Kamila Apetauer je manželkou pastora CityHouse Brno Michala Apetauera, maminkou dvou dcerušek a výbornou zpěvačkou. Ve sboru má na starosti vedení hudebních týmů. Po návratu z pobytu v Austrálii, kde se společně se skupinou českých a slovenských církevních vedoucích inspirovala a učila, nás zajímaly její zážitky a postřehy.
Jak ses dostala k možnosti odjet do Austrálie se skupinou českých pastorů?
Táto možnosť povodně prišla už minulý rok v říjnu, kedy do Austrálie cestovala prvá skupina pastorov z Česka a medzi nimi aj můj muž Michal, ale keďže naše holčičky sú ešte vo veku, kedy nie sú zvyknuté byť tak dlhú dobu bez oboch rodičov, museli sme to premyslieť a v prvej skupine teda išiel Michal a ja v druhej na jar tohto roku. Táto ponuka prišla od Martina Penca v rámci projektu Nové horizonty, kterého vízia bolo inspirovat sa a prebudiť v leadroch z Česka a zo Slovenska premýšľanie plné praktickej viery.
Na co ses nejvíc těšila?
Posledné roky som venovala veľa času a energie dávaniu samej seba a budovaniu či už domácnosti alebo cirkvi, preto som sa veľmi tešila, že budem mať možnosť sa na pár dní zastaviť, zhluboka nadýchnuť v novom prostredí a načerpať nové sily a možno nadobudnúť čerstvý pohľad. Okrem pohodovej atmosféry a priateľských ľudí, ktorými je Austrália známa, je to nádherná zem s krásnymi zákulami, kde odpočinok nájde duša aj telo. Tiež som sa moc tešila, že spoznám nových ľudí z rôznych kútov Česka a spár známych tvárí zo Slovenska a budeme mať možnosť diskutovať a snívať o budúcnosti oboch národov, môjmu srdcu blízkych.
SOUVISEJÍCÍ – Chceme být připravení slyšet Boha
Čeho ses bála?
Toho ako to tí moji doma bezo mňa zvládnu, predsa len to bolo prvý krát.:) Inak som bola skôr plná očakávaní ako strachu. Som celkom dobrodruh.
Naplnila se Tvá očekávání?
Určite áno. Možno trochu iným spôsobom jako som si predstavovala, ale na to som si v živote s Bohom už zvykla. Keď som si ten čas predstavovala, mala som v mysli skôr momenty v církvi počas chvál alebo v modlitbe v rozhovore s niekým, no tie najsilnejšie momenty prišli na prechádzke Sydney, alebo na pláži s nohami zaborenými v piesku kde som bola len ja a Boh. A vzácne ticho. Silné momenty ale prišli aj při počúvaní inšpiratívnych príbehov rôznych vedúcich cirkví a organizácii.
Měl tento pobyt vliv na Tvůj osobní život?
Určite áno. Pre mňa je osobný život s tým cirkevno-služobným úzko prepojený. Na to, aby som mohla slúžiť druhým a sprevádzať ich na ich ceste spoznávania Boha, potrebujem ja sama mať čerstvý pohľad a skúsenosť s Ním. Povedala by som, že táto cesta do Austrálie určite bola pre mňa takým nádychom a vystupom na horu s rozhľadom na horizont – presne jako nesie názov projektu v rámci ktorého bola cesta usporiadaná- “Nový horizont”. Myslím, že to bol jeden z mílnikov na mojej ceste.
Máš nový pohled na svou službu?
Priniesla som si hlavne akési uistenie a inštrukcie k tomu, na čo sa v službe v najbližšom období zamerať. Či už je to vo vedení služby organizačne alebo při pastoračnej starostlivosti o ľudí, ale napríklad aj v osobnom živote pri nastavení domácnosti. Dve slová, ktoré mi rezonujú v hlave pre rôzne oblasti mojho života a služby sú jednoduchosť a zámernosť. Vnímam, že potrebujem zámernosť v tom, kterým strom investujem energiu, aby som dlhodobo mohla fungovať v zdravom nastavení a zároveň, aby to bolo efektívne. Mám před očami obraz akéhosi laseru, ktorý má jasný smer aj silu. Tiež spolu s ľuďmi, kterých vediem a o kterých sa starám hľadáme spôsob, jako fungovať v jednoduchosti a nenechať sa pohltiť komplexitou, snahou o výkon a rýchlosťou, ktorá by sa mohla vkradnúť do života a do služby. Verím že v jednoduchosti môže krásne vyniknúť Božia veľkosť.
SOUVISEJÍCÍ – Hudebník Filip Zavřel má za sebou zajímavou cestu k Bohu
Jaká by byla Tvá nejvýraznější vzpomínka?
Silných spomienok mám veľa, je ťaté vybrať jednu. Okrem krásnych výhľadov na oceán a krásne miesta spomínam na rozhovory, ktoré sme s ostatnými viedli, keď sme sa presúvali na program alebo pri snídani v hoteli. Alebo na krásny silný uvoľnený večer chvál v jednej z cirkví, kde to vôbec nebolo o výkone niekoho na stagi ale jednote vrtkých prítomných v uctievaní. Alebo na čas modlitieb, kde Boh hovoril do našich životov konkrétne a priamo a umisťoval ma o tom, že vie presne, kde sa nachádzam a že ma povedie ďalej.
V čem se podle Tvých pozorování liší australská církev od české?
To je ťažko povedať, mali sme možnosť sastretnúť s príbehmi rôznych typov cirkvii. Možno jedna věc ktorú som vnímala, jako výraznú bola jasný ciel a odvaha ísť za ním so zápalom bez strachu s prípadnej potrebnej zmeny po ceste. Na vícerých miestach sa hovorilo o zmene starých zabehnutých chodníčkov, keď to bolo potrebné pre rast Božieho kráľovstva. V tom si myslím, že pre nás nasaj môžu byť inšpiráciou. Tiež to ako mnohé z cirkví sú nastavené na hľadajúcich ľudí. Neexistujú primárne pre kresťanov, ktorí sú v cirkvi už zadomácnení, ale ich nastavenie je smerom von. Či už vyučovaním, praktickou službou alebo spôsobom, kým oslovujú ľudí či už na sociálnych sieťach alebo naživo na bohoslužbe.
Jak můžeme my inspirovat Australany?
Niektorí z Austrálčanov boli inšpirovaní obetavosťou a vytrvalosťou rôznych hrdinov viery v histórií Česka. Verím, že Češi (aj Slováci) stále nosia v sebe niečo špeciálne. Boží plán pre naše krajiny je väčší, ako dokážeme snívať. Keď prekonáme stenu nedôvery, ktorá nám často bráni robiť odvážne kroky viery a vyjdeme zo svojej pohodlnej zóny, uvidíme Jeho kráľovstvo rásť. Každý z nás má v Božom pláne miesto. Ak vezmeme vážně to, do čoho nás Boh osobne volá a vykročíme s odvahou, verím, že to bude inšpiráciou pre svet okolo.
Autor: Hana Pinknerová Datum: 1. srpna 2024 Foto: Pixabay – ilustrační
Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novin
Abychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.
Pomozte nám pokračovat v této misi a podílejte se na ní spolu s námi.