Raz v noci pred niekoľkými rokmi udrel na jedno americké mesto vietor o sile uragánu. Ráno vyšli ľudia zo svojich domovov a úkrytov, aby zistili, aké škody napáchal. Silu búrky rýchlo pochopil jeden vyšetrovateľ, ktorý urobil úžasný objav. V jednom telefónnom stĺpe našiel uviaznutú krehkú, umelohmotnú slamku na pitie. Samozrejme, že za normálnych okolností by krehká slamka nikdy neprenikla telefónnym stĺpom. Obrovská sila vetra vtĺkla slamku do dreva ako klinec.
Ako veriaci ľudia žijúci v hriešnom svete a niekedy rozmýšľame, či ho môžeme vôbec nejako ovplyvniť. Rozmýšľame, či dokážeme účinne preniknúť do našej cynickej kultúry s dobrou správou, ktorú nám Boh dal, aby sme ju hlásali. Odpoveď leží v zdroji našej sily.
Ak sa budeme spoliehať na svoju vlastnú silu a metódy, nedokážeme toho veľa ovplyvniť. Ak sa necháme poháňať Božou neobmedzenou mocou, staneme sa tým, čím bola tá slamka v uragáne — nič nás nebude môcť zastaviť! Dokážeme svoje okolie ovplyvniť dramatickým spôsobom.
Vskutku, to chce Ježiš od cirkvi — súdržného tela veriacich kresťanov. Ako od ranej cirkvi v Knihe Skutkov, aj od nás chce, aby sme mali hlboký vplyv na našu kultúru, aby sme úplne zmenili náš svet pre Krista (pozri SK 17:6). Je to možné — ak to urobíme podľa Božích predstáv a v Božej moci.
AKO VZNIKLA CIRKEV?
V tejto novej sekcii nášho štúdia nazvanom Základy pre život sa pozrieme, akú má dnes cirkev úlohu, cieľ a funkciu. Je nesmierne dôležité pochopiť, ako bola cirkev ustanovená. Nebol to človek, kto inicioval počiatok cirkvi; to urobil Kristus. V skutočnosti je to jediná inštitúcia, akú Ježiš vôbec založil.
KRISTUS JU USTANOVIL
„On je hlavou tela, cirkvi, On počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby Jeho bolo prvenstvo vo všetkom.“ (KOL 1:18)
KRISTUS JU ZÍSKAL
„Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi.“ (SK 20:28)
KRISTUS JU POŽEHNÁ A ZACHOVÁ
„Na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (MT 16:18)
KTO TVORÍ CIRKEV?
Pri duchovnom znovuzrodení sa stávame súčasťou tohto nádherného zhromaždenia veriacich, ktoré sám Ježiš ustanovil, získal a ktoré vedie a chráni. Ba čo viac, Boh má v tomto svojom veľkolepom pláne s každým z nás zvlášť svoj zámer.
Je tragédiou, že sa dnes mnohé cirkevné zbory zmenšujú, čo sa ich počtu týka. Niektoré z nich sa museli vyrovnať s hrozným štiepením na ďalšie skupiny kvôli nezhodám. Čo je ešte horšie, veľký počet ľudí prestal chodiť do cirkvi úplne, pretože stratili ilúzie kvôli pokrytectvu, ktoré tam vidia.
Nezabúdajte — cirkev netvoria dokonalí ľudia. Tvoria ju ľudia ako vy a ja, čo robia chyby, a dokonca aj hrešia. Cirkev nie je múzeum pre svätcov, ale nemocnica pre hriešnikov.
Ak naozaj chcete kráčať s Pánom a duchovne rásť, aktívna účasť v cirkvi je absolútnou nutnosťou. Nie je to len akási možnosť! „Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň.“ (ŽID 10:23–25)
AKO SA CIRKEV STÁVA POŽEHNANÍM?
Ako veriaci ľudia nemáme na výber, či cirkev ako takú prijmeme, alebo nie. Ak sme pravými kresťanmi, budeme sa chcieť stať dôležitou súčasťou všetkého, čo Boh v dnešnej dobe koná vo svojom ľude a skrze svoj ľud. Cirkev by sa nemala stať len nejakým miestom, kam ideme, „aby sme sa vyliahli, boli spojení do páru a vyslaní na cestu,“ ako to humorne poznamenal Adrian Rodgers. Toto nebol pôvodný Boží úmysel.
Cirkev nemusí byť zlou skúsenosťou. Mala by byť oázou uprostred horúcej púšte. Mala by byť miestom, kam prichádzame, aby sme sa občerstvili, obnovili a vyzbrojili. Nemali by sme mať z nej strach, ale radosť — dokonca sa tešiť, keď do nej ideme. Mali by sme vedieť povedať to, čo Dávid: „Radoval som sa, keď mi hovorili: Poďme do domu Hospodinovho!“ (Ž 122:1)
„Pokiaľ si pri tanci všímate kroky a počítate ich, netancujete, len sa učíte tancovať. Dobrá topánka je topánka, ktorú si nevšímate. Radosť z čítania prichádza vtedy, keď pri ňom nemusíte myslieť na oči, svetlo, slová, písmená či pravopis. Dokonalá bohoslužba v cirkvi by bola taká, ktorú by sme si ani neuvedomovali; naša pozornosť by bola sústredená na Boha.“ (C. S. Lewis)
Cirkev by sa mala stať miestom, kde uctievame Boha, neustále sa o Ňom učíme, kde si dávame do poriadku svoje priority, pomáhame druhým a používame dary, ktoré nám On dal. Takýmto spôsobom sa môžeme pripraviť na to, že sa vrátime späť do sveta ako zmenení ľudia, ktorí reprezentujú Ježiša Krista.
ZDROJ: CHCEMVIAC.COM FOTO: AUTOR: GREG LAURIE. PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG FOTO: PIXABAY – ILUSTRAČNÍ