Všeobecný úvod do Listu Rimanom

Keďže v odborných kruhoch prevládajú stále veľmi rozdielne názory o zámere tohto Listu Rimanom, bude iste správne vrátiť sa ku klasickému a osvedčenému spôsobu, ktorý ho hľadá v tzv. epištolárnom rámci. Z neho je evidentné, že Pavlovou hlavnou témou je evanjelium. Nielen v tzv. teologickom úvode (vv. 16-17), ale už aj vo všeobecnom úvode (vv. 1-7) apoštol Pavol stručným no majstrovským spôsobom predstavuje najprv seba ako evanjelistu a potom evanjelium, ktorému je zasvätený.

Existuje mnoho rôznych spôsobov, ktorými by sme sa mohli uviesť do Listu Rimanom. Je v ňom málo vecí, o ktorých panuje medzi učencami zhoda. Snáď všetci sa však zhodujú v tom, že 1:1-17 tvoria jeho úvod. Táto zhoda je napríklad dôležitá preto, že v tzv. epištolárnom rámci, ktorý tvorí úvod a záver listu, je treba hľadať základnú tému a zámer celého listu. Odborníci sa totiž ešte stále nedokážu zhodnúť v otázke, čo je jeho hlavnou témou.[1] Domnievame sa, že z literárneho hľadiska je správne hľadať Pavlov hlavný zámer pre napísanie tohto listu práve v tomto epištolárnom rámci. Z úvodu aj záveru je neprehliadnuteľné, že Pavlovou hlavnou témou je evanjelium a od neho odvodené sloveso evanjelizovať. Aj preto je potrebné epištolárnemu rámcu venovať vždy zvláštnu pozornosť.

Úvod listu, ktorý tvoria verše 1-17, by sme mohli ďalej rozdeliť na všeobecný úvod (1-7), osobný úvod (8-15) a teologický úvod (16-17). Bolo by nosením dreva do lesa, keby som zdôrazňoval, že témou teologického úvodu je evanjelium. Pokúsim sa radšej prezentovať, akým stručným, no majstrovsky výstižným spôsobom nám tu Pavol predstavuje najprv seba ako evanjelistu (1) a potom evanjelium, ktorému je zasvätený (2-7).

1. PREDSTAVENIE EVANJELISTU (V. 1)

Apoštol Pavol sa tu predstavuje trojakým spôsobom: (1) otrok Ježiša Krista, (2) povolaný apoštol a (3) zasvätený pre Božie evanjelium, ktoré potom ďalej oveľa podrobnejšie uvádza.

     1. Otrok Ježiša Krista

Najprv sa predstavuje ako otrok Ježiša Krista. Otrok je človek, ktorý nepatrí sám sebe a ktorý v staroveku nemal vôbec žiadne práva. Otrok bol vlastníctvom iného človeka, ktorému slúžil. Vždy, keď Pavol predstavoval a opisoval sám seba, vždy používa toto slovo, PAULOS DOULOS. To dvoje patrí neoddeliteľne spolu. Je to neoddeliteľné v spôsobe Pavlovho života aj jeho uvažovania o sebe. Pavol je teda otrok Ježiša Krista. Vidíte ten kontrast? My sa predstavujeme ako majiteľ firmy, riaditeľ odboru, stredoškolská profesorka, doktor Brunelovej univerzity. A Pavol – otrok Ježiša Krista. Pavlov najvyšší titul aj najhlbšia túžba je, aby všetko v jeho živote bolo oddané službe Ježiša Krista. Raz to bol hrdý farizej s ušľachtilým pôvodom a skvelým vzdelaním. To všetko ho mohlo urobiť pyšným na svoju vlastnú dôležitosť. Pavol to však všetko zložil do prachu k nohám Ježiša Krista a povedal: “Som tvojím otrokom. To bude najväčšia a najslávnejšia vec, akou sa budem môcť pochváliť pred ľuďmi.” Pavol, otrok Ježiša Krista. Bez tohto nikdy nepochopíme apoštola Pavla. Jeho život inak nedáva zmysel. Pavol bol tým, čím bol, len ako otrok Ježiša Krista.

     2. Povolaný apoštol

Toto je veľmi podstatné označenie, lebo v ňom je vyjadrená Pavlova autorita. Apoštol je poslaný od Boha. Na jednej strane hovorí Pavol o sebe, že je otrokom, na druhej strane je Bohom povolaný za apoštola. Boh mu dal apoštolskú autoritu. V tomto zmysle neexistuje dnes ani jeden živý apoštol. Dnes nežijú žiadni takíto apoštoli. Áno, aj dnes cirkev kladie ruky na svojich služobníkov a vysiela ich do služby evanjelia. Ale Nová zmluva by ich nazvala nanajvýš apoštolmi (vyslancami) cirkvi. Ale apoštoli Ježiša Krista, sú jedinečnou skupinou ľudí, ktorých Boh povolal, ktorí boli svedkami vzkriesenia Ježiša Krista. Význam týchto apoštolov spočíva v tom, že im Boh zveril zjavenú pravdu evanjelia. Preto apoštolské učenie je podstatou evanjelia. Preto keď čítame list Rimanom, tak to nie je zbierka Pavlovej filozofie. To nie je ani tzv. pavlovská teológia. Nevymyslel ju totiž Pavol, ani ju neprevzal od iných ľudí. Prijal ju priamo od Krista. Preto Pavlove slová majú rovnakú autoritu, ako slová Ježiša, ktorý ho poslal. Toto je nanajvýš dôležité.

     3. Zasvätený pre evanjelium

Rovnako, ako bol Pavol povolaný Bohom, aby bol apoštolom, tak bol aj oddelený Bohom pre evanjelium. Výraz (AFOORISMENOS), ktorý všeobecne znamená oddelený, sa najmä v Starej zmluve používal vo význame “zasvätený.” Bol to niekto, alebo niečo, čo bolo oddelené pre bohoslužbu. Pavol je človekom, ktorý bol oddelený Bohom pre evanjelium. Tak to preložila prekladateľská komisia v prvom vydaní, ale vo vydaní celej Biblie v tomto prípade správne uviedla dynamický ekvivalent zasvätený. V liste Galaťanom uvádza, že si ho Boh vybral skôr, ako sa narodil (G 1:15). Inými slovami, Boh mal pre neho zvláštne určenie už predtým, ako sa narodil. To nie je jedinečné pre Pavla. Aj o Jánovi Krstiteľovi čítame, že bol naplnený Svätým Duchom od života matky. Dáva to novú dimenziu a význam životu Božích ľudí v Božích očiach. Boh si nás rezervoval pre svoje vlastné zámery skôr, ako sme sa narodili.

Takto sa teda predstavuje evanjelista, človek, ktorý šíri evanjelium: (1) otrok Ježiša Krista, (2) povolaný apoštol a (3) oddelený/zasvätený pre evanjelium. Teraz sa pozrime, čo to evanjelium vlastne je.

2. PREDSTAVENIE EVANJELIA (2-7)

Asi v roku 56-57 píše Pavol tento list z Korintu. Pavol ešte nikdy v Ríme nebol, ale verí, že Pán Boh mu otvorí cestu do tohto hlavného mesta pohanského sveta, aby tam kázal evanjelium. Tento list posiela dopredu, aby im vyjasnil, čo vlastne evanjelium je. Pavol hovorí 6 vecí o kresťanskom evanjeliu v týchto veršoch. Uvidíme, že sú veľmi jednoduché a jasné.

     1. Pôvod evanjelia je v Bohu

Už na konci 1. v. vidíme, že Pavol bol oddelený pre Božie evanjelium. Prvá vec, ktorú by sme mali pochopiť o evanjeliu je, že evanjelium nemá ľudský pôvod. V G 1:11-12 Pavol píše: Evanjelium, ktoré som vám hlásal, nie je podľa človeka. Lebo ani ja som ho neprevzal ani som sa mu nenaučil od človeka, ale je prostredníctvom zjavenia Ježiša Krista. Keď rozmýšľame o kresťanskom evanjeliu, musíme začať tu. To, čo zvestujeme ľuďom okolo seba, nie je batoh ľudských špekulácií. Zvestujeme to, čo Boh plánoval a uskutočnil v Ježišovi Kristovi a zjavil to nám. To dáva evanjeliu jeho konečnú autoritu. Evanjelium je dobrá správa od Boha. Tí, ktorí ste sa pokúšali hovoriť ľuďom evanjelium, ste sa určite stretli s ľuďmi, ktorí vám povedali: “Nuž, to je váš názor. Ja rešpektujem váš názor. Možno vám celkom dobre vyhovuje. Ale to nie je môj názor.” Neviem, čo tým presne myslia, ale môžem vám povedať, že sa zásadne mýlia. Kresťanské evanjelium nie je záležitosťou ľudského názoru. Kresťanské evanjelium je vecou Božieho zjavenia. Preto sa musíme modliť, aby Duch Svätý otvoril myseľ zaslepených ľudí, aby uvideli, že toto je dobrá správa od Boha.

     2. Evanjelium je doložené Svätým Písmom

Evanjelium, ktoré pochádza od Boha, je evanjelium, ktoré je zaznamenané v Písme. V. 2: (evanjelium), ktoré Boh už dávno zasľúbil skrze svojich prorokov vo svätých písmach. Pavol tu zdôrazňuje, že evanjelium, ktoré zvestuje, nie je novota, ktorá sa zjavila len v posledných desaťročiach. To, čo Pavol zvestuje, je tá istá dobrá zvesť, ktorú Boh zjavoval prostredníctvom prorokov v Starej zmluve o tom, ktorý príde, aby na svojom vlastnom tele niesol naše hriechy a ktorý ponesie naše nemoci. Pavol zvestuje len naplnenie tohto. Je to teda biblické evanjelium. Preto, keď apoštol Pavol zvestuje evanjelium, hovorí v 1K 15:3-4: Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a 3. dňa vzkriesený podľa Písem. To, čo Pavol zvestuje, je dosvedčené celým Písmom. Biblické evanjelium je obsiahnuté a zachované v Písme svätom Starej a Novej zmluvy.

     3. Obsah evanjelia je Ježiš Kristus

Obsahom evanjelia je Ježiš Kristus. Lenže, aký Ježiš? Ježiš našich predstáv? Jesus Christ Superstar? Ježiš básnikov? Ježiš ako prorok mohamedánov? Ježiš ako guru hinduistov? Jediná správna odpoveď je: Ježiš Písma. On je centrom a obsahom kresťanského evanjelia. V. 3: Evanjelium o jeho Synovi. Verše 3-5 nám prezentujú obsah evanjelia. Je to evanjelium o jeho Synovi. Obsahom evanjelia nie je nejaká myšlienka, nech by bola akokoľvek pravdivá. Nie je to ani súhrn právd. Obsahom evanjelia je Ježiš Kristus, Boží Syn, narodený ako človek, ukrižovaný ako nositeľ hriechu, vzkriesený z hrobu a povýšený na pravicu Boha Otca. On je obsahom evanjelia.

Čo sa ponúka ľuďom v evanjeliu? Nie je to šťastie, alebo nový život, ba ani iba odpustenie. Evanjelium ponúka ľuďom Ježiša Krista v celej jeho plnosti Záchrancu. Preto aj my neponúkame ľuďom šťastie, ale Krista. Šťastie (aspoň dočasné) môžete získať aj inde. My ponúkame Krista. A Krista nikde inde ako v evanjeliu nenájdete. To je Pavlova veľká vášeň. Presne to sa dialo aj pri veľkom prebudení v 18. st., keď J. Wesley a G. Whitfield chodili a kázali po Anglicku a tisíce ľudí sa obracalo. Wesley o svojej činnosti hovorí: “Ponúkal som ľuďom Krista.” Aj my v 21. st. sa musíme starať o to, aby sme nešudili ľudí tým, že im budeme ponúkať akúkoľvek náhradu namiesto Ježiša Krista. Lebo evanjelium je o Božom Synovi. 3. v. hovorí, že je úplným človekom, ktorý sa podľa tela narodil z Dávidovho potomstva. Vo 4. v. pokračuje tým, že je zároveň plne Bohom, ktorý je podľa Ducha svätosti ustanovený od vzkriesenia z mŕtvych ako Boží Syn. Ďalej si všimnime, že je úplne historický a zároveň súčasný. Pochádza z Dávidovho potomstva. To je záležitosť dejín. Ale všimnite si koniec 4. v.: O Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. To je súčasný Ježiš. On je v našom živote ako živý Pán. Ježiš je plne historická, ale aj úplne súčasná osoba. Takže obsahom evanjelia je Ježiš Kristus.

     4. Zámerom evanjelia sú kresťania

Verše 5-6 hovoria, že Boh prostredníctvom evanjelia povoláva ľudí zo všetkých národov k viere: Skrze neho sme dostali milosť a apoštolstvo, aby sme pre jeho meno privádzali k poslušnosti viery všetky národy. K nim patríte aj vy, povolaní Ježišom Kristom. Ten, ľud, ktorý je povolaný Ježišom Kristom, je Cirkev. Opisuje sa tu dvojakým spôsobom: (1) sú to poslušní veriaci. Pre Pavla sú viera a poslušnosť neoddeliteľné. „Nemali by sa stotožňovať, oddeľovať, ani umiestňovať do rôznych štádií kresťanského života. Pavol volal mužov a ženy k viere, ktorá bola vždy neoddeliteľná od poslušnosti – lebo Spasiteľ, v ktorého veríme, je naším Pánom – a k poslušnosti, ktorú sa nedá oddeliť od viery – lebo môžeme poslúchať Ježiša ako Pána, len keď sme sa mu oddali vo viere.“[2] (2) sú to Kristovi ľudia. V. 6: K nim patríte aj vy, povolaní Ježišom Kristom. Boh teda prostredníctvom evanjelia si povoláva zo všetkých národov svoj ľud, ktorý sa bude vyznačovať týmito 2 vecami: Sú to veriaci ľudia, ktorí sa poddali panstvu Ježiša Krista.

Mali sme pôvod evanjelia, dosvedčenie evanjelia, obsah evanjelia a zámer evanjelia.

     5. Rozsah evanjelia je pre všetkých

Už sme sa toho aj dotkli vo vv. 5-6: všetky národy. K nim patríte aj vy. Evanjelium nie je vyhradené pre nejakú skupinu, či kultúru, spoločenskú triedu, či národ. Evanjelium prekračuje každú kultúrnu, národnú a spoločenskú hranicu. Evanjelium je pre celý svet. “K nim patríte aj vy, pohania v Ríme,” píše Pavol. Aj my sme kresťanmi z pohanstva, a máme výsadu, že  po páde komunizmu môžeme už tu občas oslavovať nášho Pána Ježiša Krista s ľuďmi z Maďarska, Ukrajiny, Srbska, Rakúska, Nemecka, Anglicka, Írska a Spojených štátov. Keď bol môj syn na misii v Tanzánii, pán a pani Somgalovci ho tam predstavovali ako svojho syna, pre Ježiša Krista. Nie je to úžasné?! Nás všetkých povolal ten istý Pán. My všetci veríme v toho istého Záchrancu. A toto všetko je len predchuť tej slávy, ktorá nás očakáva v nebi. Pre Pavla je totiž dôležitejšie naše duchovné určenie ako náš etnický pôvod.

     6. Cieľ evanjelia je Božia sláva

Je to vyjadrené uprostred 5. v.: pre jeho meno. Neexistuje nič dôležitejšie. Ani pôvod evanjelia, ani cieľ evanjelia nie sú v človekovi. Evanjelium má svoj pôvod v Bohu a cieľ evanjelia je tiež v Bohu. Je to pre jeho meno. „V konečnom dôsledku Pavol neslúži pre osobný zisk, ba ani pre prospech svojich konvertitov, ale pre slávu a prospech Ježiša Krista, svojho Pána.“[3] Takže, keď sa my tešíme z evanjelia, keď ideme zvestovať evanjelium, tak je to pre jeho meno, pre meno nášho Záchrancu. To je cieľom evanjelia, ktoré Pavol hlásal a pre ktoré žil. Tvárou v tvár putám a súženiu hovorí v Sk 20:24: Ale ja na to všetko nič nedbám, ani mi môj život nie je tak drahý, ako aby som s radosťou dokonal svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša, to jest, aby som pevne svedčil evanjelium milosti Božej. Čo za motto života! J. Stott vyzýva: „Mali by sme byť žiarliví (ako to Písmo občas vyjadruje) na česť jeho mena – znepokojení, keď zostáva neznáme; ranení, keď je ignorované; rozhorčení, keď sa mu rúhajú; a neustále horliví, aby sa mu dostávala česť a sláva, ktorá mu patrí. Najvyšším misionárskym motívom nie je ani poslušnosť Veľkému poslaniu (aj keď je dôležitá), ani láska k hriešnikom, ktorí sú odcudzení a hynú (hoci je to silná pohnútka, najmä ak uvážime Boží hnev v 18. v.), ale najmä horlivosť – vrúcna a vášnivá horlivosť – za slávu Ježiša Krista.“[4] Neexistuje taký “rekvalifikačný kurz,” ktorý by sme potrebovali viac, ako “rekvalifikovať” všetko, čo sme, čo máme a čo robíme – pre jeho meno.

Autor: Ján Henžel Datum: 29. října 2020 Foto: Pixabay – ilustrační

ČLÁNOK PREBRATÝ Z: SPOLOCENSTVOEVANJELIA.SK

[1] Pozri stručný ale výstižný prehľad v D.A. CARSON & D.J. MOO: Úvod do Nového zákona. Praha: Návrat domů, 2008. ISBN 978-80-7255-165-1. s. 355-358. J.D.G. DUNN: Romans 1-8; Word Biblical Commentary. Dallas: Word, 1991. 0-85009-490-9. s. liv-lviii.

[2] D. MOO: The Epistle to the Romans; The New International Commentary on the New Testament. Grand Rapids: Eerdmans. 1996. ISBN 0-8028-2317-3. s. 52-53.

[3] D. MOO: The Epistle to the Romans. s. 53.

[4] J. R. W. STOTT: The Message of Romans. Leicester: IVP. 1994. ISBN 0-85111-143-2. s. 53.