Raná cirkev bola cirkvou, ktorá sa učila, milovala, uctievala a evanjelizovala (pozri SK 2:42–47). V tejto časti sa bližšie pozrieme na stránku uctievania.
STVORENÝ PRE UCTIEVANIE
Boh stvoril človeka s túžbou uctievať, ktorú má od narodenia. V skutočnosti táto túžba predstavuje jeden zo základných rozdielov, ktorým sa ľudia líšia od zvierat. Boh túto silnú túžbu nevložil do zvierat. Ale ako hovorí Biblia: „Večnosť im dal [Boh] do sŕdc.“ (KAZ 3:11) Táto potreba núti všetkých ľudí, aby uctievali; ak neuctievajú pravého Boha, uctievajú boha, ktorého si sami vytvorili. Ale správne pochopenie toho, čo znamená uctievanie, objasňuje dôvody, prečo si Boh sám zaslúži naše uctievanie a oddanosť.
BOH JE HODNÝ NÁŠHO UCTIEVANIA
Slovo uctievať (anglicky „worship“) má v angličtine pôvod v staršom slove („worth-ship“), ktoré znamená „pripisovať niečomu alebo niekomu cenu alebo hodnotu“. Uctievame to, čo za niečo stojí. Nami vytvorený boh nestojí za to, aby sme ho uctievali. Ten iba sklame. ZJAVENIE JÁNA 5:12 opisuje toho, ktorý si zasluhuje našu chválu a zbožnú úctu: „Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie!“
V pôvodnom jazyku Biblie sa niekoľko slov prekladá slovom uctievať. Tu sú len dve, ktoré tomuto slovu dávajú väčší zmysel:
Shachah: Toto slovo znamená „klaňať sa, vzdávať úctu“. Prvýkrát je použité v 1. knihe Mojžišovej — GENESIS 18:2, kde sa Abrahám pokloní pred svojimi tromi návštevníkmi (neskôr zistil, že jedným z nich bol sám Pán!)
Proskuneo: Toto slovo znamená doslovne „bozkávať niekoho“. Vyjadruje myšlienku prejavovania úcty a obdivu.
Keď tieto rozličné významy dáme dohromady, pochopíme, že uctievame Boha, pretože On je svätý. Pri pravom uctievaní sa Mu klaniame a vzdávame Mu úctu (vyjadrujeme tým úctu a rešpekt voči Bohu) a bozkávame Ho (naznačujeme láskyplnosť a dôvernosť voči Bohu).
Ježiš dal jasne najavo, že existuje tak správny, ako aj nesprávny spôsob uctievania — pravé a falošné uctievanie. Farizeji, ktorí si mysleli, že sú v uctievaní odborníkmi, neboli nimi ani zďaleka, až na pár výnimiek: „Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím).“ (MT 15:8–9)
Nemali by sme uctievať Boha kvôli tomu, čo z toho získame; mali by sme uctievať Boha, pretože On je hoden nášho uctievania. A. W. Tozer raz povedal: „Ktokoľvek hľadá Boha len ako prostriedok na dosiahnutie svojho vytúženého cieľa, Boha nakoniec nenájde. Boh sa nedá využívať.“
ČO SA STANE, KEĎ NEUCTIEVAME BOHA?
Uctievanie — alebo nesprávne uctievanie — ovplyvňuje každú stránku nášho života. LIST APOŠTOLA PAVLA RÍMSKYM 1:20–25 poukazuje na štyri kroky, ktoré vedú k duchovnej skaze:
Neoslavujeme Boha
Nevzdávame vďaku
Obraciame sa k iným bohom
Zvrhlý spôsob života
NEOSLAVUJEME BOHA
„Hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha.“ (R 1:21a)
Toto je základné vyjadrenie hlavného hriechu pýchy, ktorý je najväčšou príčinou padlého stavu človeka. Hoci sa môže zdať, že toto podľa vás nie je vážny hriech, podľa Boha je. Keď sa pýchou začnú veci rozpadať, prídu aj ďalšie problémy.
Práve to, že kráľ Bélšaccar neoslavoval Boha, ho priviedlo k modlárstvu a nemorálnemu spôsobu života. Prorok Daniel k nemu prišiel s touto výčitkou:
„Pozdvihol si sa proti Pánovi nebies; nádoby Jeho domu museli priniesť pred teba a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a vedľajšie ženy pili ste z nich víno a oslavoval si zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu; ale Boha, v ruke ktorého je tvoje dýchanie a ktorému patria všetky tvoje cesty, si nevelebil.“ (DAN 5:23)
Písmo ustavične povzbudzuje veriacich ľudí, aby oslavovali Boha. ŽALM 29:1–2 hovorí: „Vzdávajte Hospodinovi slávu a moc. Vzdávajte Hospodinovi slávu Jeho mena.“ Oslavovanie Bohavlastným životom nie je niečo, čo by sme mali brať na ľahkú váhu.
NEVZDÁVAME VĎAKU
„A neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.“ (R 1:21b)
Tento krok nevyhnutne nasleduje po prvom kroku, lebo ak neoslavujete Boha ako Boha, nebudete mu vzdávať vďaku. Mnoho kresťanských domácností zanedbáva vzdávanie vďaky pri spoločnom jedle, lebo si myslia, že to nie je potrebné. Ale akým krásnym zvykom a príkladom sa to môže stať pre vaše deti. Prorok Daniel si zo vzdávania vďaky urobil pravidelný zvyk, dokonca aj potom, čo sa dozvedel, že by to mohlo viesť k jeho zatknutiu a poprave (pozri DAN 6:10). Naša vďačnosť voči Bohu by nemala byť ani trochu menšia.
OBRACIAME SA K INÝM BOHOM
„Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami, zameniac slávu nepominuteľného Boha za podobnosť obrazu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov.“ (R 1:22–23)
Keď je Boh odstránený z vášho života, niečo alebo niekto Ho musí nahradiť. Ľudia sa vtedy často obracajú na systémy ponúkajúce iné presvedčenie, aby sa pokúsili uspokojiť svedomie zaťažené pocitom viny. Túžia po náboženstve alebo presvedčení, ktoré sa stanú racionálnym základom ich životného štýlu, ktorý sa v tejto etape stáva čoraz viac naplnený hriechom.
Mnohí ľudia prilipnú k učeniu náboženstiev typu New Age, pretože sa v podstate prispôsobujú ich životnému štýlu. Iní prijímajú evolúciu, pretože ak Boh nestvoril zem, potom sa mu nemusia zodpovedať. Ale biblický opis stvorenia a teória evolúcie sú nezlučiteľné. Všetci tí, ktorí svoju vrodenú túžbu uctievať nasmerujú na niečo iné alebo niekoho iného okrem samého Stvoriteľa, budú napokon sklamaní.
ZVRHLÝ SPÔSOB ŽIVOTA
„A keďže nepokladali za hodné zachovať si poznanie Boha, vydal ich Boh prevrátenému zmýšľaniu, aby páchali, čo sa nesluší: naplnení všetkou neprávosťou smilstvom, zlosťou, lakomstvom, zlobou, plní závisti, vraždy, sváru, ľsti, zlomyseľnosti; utŕhači, ohovárači, nenávistníci Boha, pyšní, spupní, chvastaví, výmyselníci zla, neposlušní rodičom, nerozumní, vierolomní, neláskaví, nemilosrdní. Poznali síce právny poriadok Boží, že tí, čo pášu takéto veci, zasluhujú si smrť, a predsa nielen sami ich robia, ale aj schvaľujú, keď ich pášu iní.“ (R 1:28–32)
Neoslavovanie Boha a nevzdávanie vďaky vedie nielen k modlárstvu, ale aj k zvrhlému spôsobu života. Začína nevďačnosťou a ľahostajnosťou a končí znižovaním úrovne morálnych zásad. Tento nekompromisný trend smerom nadol začína vo sfére nášho myslenia. Takže naozaj môžete príčinu svojich problémov v osobnom živote, spoločnosti a svojej krajine nájsť v tom, že neoslavujete pravého Boha.
Vytlačili sme Boha z triedy a súdnej siene. Jeho zásady, ktoré nám daroval ako ochranu, sme odsunuli na vedľajšiu koľaj a prepísali sme svoje vlastné dejiny. Teraz naša krajina žne úrodu, akej sa nedalo vyhnúť: rodina je pod čoraz častejším útokom, máme zlyhávajúci systém vzdelávania, stupňujúca sa násilná zločinnosť napĺňa naše ulice, vychvaľuje sa a tlačí na nás sexuálna zvrátenosť. Tak veľmi je nebezpečné to, keď neoslavujeme Boha.
SPRÁVNY SPÔSOB UCTIEVANIA
Správny spôsob, ako uctievať Boha, názorne ukazuje citlivý a dojímavý príbeh Márie z Betánie zapísaný v EVANJELIU PODĽA JÁNA 12:1–8. Marta, ako sa dalo čakať, pracovala a Mária uctievala. Mária chcela dať Ježišovi niečo hodnotné, vzácne a jedinečné. A tak s úplnou bezstarostnosťou rozbila fľaštičku drahej voňavky a poutierala Ježišovi nohy. Tá voňavka mala hodnotu ročného zárobku — to je ale dar!
Ale hodnota daru nebola tým dôležitým. Mohla smelo vyhlásiť: „Táto voňavka má hodnotu ročného zárobku!“ Mohla dokonca povedať, že mala väčšiu hodnotu, aby urobila dojem na druhých. Toto bol hriech Ananiáša a Zafiry — keď predstierali niečo, čím neboli (pozri SK 5:1–11). Nie, ona ju s úplnou bezstarostnosťou rozbila, akoby ničím nebola. Ona vedela, že v porovnaní s Ježišom nemala žiadnu cenu. Toto je príklad, ako by malo vyzerať naše uctievanie.
PRAVÉ UCTIEVANIE NÁS NIEČO BUDE STÁŤ
Keď kráľ Dávid kupoval pole od Ornána, povedal: „Nie! Odkúpim to iba za plnú hodnotu. Nevezmem predsa to, čo je tvoje, pre Hospodina, ani neprinesiem spaľovanú obeť, ktorá je zadarmo.“ (1. KRON 21:24)
Je zaujímavé, že v EVANJELIU PODĽA JÁNA 12:4–6 Judáš protestuje proti Máriinmu uctievaniu, keď hovorí, že peniaze, ktoré dala za voňavku, sa mali dať chudobným. Navonok to vyzeralo tak, akoby Judáš bol tým pravým uctievačom a Mária márnotratným človekom. Ale nebolo to tak, ako sa zdalo. Ježiš sa díval na Máriino srdce.
Všetci musíme byť takými uctievačmi Boha, akým bola Mária. Mali by sme to robiť, pretože Boh je toho hodný. Mali by sme to robiť s úctivosťou a dôvernosťou, dať všetko, čo máme, lebo práve preto nás Boh stvoril: „Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť aj vládu, lebo Ty si stvoril všetky veci, Tvojou vôľou trvali a boli stvorené!“ (ZJAV 4:11).
ZDROJ: CHCEMVIAC.COM AUTOR: GREG LAURIE FOTO: UNSPLASH PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG
