Jedna mamička povedala na seminári o kritickom myslení: „Moja dcéra má veľmi rozvinuté kritické myslenie. V jednom kuse všetko kritizuje!“ Pozor! Niečo kritizovať nie je znakom kritického myslenia. Možno je to prehnane kritický postoj, ale to ešte nie je kritické myslenie.
Kritické myslenie je racionálny proces, v ktorom pomocou logiky vyhodnocujeme informácie, aby sme zistili, či sa im oplatí veriť. Ide o snahu pochopiť informáciu v čo najširších súvislostiach.
Niekedy sa v kresťanských kruhoch môžeme stretnúť s podozrením, že pri kritickom myslení ide o čisto sekulárnu aktivitu, ktorá nemá s pravou kresťanskou vierou nič spoločné. Žiaľ, v spoločnosti sa už udomácnil naratív, že rozum a viera stoja proti sebe. Aj nemálo kresťanov akceptovalo túto umelo vystavanú dichotómiu.
SOUVISEJÍCÍ – Mýty a fakty o viere a sexuálnom správaní ľudí
Toto je však hlboké nedorozumenie. Rozum je súčasťou toho, ako Boh stvoril človeka. Boh sám premýšľa a je (aj) racionálna bytosť. Kresťanstvo poskytuje filozofický základ pre racionálne myslenie, ktoré je základom aj vedeckého poznania. Veda nie je možná bez presvedčenia, že vo svete platia isté pravidlá (zákonitosti), a tak je svet poznávateľný. Kresťanstvo hovorí, že je to tak preto, lebo svet stvoril Boh, ktorý do neho vložil tieto pravidlá. Svet nie je náhodný a iracionálny, ale svojim poriadkom (prírodnými zákonmi) odzrkadľuje Boha. Náhoda ako činiteľ vzniku sveta neposkytuje dostatočný filozofický základ pre jeho poznávanie. Premýšľanie by preto malo byť vlastné každému kresťanovi a nejestvuje biblické opodstatnenie stavať ho do protikladu k viere.
Kritické myslenie je (aj) pre kresťana dôležité, pretože pomáha rozlišovať pravdu od nepravdy, a tak napomáha zorientovať sa v zložitom a komplexnom svete, ktorý sa neustále mení (VUCA svet). Kritické myslenie je naplno využívané v kresťanskej apologetike.
V Biblii nájdeme jednoduchosť i komplexnosť. Evanjelium je na jednej strane tak jednoduché, že mu môže naplno porozumieť i dieťa, ale zároveň tak komplexné, že sa v ňom môže strácať profesor filozofie.
Prečo aj úprimne veriaci kresťania podliehajú dezinformáciám? Jeden z dôvodov je, že my ľudia máme radi jednoduchosť. Komplexné veci nás príliš zaťažujú a uprednostňujeme jednoduché odpovede na komplexné otázky. V Biblii nájdeme jednoduchosť i komplexnosť. Evanjelium je na jednej strane tak jednoduché, že mu môže naplno porozumieť i dieťa, ale zároveň tak komplexné, že sa v ňom môže strácať profesor filozofie. Ak sa človek upne len na jednoduchosť, môže skĺznuť k tomu, že si osvojí veľmi zjednodušenú verziu kresťanstva.
Newsletter Křesťan dnes – týdenní přehled nejdůležitějších zpráv
Niekedy sa človek môžeobávať svojich pochybností. Akoby oni boli znakom našej malej viery či dokonca odpadnutia od viery. Stačí sa však napríklad na Jóbov zápas s pochybnosťami o Bohu. Natanael pochyboval o Ježišovi (J 1:46), Tomáš o jeho vzkriesení (J 20:25) a viacerí učeníci pochybovali o Ježišovi dokonca vtedy, keď im dával Veľké misijné poverenie (Mt 28:17). Keď Židia v Berii kriticky porovnávali zvesť o Ježišovi s proroctvami v Písme, je to hodnotené kladne (Sk 17:11).
Kresťanská viera nie je slepá ani iracionálna. Apoštol Pavel neraz argumentuje v prospech kresťanskej viery aj odkazmi na svedkov a fakty (1K 15:5nn) alebo na filozofiu (Sk 17:22nn). Kresťanská viera nie je založená na slepej viere. Nie je to viera bez dôvodov. Tie dôvody sú racionálne, historické i skúsenostné. Nie je to viera napriek rozumu, ale v súlade s rozumom. „… poďte, pozrite si…!“ , boli vyzvané ženy, ktoré prišli k prázdnemu hrobu a mali povzbudiť aj ostatných učeníkov, aby sa presvedčili o prázdnom hrobe (Mt 28:6). Na Areopágu Pavel predkladal v prospech viery v Ježiša filozofické argumenty. Pri rozhovoroch v synagógach sa odvolával na Písmo. Zakaždým je v tom však zapojené myslenie.
SOUVISEJÍCÍ – 12 mýtov o manželstve a vzťahoch
Kresťanstvo sa šírilo v pluralitnej spoločnosti, uprostred množstva kultov, filozofií a náboženských konceptov. Apoštoli a misionári konali nielen zázraky, ale predkladali v prospech evanjelia aj racionálne argumenty (Sk 18:4; Sk 28:23).
V Novej zmluve je viacero výziev ku kritickému skúmaniu vecí a aj isté smernice k tomu, ako to robiť. Je tu výzvav všetko skúmať, ale držať sa toho, čo je dobré (1 Tes 5:21), kresťan má skúmať, čo je Bohu milé (Ef 5:10), nemá všetkému veriť, ale skúmať, čo je za tým (1J 4:1). Pri konfliktných veciach má uprednostniť poslušnosť Bohu a nie ľuďom (Sk 4:19 a Sk 5:29). Tak ako strom poznáme podľa jeho ovocia, tak podobne je to aj s ľuďmi (Mt 12:33 a Lk 6:44). Nie každý, kto má ústa plné viery, je naozaj Ježišovým nasledovníkom (Mt 7:21), pretože aj diabol sa prezlieka za anjela svetla (2K 11:14). Je tu varovanie, že ľudia nebudú ochotní počúvať pravdu, ale budú si vyhľadávať učiteľov podľa vlastných záujmov (2 Tim 4:2-3). V knihe Príslovia nájdeme poučenia v tom zmysle, aby sme si nerobili názor len podľa jedného zdroja (Pr 18:17).
Ježiš učil učeníkov nielen duchovné tézy, ale predovšetkým to, ako majú o duchovných veciach premýšľať. Kládol im otvorené otázky, povzbudzoval ich k vyjadreniu vlastného názoru, ktorý potom korigoval. Používal rabínske metódy diskusie a vyučovania (na otázku reagoval protiotázkou).
Ježiš povedal o sebe, že on je pravda (J 14:6) a že pravda oslobodzuje (J 8:32). Preto by pre každého Ježišovho nasledovníka malo byť poznávanie pravdy kriticky dôležité.
Niekedy môže človek zaujať zdržanlivý postoj, pretože nikdy nepoznáme stopercentnú pravdu. Takýto postoj sa však môže stať nezdravo alibistickým. Francis Schaeffer správne poukazuje na rozdiel medzi absolútnym poznaním pravdy (čo reálne pre nás tu na zemi nie je možné) a pravdivým poznaním pravdy, čo možné je. To, že nevieme o niečom povedať všetky vyčerpávajúce fakty ešte neznamená, že nemôžeme danú vec poznať pravdivo. Hľadania pravdy sa kresťania nemusia báť, pretože všetka pravda je zároveň aj Božia pravda.
Ako rozprávať s ľuďmi, ktorí podliehajú dezinformáciám, hoaxom a konšpiračným teóriám? Odpoveď nie je jednoduchá, ale, žiaľ, komplexná. Je dobré mať racionálne argumenty, ale zároveň treba počítať s tým, že argumenty samotné druhého nepresvedčia. Ide o dlhodobý proces. Človek, ktorý podlieha dezinformáciám má na to často hlbšie, emocionálne dôvody, ktoré nie sú na prvý pohľad zrejmé. Napríklad, človek, ktorý je znechutený z mravného úpadku západu môže mať tendenciu prehliadať chyby vodcov, ktorí majú konzervatívnu rétoriku, ale sú v skutočnosti nebezpeční, pretože potláčajú osobné práva, slobodu prejavu i slobodu náboženstva, nehovoriac o populizme a často nenávistným prejavom voči vybraným skupinám obyvateľstva. Aby bol ten druhý ochotný počúvať naše argumenty, musí nám najprv začať dôverovať. A to sa nestane, ak sa mu budeme vysmievať, ponižovať ho alebo ním pohŕdať. Otázkou je, či sme ochotní kráčať trpezlivo touto cestou?
____________________________
Mohlo by váš tiež zaujímať: Populizmus ako výzva pre kresťanstvo
Autor: Ondrej Kolárovský Zdroj: idea-list.sk Datum: 19. prosince 2022 Foto: Pixabay – ilustrační
