Akýsi historik zdôraznil fakt, že v histórii neexistovalo prebudenie, ktorého základom a začiatkom by neboli modlitby.
Potrebujeme sa modliť za našu krajinu. Boh povedal: „Ľud môj, ktorý je pomenovaný po mne, sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest: vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim.“ (2. KRON 7:14)
Keď sa pozeráme na dnešné problémy vo svete a v našom vlastnom národe, mohli by sme začať poukazovať na rôznych jednotlivcov, o ktorých sa domnievame, že to majú na svedomí. Ale pozrime sa, na čo ukazuje Boh, keď sa národ rúca duchovne a morálne. Boh hovorí: „Je to môj ľud. Ak by môj ľud žil tak, ako by mal, ovplyvnilo by to celý národ. Môj ľud sa potrebuje pokoriť, modliť sa a odvrátiť sa od svojich zlých a skazených ciest.“
Musíme sa modliť, ale taktiež musíme robiť pokánie zo všetkých hriechov, o ktorých vieme, že sú v našich životoch. Potrebujeme sa odvrátiť od svojich zlých ciest. Žiadna modlitba v celom svete neurobí nijakú zmenu, ak budeme mať v našich životoch nevyznaný hriech.
Žalmista povedal: „Keby som mal v srdci zlý úmysel, Pán by ma nebol vypočul“ (Ž 66:18, ekum. preklad). Fráza „mať v srdci“ znamená „pridŕžať sa niečoho“ alebo „lipnúť na niečom“. V Izaiášovi, v 59. kapitole sa píše: „Ajhľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka zachraňovať, a Jeho ucho nie je tak nedoslýchavé, aby nepočulo. Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje.“ (IZ 59:1–2)
Snaha modliť sa a zároveň vedome žiť v hriechu je, ako keby sme priamo prerušili telefonát do neba. Je to ako, keby sme sa snažili volať s vybitým telefónom. Moje vnučky majú detský hračkársky telefón menom Dora, ktorý má v sebe zabudovaný malý elektronický čip. Ak stlačíte tlačidlo, Dora sa začne s vami rozprávať. Ale v skutočnosti to nie je reálna konverzácia.
Môžeme rozprávať na Boha celý deň, ale nie je medzi nami hriech, ktorý zabraňuje skutočnému spojeniu? Skutočnej konverzácii? Existujú rôzne druhy hriechov. Sú hriechy, ktorých sa dopúšťame tým, že robíme veci, ktoré nemáme robiť. Alebo naopak, nerobíme veci, ktoré by sme mali robiť.
Možno robíš určité hriechy, o ktorých dobre vieš, že sú zlé pred Bohom. Možno zlyhávaš v konaní toho, čo Boh chce, aby si robil. Možno ti Boh vložil do srdca túžbu modliť sa viac. Ak hovoríš Bohu „nie”, je to ten druhý typ hriechu — nerobíš to, čo máš, pretože Biblia hovorí: „A tak, kto vie dobre robiť a nerobí, má hriech“ (JK 4:17). Odvráť sa od toho hriechu. Odvráť sa od tej zlej cesty. Pokým to neurobíš, modlitba bude neúčinná.
Niekto raz poukázal na fakt, že „Prebudenie je Božím prstom ukazujúcim na teba.“ Potrebuješ prebudenie? Potrebuješ sa vrátiť späť, kde si bol? Späť k Bohu?
Samoľúbosť zabíja progres. Potrebujeme riešiť svoj duchovný život, skúmať sa a pýtať: „Som tam, kde mám byť?“ Ak nie, musíme niečo zmeniť.
Prebudenie je osobné. Myslím si, že jedna z najlepších definícií o prebudení pochádza od Charlesa Finneyho, ktorý hovorí, že prebudenie „je obnovenie prvej lásky kresťanov, ktorá vyústi do zobudenia a obrátenia hriešnikov k Bohu.“
V knihe Zjavenia vidíme, ako Ježiš chváli cirkev v Efeze za všetky dobré veci, ktoré robí. Bola to obdivuhodná cirkev. Bola to usilovná, triezvo a múdro zmýšľajúca, verná cirkev. Ale napriek ich pôsobivým výkonom existoval u nich istý problém, na ktorý Ježiš poukázal: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky!” (ZJ 2:4–5).
„Opustil si svoju prvú lásku,“ hovorí Ježiš. „Nemiluješ ma tak, ako si ma miloval na začiatku.“
Keď niečo stratím, vždy sa vraciam po svojich stopách. Kde som to videl naposledy? To isté môžeme robiť s našou prvou láskou. Potrebujeme sa vrátiť tam, kde sme boli predtým.
Všimnime si, že Ježiš povedal: „Opustil si svoju prvú lásku.“ Nehovorí: „Stratil si svoju prvú lásku.“ Dobrou správou je, že ju ešte stále môžeme nájsť.
Boh sľubuje, že ak sa budeme modliť, odvrátime sa od svojich zlých ciest a pokoríme sa, uzdraví nás. To platí pre rozbité rodiny. To platí pre cirkev. To platí pre celý národ.
Boh túži po zoslaní prebudenia. Ale chce, aby sme na tom spolupracovali. Hovorí: „Chcem, aby ste sa odvrátili od svojich zlých ciest. Chcem, aby ste sa pokorili. Chcem, aby ste sa modlili. A vypočujem vás z neba.“ Toto je prisľúbenie od Boha. Kedy si sa naposledy modlil za náš národ?
Množstvo našich modlitieb nemá žiadnu moc, pretože v nich nie je žiadne srdce. Ak budeme vkladať tak málo srdca do našich modlitieb, nemôžeme čakať, že Boh bude vkladať veľa srdca do odpovede.
V tom prípade máme pred sebou dve možnosti: Prebudenie alebo zavreté nebo. Duchovné zobudenie alebo súd. Ale pamätaj si, že keď Boh súdi, vždy začína súdiť najprv svoju cirkev. Biblia nám hovorí, že súd začína od Božieho domu (pozri 1. PT 4:17). Môže to začať od teba. A môže to začať odo mňa. Žalmista píše: „Či nás Ty znova neoživíš, aby Tvoj ľud mal v Tebe radosť?“ (Ž 85:7)
Poďme sa modliť za prebudenie. Modlime sa za náš národ, aby Boh zoslal duchovné zobudenie. Ak majú ľudia prichádzať k viere, musí to začínať od nás. Prebudenie je pre nás. Pokorme sa. Modlime sa. Hľadajme Boha a odvráťme sa od svojich zlých ciest. Prosme Boha, aby zoslal prebudenie do nášho národa, do cirkvi a na nás ako jednotlivcov.
Prebuď nás, Pane.
ZDROJ: CHCEMVIAC.COM FOTO: WIKIMEDIA COMMONS GREG LAURIE. PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG
