Hoci sa zdá, že mnoho ľudí má čoraz väčší hlad po duchovne, len málo z nich sa pri hľadaní pomoci obráti na cirkev. Ľudia skôr v rekordnom počte odchádzajú z cirkvi, alebo ju ani vôbec nenavštevujú. Možno to vychádza z nesprávneho chápania, aká by cirkev mala byť.
Prečo existuje cirkev? Je tu preto, aby pomáhala naplniť vaše potreby a potreby vašej rodiny? Je tu preto, aby získala svet pre Krista? Je tu preto, aby vo svete naprávala krivdy spoločnosti? Možno budete prekvapení, akú odpoveď dáva na tieto otázky Biblia.
Podľa Písma existujú 3 dôvody, prečo cirkev jestvuje: oslava Boha, výchova svätých a evanjelizácia sveta.
OSLAVA BOHA
Boh nás povolal, aby sme žili „na chválu Jeho slávy“ (EF 1:12). Sme tu, aby sme oslavovali a spoznávali Boha, ktorý nás stvoril. „Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.“ (1. PT 2:9)
VÝCHOVA SVÄTÝCH
Apoštol Pavol povedal, že jeho vlastným cieľom nebolo len evanjelizovať, ale „aby sme každého človeka učinili dokonalým v Kristovi.“ (KOL 1:28)
„On ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, budovať telo Kristovo, až všetci dospejeme k jednote vo viere a poznaní Syna Božieho, v muža dospelého, k miere veku plnosti Kristovej; aby sme neboli viac nedospelými, ktorých každý vietor učenia sem a tam hádže a zmieta podľa ľudskej úskočnosti a chytráctva, aby úkladmi boli uvedení do bludu; ale aby sme, verní pravde, v láske rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, v Krista.“ (EF 4:11–15)
EVANJELIZÁCIA SVETA
Ak oslavujeme Boha a vychovávame svätých, budeme sa prirodzene chcieť podeliť s druhými o nádej spasenia. Budeme aj chcieť poslúchať Pána. Keďže nám Ježiš výslovne povedal: „Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu“ (MK 16:15), mali by sme robiť práve toto.
„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ (MT 28:19–20)
Tieto princípy musíme udržiavať v správnej rovnováhe. Nemáme zdôrazňovať jeden na úkor druhého.
NEBEZPEČENSTVÁ NEVYVÁŽENEJ CIRKVI
Cirkevný zbor, ktorý príliš zdôrazňuje oslavu, na úkor vyučovania Písma a evanjelizácie, skončí pri tom, že bude mať pre veriacich neprimerané biblické vyučovanie. Títo veriaci zostanú vo svojom chápaní Písma len na povrchu, a povrchné bude aj ich chápanie Božej povahy a Jeho zámerov. Stávajú sa aj ľahšou korisťou falošného učenia.
Cirkevný zbor, ktorý príliš zdôrazňuje výchovu veriacich, na úkor oslavy a evanjelizácie, ľahko podceňuje dôležitosť oslavovania Boha a oslovovania druhých evanjeliom. Rýchlo sa do seba uzavrie a bude zaostávať, pretože noví veriaci sú silou, ktorá udržiava cirkev pri živote a umožňuje jej napredovanie!
Cirkevný zbor, ktorý príliš zdôrazňuje evanjelizáciu, na úkor vyučovania a oslavy, je v nebezpečenstve, že bude zanedbávať vyučovanie Božieho Slova a oslavu Boha. Taký zbor skončí pri tom, že bude mať nezrelých kresťanov, ktorí zdôrazňujú rast do počtu, ale vo vlastnom živote im chýba pravý duchovný rast. Stane sa z nich aj akési ubíjané stádočko ľudí s pocitom viny, pretože ich neustále karhajú za to, že neprivádzajú druhých ku Kristovi a do cirkvi.
Všetky tieto princípy sa musia pravidelne zdôrazňovať, aby bol zbor silný a zdravý. Je nevyhnutné klásť správne základy zboru. Ako raz povedal A. W. Tozer: „Zbor, ktorý má zdravé korene, sa nedá zničiť, ale nič nedokáže zachrániť zbor, ktorého korene sú vysušené. Žiadne povzbudenie, žiadne reklamné kampane, žiadne peňažné dary a žiadna veľkolepá cirkevná budova nedokážu prinavrátiť život stromu bez koreňov.“
Rozprával som sa s jednou skupinou pastorov, ktorí sa ma spýtali, prečo je náš zbor taký veľký. Jeden z nich povedal: „Nuž, čokoľvek zafunguje a čokoľvek sa zapáči Bohu, to urobím.“ Musel som ho opraviť: „Čokoľvek sa zapáči Bohu — bodka.“
„Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia.“ (Ž 127:1)
„Postavím svoju cirkev.“ (MT 16:18)
„Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast… Lebo my sme Boží spolupracovníci.“ (1. K 3:6, 9)
AKO ŽILA CIRKEV
Keď hovoril o cirkvi, ktorú On sám založil, Ježiš povedal: „Na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (MT 16:18)
Aj napriek tomu, že raná cirkev nemala žiadne svetské výhody, hoci ju napádali duchovne aj fyzicky, ona nielen prežila, ale darilo sa jej! (A to sa dokonca dialo aj bez prieskumov a konzultantov pre rast cirkvi). Čo bolo ich tajomstvom? Nájdeme ho v SKUTKOCH APOŠTOLOV 2:37–47.
TAJOMSTVÁ RANEJ CIRKVI
V SKUTKOCH APOŠTOLOV 2:37–47 vystupujú do popredia 4 charakteristické črty ranej cirkvi. Môžeme povedať, že sú poznávacími znakmi zdravého cirkevného zboru:
Bola cirkvou, ktorá sa učí.
Bola cirkvou, ktorá miluje.
Bola cirkvou, ktorá uctieva.
Bola cirkvou, ktorá evanjelizuje.
RANÁ CIRKEV BOLA CIRKVOU, KTORÁ SA UČÍ
„Neustále sa venovali učeniu apoštolov.“ (SK 2:42)
Možno si niektorí myslia, že v duchom zmocnenej cirkvi je nutné úplne upustiť od používania intelektu. Niektorí ľudia hovoria: „O učenie sa nezaujímam. Chcem iba milovať Ježiša.“ A predsa, ak naozaj chcete vedieť, kto je Ježiš, a chcete v tej láske k Nemu rásť, aby ste Ho mohli uctievať aj pomocou intelektu, je nutné skúmať učenie. Navyše, ak chcete byť duchovne silní a užitoční, musíte poznať apoštolské učenie.
Apoštol Pavol povedal Timotejovi: „Daj pozor na seba a na učenie. V tom zotrvávaj, lebo keď to urobíš, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ (1. TIM 4:16)
SPOLIEHALI SA NA TO, ČO NACHÁDZAME V PÍSME
Kde nájdeme toto učenie? Na stránkach Písma: „Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré.“ (2. TIM 3:16–17)
POHÁŇALO ICH NADŠENIE PRE PÁNA
„Neustále sa venovať“ hovorí o skutočnom zápale. Žili s Ježišom vo vzťahu prvej lásky a mali zapálené srdcia. To nebol nejaký ľahostajný postoj, aký môže mať niekto pri vstupe do spoločenského klubu. Zdá sa, že z toho, čo robili, prežívali ozajstné vzrušenie. Do toho, čo sa vyučovalo zo Slova, sa celkom vložili.
URČITE TAM BOLO POMAZANÉ KÁZANIE A POMAZANÉ POČÚVANIE
Musíme počúvať nielen ušami, ale svojím srdcom: „Ako práve narodené nemluvniatka túžte po duchovnom čistom mlieku, aby ste ním rástli.“ (1. PT 2:2)
Musíme prichádzať nielen preto, aby sme Slovo počúvali, ale mali by sme prichádzať aj preto, aby sme ho v živote uplatňovali. Ježiš povedal: „Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.“ (MT 7:24)
UPOZORNENIE
Ak budete Božie Slovo počúvať, a nebudete ho uplatňovať, váš duchovný život v skutočnosti utrpí škodu. Kontakt so svätými vecami — ak nespôsobí obrátenie — spôsobí zatvrdnutie srdca. A svetlo Ježiša Krista — ak poslucháča neobráti — pohrúži ho do hlbšej tmy. Ako hovorí isté príslovie: „Od toho istého slnka mäkne vosk aj tvrdne hlina.“
Tieto štyri charakteristické črty zdravej cirkvi platia nielen pre cirkev ako celok, ale aj pre jednotlivých veriacich ľudí. Ak sa chcete stať silným a efektívnym veriacim človekom, musíte byť kresťanom, ktorý sa učí, miluje, uctieva a evanjelizuje.
Ježiš povedal: „Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi.“ (J 8:31)
Kiež tak túžime po Božom Slove ako dojča po mlieku. Kiež sa ho nielen učíme a memorujeme, ale ho aj žijeme a stáva sa našou neoddeliteľnou súčasťou. Kiež sme súčasťou Jeho dnešnej cirkvi tým, že budeme úplne meniť svet okolo nás.
Zdroj: Chcemviac.com Autor: Greg Laurie Datum: 22. srpna 2020 Foto: Wikimedia Commons – ilustrační