pravde, pretože sú presvedčení, že tu ide o viac ako len o názor. 

A skutočne, či už sa zaradíme viac doprava alebo doľava, ku liberálnejšiemu alebo konzervatívnejšiemu krídlu, sú oblasti života, kde v realite žijeme tak, akoby objektívna, univerzálne platná pravda existovala. V skutočnosti, nevieme žiť tak, aby sme všetko spochybňovali. K tomu, aby sme sa nezbláznili, potrebujeme žiť tak, akoby isté pravdy boli nespochybniteľné. 

A možno je to tak, že čím viac sme uprostred sveta, kde už nevieme, komu a čomu môžeme veriť, o to húževnatejšie sa držíme tej svojej pravdy. Pravdu jednoducho k životu potrebujeme.

Napríklad, či už si zalievame rannú kávu, kupujeme nový mobil, hľadáme partnera pre život, premýšľame o svojej kariére, nie je nám to jedno a hľadáme to najlepšie riešenie s nádejou, že sa nepomýlime. Pri rannej káve možno mávneme rukou, veď nejde o život (ale aj tam vedci už roky skúmajú, či je zdraviu škodlivá alebo prospešná), ale sú otázky, ktoré sa nás až bytostne dotýkajú a nie je nám jedno aká je pravda. A hoci nejde o vedecké otázky, kde sa dajú skutočnosti experimentálne overiť, aj v otázkach vzťahov je pre nás pravda dôležitá. Chceme vedieť na čom sme. Napríklad, bez ohľadu na to, koľko máme rokov, nie je nám ľahostajná otázka, či rodičom na nás záleží (záležalo). 

Pravda subjektívna, vedecká a existenčná

Pravda nie je len názor, nie je to ani len vedecké poznanie. Pravda má pre nás aj bytostný existenčný rozmer. A práve táto existenčná pravda najzásadnejším spôsobom ovplyvňuje náš život. 

Keď hovoríme o relativizácii pravdy, v skutočnosti, pravdu naozaj spochybňujeme najmä v oblasti svetonázoru, filozofie, náboženstva, viery, hodnôt, morálky. V oblasti prírodných vied a na ne nadväzujúcich disciplín sa správame pragmaticky tak, akoby pravda existovala. Pravdou je, že vedecké poznávanie ani nie je možné bez presvedčenia, že pravdu o svete, v ktorom žijeme, je možné poznávať. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že čím viac vieme, tak zároveň objavujeme nové horizonty, ktoré ešte nepoznáme. 

Pravda a svetonázor

Ako je to však s pravdou v oblasti svetonázoru a viery? Naozaj je to tak, že všetky náboženstvá sú rovnocenné? Niekto raz povedal, že náboženstvá sú rovnocenné a odlišujú sa od seba len v pohľade na Boha, svet, človeka, spasenie a morálku… Je vôbec niečo, v čom sa neodlišujú?

SOUVISEJÍCÍ – Prečo tolerancia nestačí II

Zďaleka nie každé náboženstvo hlása lásku voči nepriateľom (por. Lk 6:27), odpustenie previnilcom (por. Lk 23:34), žehnanie vrahom  (por. Sk 8:60), nastavenie druhého líca utočníkom (por. Mt 5:39). 

Aby sme sa posunuli ďalej, je užitočné si uvedomiť, že pojem pravda používame v rôznom význame. Keď povieme, že  „každý má svoju pravdu“, má to rovnakú výpovednú hodnotu ako keď povieme:  „Každý má (právo na) svoj názor“ alebo  „Každému sa páči/vyhovuje niečo iné“. V skutočnosti tu nehovoríme o pravde v jej pôvodnom význame, ale o názoroch a osobných preferenciách. Na druhej strane hovoríme aj o  „vedeckých pravdách“, ktoré platia univerzálne (vzhľadom na vzťažnú sústavu) ako napr. zákon gravitácie. Samozrejme, chápeme, že gravitácia je iná na Mesiaci ako na Zemi, ale keby som zoskočil v záhrade zo stromu a odstrelilo by ma to do vesmíru, tak by to bolo pre každého z nás skutočne prekvapivé. 

Dnešný človek zaraďuje filozofické, náboženské, kultúrne či morálne pravdy do tej prvej kategórie, do oblasti názorov a osobných preferencii. Spochybňuje, že by nejaké náboženské či morálne normy mali platiť pre všetkých ľudí všeobecne. Človek sa obrátil od transcendentna k sebe. Už nehľadá pravdu v nejakom metafyzickom priestore objektívnej pravdy, ale sám sa stáva tým, kto určuje existenčnú pravdu sám pre seba, teda pravdu, podľa ktorej bude žiť. Človek zosadil z trónu Boha a posadil sa naň sám.

Ak pravda o Bohu patrí do prvej kategórie, nič nestratím, ak ju neakceptujem. Ak patrí do druhej, riskujem veľmi veľa…

Kresťanský pohľad na pravdu

V kresťanskom pohľade na svet je otázka pravdy veľmi dôležitá. Nie náhodou sa moderná veda rozvíjala predovšetkým v priestore, kde dominovala kresťanská viera, a teda aj presvedčenie, že Bohom stvorený svet je nenáhodný, racionálny a racionálne poznávateľný. Kresťanstvo sa síce neodvoláva na vedecké fakty v tom zmysle, že by viera bola experimentálne dokázateľná, jeho vznik je však neoddeliteľne zakorenený v historických udalostiach, na ktoré sa odvoláva ako na historické fakty, alebo ak chcete, historické pravdy. 

Jedným z najznámejších výrokov v tomto smere je veta z pera Pavla z Tarzu, ktorý napísal svojim priateľom do Korintu:  „Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera.“ (por. 1K 15:14)

Pavel tu vyslovené hovorí, že ak vzkriesenia Krista nie je historický fakt, ak sa neudialo reálne v konkrétnom čase a priestore, tak kresťanská zvesť a viera strácajú svoje opodstatnenie. A hneď v ďalšej vete píše, že ak by napriek tomu, že vzkriesenie Krista sa nestalo, toto tvrdil, tak je falošným svedkom, inými slovami, človekom, ktorý nehovorí pravdu. (por. 1K 15:1).

Kresťanský pohľad na svet predpokladá, že pravda je poznávateľná. Trochu nás mätie vedomie, že ľudstvo nemá v žiadnej oblasti života plné poznanie. Ako sme už spomenuli vyššie, čím viac poznáme, tým viac si zároveň uvedomujeme, ako veľa toho ešte nepoznáme. Tiež si uvedomujeme, že odpovede, ktoré nám stačili na základnej škole, nepostihujú celú realitu v jej komplexnosti a zložitosti. Ako potom môžeme hovoriť o tom, že poznáme pravdu? 

Francis Schaeffer k tomu hovorí, že si potrebujeme uvedomiť rozdiel medzi úplným poznaním a pravdivým poznaním. Aj keď veci nedokážeme poznať úplne dokonale do posledného detailu, to neznamená, že ich nepoznáme pravdivo. Napríklad, keď zoskočím zo stromu, dopadnem smerom dole, na zem. A aj keď to zďaleka nevystihuje celú pravdu, dokonca nemusím mať ani tušenie o nejakom gravitačnom zákone, moje poznanie o zoskoku zo stromu je pravdivé. 

V oblasti prírodovedeckého poznania vieme túto skutočnosť prijať, dokonca je pre každého vedca vzrušujúca – neustále môže prijímať nové výzvy a posúvať hranice nášho poznania. V oblasti svetonázoru akoby sme však rezignovali – pokiaľ nám nie je dopriate úplné poznanie, radšej odmietneme pravdu a utiekame sa k relativizujúcim názorom. 

Pravda ako cesta k slobode

Pravda je pre zdravý a zmysluplný život dôležitá. V 90-tych rokoch mnohí investovali svoje peniaze do vysokorizikových investícií s nádejou na vysoké zhodnotenie svojho majetku. Nevedeli sa ešte orientovať vo svete investícií. Pre veľkú skupinu ľudí to malo neblahé finančné dôsledky. Nie je to jedno, na čo stavíme svoj život. Život v súlade so skutočnosťou človeka oslobodzuje a vedie k rozumnejším rozhodnutiam ako život v omyle. Podobne sa vyslovil aj Ježiš keď povedal:  „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (por. J 8:32).

Keď v roku  1999 vyšiel prvý diel úspešnej série Matrix, rýchlo si získal fanúšikov. Odhliadnuc od originálneho príbehu a zaujímavej akcie so skvelými efektami vo filme nájdeme aj hlbšie filozofické témy. Klasickou scénou je moment, keď si hlavný hrdina Neo vyberá medzi modrou a červenou pilulkou a rozhoduje sa tak, či vystúpi z klamu virtuálnej reality a objaví pravdu o svete, v ktorom žije. Práve tento krok mu umožní oslobodiť sa od Matrixu a nastúpiť neľahkú cestu záchrany druhých.

Na opačnom póle je Cypher, ktorý v tvrdej realite, odpojený od Matrixu, žije už dlhé roky. Zrádza svojich druhov a uprednostňuje život v klame Matrixu, o ktorom vie, že nie je skutočný, ale je oveľa príjemnejší a pohodlnejší.

Pravda nie je vždy príjemná ani pohodlná, neraz je i bolestivá. Ale pravda je pravda. Je to cesta k slobode žiť skutočný život, ktorý stojí za to. 

Autor: Ondrej Kolárovský Zdroj: idea-list.sk Datum: 13. září 2021 Foto: Pixabay – ilustrační

Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novin

Abychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.

Pomozte nám pokračovat v této misi a podílejte se na ní spolu s námi.