Kedysi ľudia žili v nevedomosti a blaženosti. Vedeli, že sú to sexuálne bytosti a mali sex s kýmkoľvek, kedykoľvek a dokým chceli. V čase Grékov, Rimanov a pohanov všetci žili v sexuálnej slobode a harmónii.
Potom prišli kresťania – najmä sv. Pavol a sv. Augustín – a celé to zničili. Premenili sex na vinu. Za posledných 1500 rokov sa v západnom svete do veľkej miery žilo pod týmto oblakom katolíckeho / kalvinistického / kresťanského útlaku.
Nemusíte sa však obávať. Prišiel nový úsvit. Na svetlo vystúpili apoštoli nového osvietenstva: Darwin, Marx a Freud; nasledovali ich učeníci, ako je Margaret Meadová, Kinsey, Ingmar Bergman a Hugh Hefner, okrem iného. Semienka novej sexuálnej revolúcie boli zasiate, ktoré v 60. rokoch spôsobili sexuálnu reformáciu.
Jednoduchší rozvod, vynález antikoncepčnej pilulky, akceptovanie sexu mimo konvenčného manželstva, industrializácia pornografie, legalizácia potratov, sloboda ponúkaná drogami a niektoré prvky feministického hnutia. To všetko prispelo k faktorom tohto slávneho oslobodenia. V lete lásky, v roku 1967, sme boli všetci schopní zdieľať slobodne lásku, sexuálne oslobodenie a slobodu od sexuálnej a sociálnej represie našej puritánskej / katolíckej minulosti. Smerovali sme do sexuálnej nirvány.
Reklama
Tak nejak to malo pokračovať. Ale semienka, ktoré boli zasiate v 60. rokoch sexuálnej reformácie prinieslo veľmi odlišné ovocie. Pohlavne prenosné choroby sú na epidemickej úrovni, potraty má každoročne milióny žien; jedna z troch manželstiev končí rozvodom; milióny detí nie sú vychovávané svojimi rodičmi; detská pornografia a zneužívanie sa zvyšujú; pornografický priemysel sa stal normou na internete; ulice sa stali pre ženy nebezpečnejšími; a otroctvo (vo forme obchodovania so sexuálnymi otrokmi) sa vrátilo na Západ. Rozbité domy, dysfunkčné rodiny, zvýšená osamelosť, zmätenosť pohlaví a strata lásky.
A tak sme sa dostali do krízy. Niektorí si myslia, že ide o zlom. Časopis Spectator mal začiatkom novembra titulku s názvom „Sexuálna reformácia“ a obsahoval články, ktoré sa zaujímali o to, či reakcia na neúspešné ovocie tejto reformácie teraz povedie k sexuálnej protireformácii. Bolo zdôraznené, že sexuálna sloboda viedla k sexuálnemu strachu a teraz sa objavuje nový sekulárny puritanizmus. Každé slovo sa musí skontrolovať, vytvoriť bezpečné miesta vo vlakoch „len ženy“ atď.
V ére, ktorá je posadnutá sexom (bolo to niekedy iné?) a kde máme takú sexuálnu slobodu, je irónia, že sa mnohí uzatvárajú, nechcú mať sex vôbec. Žijeme v dobe, keď je film Fifty Shades of Grey (Päťdesiat odtieňov sivej) považovaný za feministickú erotiku, aj keď oslavuje mužskú dominanciu a násilie, zatiaľ čo človek, ktorý dáva ruku na koleno ženy, je zlým symbolom patriarchátu. Naša odpoveď na nenávisť k ženám je zjavne mylná. Dajte tieto dve veci dohromady a skončíte s misantropiou (nenávisťou k ľudským bytostiam). V dobe humanizmu ideme smerom k spoločnosti, ktorá má rada myšlienku ľudskosti, sú to však ľudia, ktorí nemôžu obstáť.
Existujú kresťania, ktorí si myslia, že táto reakcia je dobrá vec a že by mohla ohlasovať návrat lepších dní. Nie som o tom presvedčený. Myslím si, že žijeme v zmätenej, zraniteľnej a čoraz iracionálnejšej kultúre, kde stále vládnu bohovia peňazí, moci a pohlavia. Neverím, že návrat k zlatému veku viktoriánskej morálky je buď možný, alebo žiadúci. To, čo skutočne potrebujeme, je vrátiť sa ešte ďalej – do grécko-rímskeho pohanského sveta v 1. storočí.
V istom zmysle tam už sme. Na rozdiel od mýtu, ktorý nám predali falošní apoštolovia novej sexuálnej revolúcie, nebol to čas sexuálnej blaženosti, ale prinieslo to zmätok, zneužívanie, otroctvo, sexuálne choroby, vraždy a potraty, nemorálnosť, násilné vládnutie a zneužívanie chudobných a slabých. Inými slovami, namiesto toho, aby sa naša spoločnosť postupovala, sme sa vrátili do grécko-rímskej / pohanskej minulosti. Vrátili sme sa do budúcnosti.
Takže je to jednoduché. Cirkev by mala robiť v 21. storočí, čo urobila v 1. storočí. Kážte evanjelium, starajte sa o chudobných, vyhýbajte sa všetkej sexuálnej nemorálnosti, žite v spoločenstve lásky a chráňte sa od toho, aby sme boli svetom poznačení. Cirkev zlyhala mnohokrát (pozrite sa na korinský zbor). Ale máme tu takú výhodu. Naše nie je v evanjeliu zákona (robte to a budete žiť), ale v evanjeliu milosti a odpustenia (toto bolo urobené pre vás – teraz choďte a žite!). Nič, čo naši sekulárni sexuálni revolucionári alebo kontrarevolucionisti nemôžu ponúknuť. Môžu ponúknuť len falošnú slobodu, ktorá vedie k otroctvu alebo moralizmu, ktorý vedie k odsúdeniu. My môžeme ponúknuť odpustenie, ktoré vedie k večnému životu. Nový začiatok. Znovuzrodenie. Presne toto potrebuje dnes naša spoločnosť.
Ako List Jakuba 1:7 hvorí: Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a chrániť sa pred poškvrnou sveta.
Autor: David Robertson Zdroj: Christian Today Foto: Flickr.com
