Tu a tam sa v správach objaví tragický titulok. Píše sa v ňom napríklad: „Nič netušiaceho majiteľa zabila doma chovaná anakonda.“ Príbeh pokračuje a opisuje naivného majiteľa, ktorý si kúpil hada ako domáceho miláčika. Všetko je v poriadku až do chvíle, keď ten had utečie, vplazí sa do izby majiteľa alebo jeho detskej izby, a tam spiacu obeť skonzumuje.
Niektorí z nás rovnakým spôsobom zaobchádzajú s hriechom. Vieme, že môže byť nebezpečný, ale nazdávame sa, že ho dokážeme skrotiť a ovládať. Možno náš hriech na krátku chvíľu pristane na túto hru a nejaví známky aktivity, ale vždy bude hľadať príležitosť, kedy udrieť.
Hoci sme z otroctva hriechu už boli oslobodení, naše hriešne telo stále hľadá príležitosti, aby by sa mohlo oddávať zlu. Jediným bezpečným spôsobom, ako naložiť s naším pretrvávajúcim hriechom, je zabiť ho. Boh nám prikazuje: „Mŕtvite teda zemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadosť a lakomstvo, ktoré je modloslužba“ (KOL 3:5). Hriech nechce, aby sme ho chovali v klietke, alebo sa s ním maznali; musíme ho zabiť. Neprijme žiadnu mierovú zmluvu. Z tohto dôvodu John Owen správne varoval: „Neustále umŕtvuj hriech, ináč bude on umŕtvovať teba.“
„Hriech nechce, aby sme ho chovali v klietke, alebo sa s ním maznali; musíme ho zabiť. Neprijme žiadnu mierovú zmluvu.“
Kroky, ktoré podnikáme v boji s hriechom, sú záležitosťou života a smrti: „keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí“ (R 8:13). V stávke je veľa. Hriech vôbec netúži po spolužití. Ide mu o to, aby vládol.
Apoštol Peter nás naliehavo žiada, aby sme „sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši (1. PT 2:11). Kým budeme na tomto svete, hriech sa bude snažiť oslabiť našu lásku k Bohu a podnecovať našu lásku k akémukoľvek inému bohu. Musíme ho umŕtviť, nech to stojí čokoľvek. Láska k Bohu a hriechu nemôžu spolu existovať. Znič svoju lásku k hriechu, inak hriech zničí tvoju lásku k Bohu.
PREČO NEUMŔTVUJEME SVOJ HRIECH
Ale niektorí z nás váhajú svoj hriech umŕtviť. Nezabijeme toho predátora, ktorý sa zakráda s hrozivým úmyslom (1. PT 5:8). Ignorujeme hriech, ktorý s túžbou striehne na nás (1. M 4:7). Nenainštalujeme si program zodpovednosti (program, ktorý monitoruje navštívené stránky na internete, pozn. prekl.), ani sa nezbavíme svojho smartfónu, ktorý vedie k stále sa opakujúcemu hriechu. Neodstránime kontakt na bývalého milenca/bývalú milenku. Udržiavame onen tajný bankový účet mimo dohľadu. Vyznáme niektoré z našich hriechov, ale tie najtmavšie kúsky necháme ukryté.
Čo ti bráni, aby si zabil svoj hriech? Prečo váhaš zabiť toho zakrádajúceho sa predátora, ktorý sa ťa usiluje zničiť? Hoci každé srdce je klamlivé sebe vlastným spôsobom, chcem ukázať, že svoj hriech neumŕtvujeme kvôli kombinácii nasledovných dôvodov:
- LEBO HRIECH MILUJEME
Augustín sa raz modlil: „Pane, urob ma zdržanlivým, ale nie hneď.“ Táto šokujúco úprimná modlitba odhaľuje lásku k hriechu, ktorá prenasleduje srdcia mnohých z nás. Túžime Boha milovať a žiť pre neho — predsa však milujeme hriech. Nenávidíme predstavu, že ho milujeme, jednako len ho milujeme.
Možno ti vzrušenie z vyhľadávania pornografie poskytuje únik pred nudou. Milencova či milenkina náruč ťa uistí o tom, že máš cenu, hoci len na jednu noc. Tých pár pohárikov navyše spôsobí, že sa ti bude ľahšie stáť pred rodinou. Tajomné kúzlo zakázaného ovocia je jednoducho príliš úžasné. Čokoľvek na hriechu miluješ, vedz, že ťa zabíja. V tme chutí hriech sladko, ale svetlo Ježišovej krásy odhalí, že ide o výkaly obalené do cukru. Úpenlivo pros Boha, aby zmenil, čo miluješ.
Bože, ukáž mi môj hriech. Čo si od neho sľubujem? Otvor mi oči, aby som ho videl tak, ako ho vidíš ty. Zmeň moju náklonnosť, aby som rád umŕtvil to, čo ty nenávidíš.
- LEBO MŔTVENIE HRIECHU BOLÍ
V klasickom románe od C. S. Lewisa Veľký rozvod sa stretávame s pocestným, ktorého otravuje červená jašterica predstavujúca žiadostivosť. Tá jašterica mu sedela na pleci, šepkala mu do ucha a bránila mu v tom, aby sa priblížil k svetlu. Anjel sa spýta pocestného, či sa chce zbaviť toho otravného zvieraťa, na čo mu on kladne odpovie. Keď anjel uchopí jaštericu pevne za krk, tá doňho zaborí svoje pazúry a pocestný vykríkne: „Teraz mi ubližuješ.“ Na to mu anjel povie: „Nepovedal som, že ťa to nebude bolieť. Povedal som, že ťa to nezabije.“
„Keď sa rozhodneš spoznať slobodu zo stretnutia s Bohom, určite spoznáš aj bolesť z mŕtvenia hriechu.“
Ak sa rozhodneš zabiť hriech, bude to bolieť. Priznanie so sebou nesie desivú perspektívu do budúcnosti. Fyzické abstinenčné príznaky môžu byť na začiatku despotické. Možno sa zlomí srdce milenca či milenky. Možno ťa bude stretávať hanba zakaždým, keď sa objavíš na verejnosti. Na začiatku svojej kresťanskej cesty som sa chytil do pasce nemravného vzťahu a spomínam si, ako som si myslel, že radšej zomriem, než by som ho mal ukončiť a priznať sa k svojej nemravnosti.
Keď sa rozhodneš spoznať slobodu zo stretnutia s Bohom, určite spoznáš aj bolesť z umŕtvovania hriechu.
Bože, daj mi ochotu postaviť sa každej bolesti, ktorú môže priniesť mŕtvenie môjho hriechu. Urob, čokoľvek bude potrebné, aby si ma oslobodil od mojej žiadostivosti, a daj mi srdce, ktoré ti dôveruje. Použi túto bolesť, aby mi pomohla jasnejšie Ťa vidieť.
- LEBO ZABÚDAME NA ZAPLATENÚ CENU
Aj keď boli telá Izraelitov na ceste do zasľúbenej kanaánskej krajiny, ich srdcia boli nasmerované späť na Egypt. Na svoje niekdajšie otroctvo sa dívali cez ružové okuliare: „Spomíname si na ryby, ktoré sme jedávali v Egypte zadarmo, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a na cesnak“ (4. M 11:5; 2. M 16:3). Hriech nás pokúša, aby sme s otvorenými očami snívali o tom, aké nádherné bolo, keď nás zotročoval. Uisťuje ťa, že potešenie z neho stálo za bolesť, ktorú spôsoboval. Láka ťa, aby si sa so záľubou držal zvrhlosti z minulosti, dokonca si želal, aby si ju mohol prežiť znova. Takéto úvahy lemujú cestu odpadlíctva.
Bože, pomôž mi vidieť môj niekdajší hriech tak, ako ho vidíš Ty. Pomôž mi pamätať si jeho horkosť, a nie jeho sladkosť. Chráň ma pred tým, aby som sa pozeral späť. Pomôž mi vidieť Ťa a mať potešenie v tom, k čomu si ma povolal, a nie v tom, z čoho si ma vytiahol.
POTREBNÝ DAR
Ak sa necháme oslobodiť od hriechu, musíme byť presvedčení, že jeho umŕtvovanie bude stáť za to. Táto viera, ktorá zabíja hriech, je darom od Boha. Úpenlivo Ho pros, aby ti ukázal krásu Jeho prítomnosti (Ž 27:4). Pros Ho, aby ťa uschopnil dúfať vo večné potešenie pripravené po Jeho pravici (Ž 16:11). Pros Ho, aby ti pomohol mať srdce Krista, ktorý „napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou“ (ŽID 12:2).
Keď sa zmenia naše túžby, posilní sa naša odhodlanosť umŕtvovať každý hriech, ktorý by nám mohol brániť mať z Boha potešenie. Nič nie je vzácnejšie ako Božia prítomnosť, preto umŕtvi svoj hriech skôr, než ťa o ňu okradne.
ZDROJ: CHCEMVIAC.COM FOTO: PEXELS.COM AUTOR: GARRETT KELL © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG
2 Komentáře
Realtoltek
Je to easy, jsme všichni hříšníci a neustále hřešíme. Jsou ale pokrytci co tvrdí, že nehřeší …vidíme je v řadách různých pozemských církví. Víme ale, že to jsou jen lichotivé slova a hřeší a protože hřeší a říkají, že nehřeší spadají pod zákon tak stejně jako židé, kteří jsou jím lapeni.
Karel Krejčí
„Znič všechno, co ničí tvoji lásku k Bohu“.
To jsou velice silná slova. Možná, že je však ještě něco silnějšího: „Odevzdej celý svůj život Bohu“. Jak daleko má k tomuto stavu současný sebevědomý a sebestředný svět. Padly hranice, když má „něco“ jeden, má na to nárok i druhý, jsme přeci všichni stejní a pokud ne, je zde jasná diskriminace! Velice si zjednodušujeme chod tohoto světa, strkali jsme hlavu do písku a děláme to i v současnosti. Ale pozor, děláme to přece s láskou – opravdovou?