Spoločenstvo kresťanov predstavuje alternatívnu spoločnosť, kde sa sex, peniaze a moc využívajú životodarným spôsobom, ktorý sa radikálne líši od praktík väčšinovej kultúry. V tomto článku sa hovorí o sexe v súvislosti s evanjeliom a kresťanmi.
I. ČASŤ — BIBLICKÉ CHÁPANIE SEXU
Už storočia prevládajú tri rozličné osobné a spoločenské postoje k sexu.
SEXUÁLNY REALIZMUS: SEX AKO PRIRODZENÁ POTREBA
Väčšina starovekých Grékov a Rimanov vnímala sex podobne ako akúkoľvek inú telesnú aktivitu, napríklad jedenie alebo spánok. Keď naň dostanete chuť, mali by ste ho vykonávať. Len treba byť obozretný a ako pri všetkých ostatných chúťkach to s ním neprehnať. Takýto moderný pohľad na sex sa nazýva „realizmus“. Realisti tvrdia, že majú voči sexu neutrálny postoj. Chápu ho len ako jednu z mnohých ľudských aktivít, ktorú je však potrebné zbaviť mýtov. Ich hlavným posolstvom, prevládajúcim aj v rámci sexuálnej výchovy na dnešných stredných školách, je, že by sme mali pochopiť prirodzený biologický sexuálny pud, uvedomiť si, že ak nie sme pri ňom opatrní, môže mať negatívne dôsledky, zvládnuť ho ako hociktorú inú činnosť a správať sa zodpovedne.
SEXUÁLNY PLATONIZMUS: SEX AKO ZVIERACÍ PUD
Jedno z najvplyvnejších odvetví helenistickej filozofie vnímalo ducha ako najväčšie dobro, telo však bolo považované za „podradné“. To znamená, že nižšiu, telesnú, „zvieraciu“ prirodzenosť pokladali za chaotickú a temnú, kým vyššiu, rozumovú, „duchovnú“ podstatu za civilizovanú a ušľachtilú. Výsledkom bolo, že sex znevažovali a vnímali ako nečistý, avšak nevyhnutný na zachovanie ľudského rodu. Predmanželský sex bol zakázaný, pretože sex vo všeobecnosti považovali za zneucťujúci. Dovolený bol len pre vyššie dobro plodenia detí a zachovanie mena rodiny. Nanešťastie sa tento názor zakorenil aj v mnohých kresťanských cirkvách. Skutočne duchovní ľudia by sa mali sexu vyhýbať, prípustný je, len ak chcete splodiť deti. Sexuálny pôžitok je pre cnostných ľudí nevhodný. Takéto predstavy vznikli na základe jedného z druhov sexuálneho platonizmu.
SEXUÁLNY ROMANTIZMUS: SEX AKO POTLÁČANÁ TVORIVOSŤ
Kým helenisti určili zdroj zla v telesnosti, romantici ho našli v spoločnosti. Domnievali sa, že ľudské bytosti sú pôvodne neskazené, prekypujú prirodzeným dobrom a tvorivosťou, tie sú však potláčané spoločnosťou. Dobro dosiahneme oslobodením základných prvotných inštinktov, ktoré sú vo svojej podstate čisté. Protiklad k romantizmu predstavovalo viktoriánske obdobie, kedy sa predpokladalo, že dobro sa dá dosiahnuť iba potlačením vrodených inštinktov, ktoré sa pokladali za zlé.
Prvý smer vníma sex ako bežný biologický pud, druhý ako nevyhnutné zlo a tretí ho pokladá za dôležitý spôsob sebavyjadrenia, ako „byť sám sebou“ či „nájsť seba samého“. Pre biologických realistov je sex správny vždy, keď je bezpečný. Podľa platonistov telo utlmuje ducha, preto je sex do určitej miery prirodzene skazený. Romantici považujú za rozhodujúcu kvalitu medziľudských vzťahov a podľa nej hodnotia aj sex ako dobrý alebo zlý.
KRESŤANSKÝ POHĽAD
Za kresťanský postoj k sexu sa všeobecne pokladá platónsky názor, rozhodne to tak však nie je. Kresťanský pohľad sa dosť zásadne odlišuje od každého z prevládajúcich troch postojov.
Na rozdiel od platónskeho učenia Biblia učí, že sex je veľmi dobrý (1. MOJ 1:31). Boh by nestvoril a nerozkázal do manželstva (1. KOR 7:3–5) niečo, čo by nebolo dobré. Pieseň Šalamúnova je plná radosti zo sexuálneho potešenia bez akejkoľvek hanby. Prudérnych ľudí môže Biblia v skutočnosti značne znepokojiť.
Na rozdiel od realistického pohľadu na sex ako „chúťku“ Biblia učí, že sexuálne túžby nemusia byť vždy dobré a zvyčajne sú modlárske. Ak im ponecháme voľný priebeh, samé o sebe nie sú bezpečným vodcom a Božie Slovo nás poúča, aby sme pred žiadostivosťou utekali (1. KOR 6:18). Sexuálna túžba u nás nefunguje rovnako ako ostatné chute. Na lepšie pochopenie nás C. S. Lewis vyzýva, aby sme si predstavili planétu, kde ľudia platia za to, aby mohli sledovať, ako niekto je bravčový rezeň a kde ľudia žiadostivo študujú časopisy s obrázkami jedla. Keby sme pristáli na takejto planéte, pomysleli by sme si, že chute týchto ľudí sú naozaj zvrátené.1 No práve takýto je postoj moderných ľudí k sexu.
Na rozdiel od názoru romantikov Biblia učí, že láska a sex nie sú prvoradé pre šťastie jednotlivca. Čo hovorí Biblia, „znie mimoriadne cudzo pre tých z nás, ktorí sme vyrastali s romantickými predstavami o manželstve a sexe. Sme ohromení drsným realizmom Pavlových odporúčaní v siedmej kapitole prvého listu Korintským, … ale (ešte viac) uznaním slobodného stavu v prvotnej cirkvi ako spôsobu života, ktorý symbolizuje nevyhnutnosť, aby cirkev rástla skrze svedectvo a obrátenie“2.
Biblia sa na sex nepozerá v prvom rade ako na uspokojenie vlastných potrieb, ale vníma ho ako spôsob spoznávania Krista a budovania Jeho kráľovstva. Takýto pohľad podkopáva modlárstvo tradičnej kultúry, kde je sex znakom postavenia v spoločnosti, a takisto aj modlárstvo svetskej spoločnosti, kde sa sex vníma ako prostriedok na osobné uspokojenie.
SEX JE POSVÄTNÝ
Sexuálna morálka kresťanov nedáva zmysel, kým najprv neporozumieme vznešenému obrazu sexuality v kresťanskej viere. Sex je posvätný z troch dôvodov.
Sex umožňuje plodenie detí: Dôsledky sexu
Sex je posvätný, lebo s Božím zásahom umožňuje stvoriť nového človeka. Prostredníctvom neho sa množí ľudský rod. (1. MOJ 1:28) Jeho účelom nie je iba zachovanie rodinného mena. Cieľom sexu je vytvoriť rodiny učeníkov, založiť nové spoločenstvá pre Božie kráľovstvo. Paradoxne sa o tom dozvedáme predovšetkým vďaka pozoruhodnému postoju Biblie k životu bez manželstva.
Kresťanstvo v protiklade k väčšine tradičných náboženstiev a kultúr uznáva slobodný stav ako možný spôsob života. Aj Ježiš, aj apoštol Pavol boli slobodní. Ježiš hovorí o tých, ktorí ostali slobodní, aby mohli lepšie slúžiť nebeskému kráľovstvu (MAT 19:12). Pavol povedal, že život bez manželstva je pre službu často lepší a je znamením, že sa blíži príchod Božieho kráľovstva.(1. KOR 7:29–35)
Jedným z jasných rozdielov medzi kresťanstvom a židovstvom je, že kresťania nachádzajú potešenie aj v myšlienke na slobodný stav ako vzorný príklad života pre veriacich… Slobodný život bol oprávnený nie z dôvodu, že by sa sex považoval za obzvlášť pochybnú činnosť, ale preto, že poslanie cirkvi v čase na zemi si vyžaduje ľudí, ktorí sú schopní úplne sa vydať službe pre Božie kráľovstvo… Musíme mať na pamäti, že „obeť“ slobodných nespočíva v tom, že „sa vzdávajú sexu“. Oveľa významnejšou obeťou je, že sa vzdávajú potomkov. Niet väčšieho skutku, keďže ide o najzjavnejší inštitucionálny prejav skutočnosti, že budúcnosť človeka nie je zaručená prostredníctvom rodiny, ale cirkvi.3
Preto si medzi manželstvom a slobodným životom nevyberáme na základe toho, či chceme dosiahnuť osobné šťastie a postavenie v rodine, no podľa toho, v ktorom stave budeme užitočnejší pre Božie kráľovstvo.
Aj slobodný stav, aj manželstvo nevyhnutne predstavuje symbolickú inštitúciu formovania života v cirkvi, ktorá ako historická ustanovizeň nesie svedectvo Božieho kráľovstva. Jedna bez druhej nie je dostatočná. Ak je slobodný život pre veriacich symbolom dôvery v Božiu moc, ktorá používa život na rast cirkvi, manželstvo a plodenie detí je zase symbolom pochopenia veriacich, že boj bude dlhý a namáhavý. Kresťania totiž nevkladajú nádej do svojich detí. Namiesto toho sú deti znakom ich nádeje, … že Boh nezanechal tento svet.4
Je už teda zjavné, ako sa kresťanský zákaz sexu mimo manželstva odlišuje od tradičného chápania? V tradičných kultúrach bol predmanželský sex tabuizovaný, no rovnako aj slobodný stav, pretože rodina a prezentovanie jej hospodárskeho a spoločenského postavenia sa stali idolmi. Kresťanský zákaz predmanželského sexu má zreteľne odlišnú motiváciu, lebo slobodný život sa pokladá za rovnocennú alternatívu.5 V tradičných spoločnostiach bol predmanželský sex zakázaný, pretože znevažoval rodinu. V kresťanstve znevažuje Božie kráľovstvo. Prečo? Po prvé, sex mimo manželstva degraduje ušľachtilý charakter vernosti, ktorá buduje spoločenstvo.
Otázkou nie je, či je pri sexuálnej aktivite forma X alebo Y správna či nesprávna, ako keby sa takáto aktivita dala oddeliť od celého spôsobu života. Skôr sú tieto otázky iba skrátenou formou zisťovania, akými ľuďmi by sme mali byť, aby sme boli schopní podporovať poslanie cirkvi… Zabúdame, že zdržanlivosť nie je stav, ale forma vernosti ako cnosti, ktorá je nevyhnutná na prevzatie úlohy v spoločenstve. Ako taká je rovnako dôležitá v manželstve i slobodnom živote.6
Po druhé, mimomanželského sexu sa zdržiavame, aby sme dosvedčili, ako Boh pracuje v evanjeliu. Svoj ľud volá do výlučného vzťahu, k uzavretiu manželskej zmluvy, a ak Mu dáme čokoľvek menej, ide o nevernosť. „Vernosťou jeden druhému v spoločenstve, ktoré nakoniec požaduje vernosť Bohu, zažívame prvé ovocie nového stvorenia a zároveň o ňom svedčíme. Náš záväzok k vzťahom vo vernosti odráža Boží sľub daný Jeho ľudu, Izraelu a cirkvi, že prostredníctvom výlučného záväzku k nim… privedie svoj ľud do Božieho kráľovstva.“7 Takže aj keď bežne počúvame, ako ľudia vravia: „Sex je súkromná záležitosť a netýka sa nikoho okrem mňa“, nie je to pravda. Skutočnosť, ako pristupujeme k sexu, prináša významné spoločenské dôsledky, presahujúce záujmy jednotlivca.
POTEŠENIE ZO SEXU: TANEC SEXU
Okrem toho je sex posvätný, pretože je obdobou radostného sebaodovzdania a potešenia z lásky v živote Svätej Trojice. Otec, Syn a Duch Svätý žijú vo vzťahu nádhernej oddanosti jeden druhému a navzájom sa neustále zahŕňajú láskou. (JÁN 1:18; 17:5, 21, 24–25) Sex medzi mužom a ženou poukazuje na lásku medzi Otcom a Synom, ako aj medzi Kristom a veriacim. (1. KOR 11:3)
Aj napriek siedmej kapitole v prvom liste Korintským, kde Pavol razantne vyvracia názor romantikov, že pri sexe ide výlučne o osobné naplnenie, v Biblii sa skôr neskrývane a otvorene oslavuje potešenie zo sexu. Sex bol stvorený ako nádherný, lebo odráža radosť zo vzťahu Svätej Trojice a pretože poukazuje na večnú extázu duše, akú budeme zažívať v nebi vo vzťahu plnom lásky k Bohu a sebe navzájom. (PRÍSL 5:18–20, 5. MOJ 24:5)
Úloha ženy v celej Piesni (Šalamúnovej) je naozaj udivujúca, obzvlášť vo svetle starovekého pôvodu tejto knihy. Ústrednou postavou vo všetkých básňach tvoriacich Veľpieseň nie je muž, ale žena. Ona je tá, ktorá hľadá, nasleduje ho, vyvíja iniciatívu (Vo VEĽPIESNI 5:10–16), odvážne prehlasuje, ako je fyzicky priťahovaná… Vo väčšine anglických prekladov sa pri tomto verši zaváha. V hebrejčine je dosť erotický a väčšina prekladateľov sa nevie odhodlať k tomu, aby preniesli jeho význam jasne… Znova je to predohra k milovaniu. Nejde o nijaké plaché zahanbujúce mechanické pohyby pod prikrývkami. Namiesto toho obaja stoja vzrušení pred sebou a necítia nijakú hanbu, iba radosť zo vzájomnej sexuality.8
Sex je teda dôležitou súčasťou niečoho, čo Lewis nazýva „krásny tanec“. Podľa spisovateľa celá Božia realita — od hviezd a slnečných systémov až po pohlavný styk — vytvára neustály dynamický tanec, pri ktorom „sa spájajú nespočetné plány a každý pohyb sa vo svojom čase rozvíja do kvetu celého obrazu, ku ktorému všetko smerovalo.“9
SEX SPÁJA: OBRAD SEXU
Po tretie, sex je posvätný, pretože predstavuje obrad obnovenia zmluvy. Pôvodný účel sexu je, aby sa dvaja „stali jedným telom“, v zmysle dokonalého spojenia osôb. Sex vytvára hlbokú dôvernosť, súlad a splynutie medzi dvoma ľuďmi. (1. MOJ 2:24; 4:14) V Biblii nie je jednota iba otázkou citov, vždy ide o vytvorenie zmluvy. V romantizme sa emocionálne šťastie pokladá za hlavnú podmienku manželstva. Ak medzi dvoma ľuďmi existuje šťastie, sex je oprávnený a následne vstupujú do manželstva, no keď láska vyhasne, je dovolené z manželstva vycúvať. Z biblického pohľadu je však hlavnou podmienkou manželstva záväzná zmluva. V romantizme sa na sex pozerá ako na sebavyjadrenie, v Biblii ako na odovzdanie samého seba.
Biblia je plná obradov obnovenia zmluvy. Keď Boh vstupuje s niekým do osobného vzťahu, nie je taký naivný, aby si myslel, že ako základ postačia samotné emócie. Vie, že ľudské city vzbĺknu a vyhasínajú, a je teda potrebné niečo zaväzujúce, čo zaručí pevnosť zväzku a jeho trvanie. Preto Boh ako základ dôvernosti požaduje zaväzujúcu verejnú zákonnú zmluvu. Je omnoho ľahšie stať sa zraniteľným voči niekomu, kto záväzne sľúbil, že vám bude bezvýhradne verný ako voči tomu, koho nič neviaže ostať s vami dlhšie než jednu noc. To je dôvod, prečo Boh vyžaduje zmluvy. Ani to však dokonca nestačí. Pán pravidelne zhromažďuje svoj ľud, aby si znovu vypočul podmienky zmluvy, rozpamätal sa na všetky Jeho milostivé skutky v ich živote a znovu sa k Nemu zaviazal prostredníctvom obnovenia zmluvy. Základným obradom obnovenia zmluvy je Večera Pánova. V tejto sviatosti obnovujeme zmluvu uzatvorenú pri krste. Prostredníctvom lámania chleba a nalievania vína sa nám znovu pripomína Ježišova nezištná obeť. Prijímaním sviatosti sa navyše Ježišovi nanovo odovzdávame. Pripomíname si výhradný záväzok a jednotu s Kristom, a tým ju obnovujeme a prehlbujeme.
Rovnako je zmluvou aj manželstvo. Vytvára bezpečný priestor pre zraniteľnosť. No aj keď je zmluva potrebná pre sex, takisto je sex potrebný pre zmluvu. Bez neustáleho pripomínania a obnovovania na zmluvu zabudneme. Obradom obnovenia manželskej zmluvy je sex, telesné pripomenutie neoddeliteľnej jednoty, ktorá vznikla uzavretím manželstva aj vo všetkých ostatných oblastiach (hospodárskej, právnej, súkromnej, duševnej). Sex obnovuje a posilňuje manželskú zmluvu.
SEX MÁ HRANICE
Moderní ľudia sa ľahko začnú prikláňať k názoru, že podľa kresťanov sa musí sex potláčať. Ak to však tvrdíme, vytvárame nepodložené domnienky.
Sigmund Freud sa vo svojom učení zameriava na rozpor medzi vnútorným „idom“, prirodzeným sexuálnym pudom a vonkajším „superegom“, spoločnosťou sformovaným svedomím, ktoré buduje naša kultúra a výchova. Nejde ale o vedu, skôr je tento názor prebratý z romantizmu. Odkiaľ Freud vedel, že svedomie je čisto vonkajší výtvor spoločnosti, oddelený od prirodzenej vnútornej podstaty? Samozrejme, že nevedel, no keď svedomie určil len za následok vonkajšieho vplyvu a sexuálny pud za vnútorný, mohol celú sexuálnu etiku nazvať „potláčajúcou“ a „neprirodzenou“. V skutočnosti však existuje dôkaz, že sexuálny apetít je významne formovaný vonkajším vplyvom médií, tlakom okolia a kultúrnymi hodnotami.
Sex je najdokonalejší len tak, ako ho Boh zamýšľal, pre jedného muža a jednu ženu vo výlučnom stálom právnom zväzku manželstva. Inými slovami, sex je Bohom stvorený spôsob, ako druhej osobe povedať: „Patrím úplne, výhradne a navždy tebe.“ Niečo také sa nedá prehlásiť mimo trvalého výlučného zmluvného manželského zväzku. V modernej dobe sexuálnej revolúcie sa toto pravidlo považuje za také nereálne, ako by bolo absurdné, dokonca škodlivé a psychicky nezdravé. Aj napriek nedôverčivosti moderných ľudí však ide o nespochybniteľný jednotný názor a zákon nielen v jednej, ale vo všetkých kresťanských cirkvách (pravoslávnej, katolíckej, protestantskej), v židovstve, islame a takisto aj vo väčšine starších pohanských morálnych zásad.
Dnešní mladí ľudia pokladajú za samozrejmé, že ak je normálna dvojica v partnerskom vzťahu, bude spolu spať. Dokonca aj tí, ktorí o sebe hovoria, že sú „konzervatívni“ alebo „tradiční“, tým jednoducho myslia, že sa s priateľom či priateľkou nevyspia hneď na začiatku vzťahu. Kresťanský názor abstinencie mimo manželstva je považovaný prinajlepšom za smiešne nereálny, prinajhoršom za chorý a nenormálny. Kresťania, ktorí sa pridŕžajú biblickej sexuálnej morálky, môžu očakávať, že sa stretnú s nedôverčivosťou, sarkazmom alebo nepriateľským postojom. V podstate prevláda názor, že cudzoložstvo je zlé, pretože zraňuje manžela alebo manželku, ale na sexe medzi dvoma nezosobášenými ľuďmi, ktorí sa milujú a nie sú už pod zákonom, nie je nič zlé. Ako kresťanskí vodcovia zisťujeme, že tento pohľad je všeobecne rozšírený aj v rámci kresťanských spoločenstiev. Ako zareagujeme?
CELKOVÉ CHÁPANIE BIBLIE
Dosť často počúvame, ako kresťania hovoria: „Viem, že v desiatich Božích prikázaniach je zakázané cudzoložstvo, ale Biblia striktne nezakazuje sex medzi dvoma slobodnými ľuďmi.“ Myšlienka predmanželského sexu bola však v starovekých kultúrach taká poburujúca, že v mnohých veršoch sa to jednoducho predpokladá. Napríklad v prvom liste Korintským v siedmej kapitole si Pavol želá, aby si viacerí kresťania zvolili jeho spôsob života, teda bez manželstva. Veril, že slobodní ľudia majú veľké výhody v práci pre Božie kráľovstvo.
„Ja by som však chcel, aby ste boli bez starosti. Neženatý stará sa o veci Pánove, ako by sa ľúbil Pánovi; ale ženatý stará sa o veci sveta, ako by sa ľúbil žene.“ (1. KOR 7:32–33) Želá si, aby viacerí ľudia zostali ako on (1. KOR 7:7, 26, 32) a vyhlasuje: „… dobre urobia, keď zostanú tak, ako som ja; ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva, lebo lepšie je žiť v manželstve, ako horieť vášňou.“ (1. KOR 7:8–9) Inými slovami, Pavol jednoducho predpokladá, že slobodný človek bude žiť v celibáte. Hovorí, že ak nedokážeme zostať v zdržanlivosti, mali by sme vstúpiť do manželstva. Nie je tam ani len náznak, že by mal slobodný človek mať sex. Myšlienka, že by si Ježiš Kristus, Žid žijúci v prvom storočí, mohol myslieť, že sex medzi dvoma nezosobášenými ľuďmi je prípustný, je historicky absurdná.
VÝZNAM SLOVA PORNEIA
Pre kresťanov, ktorí nevedia len tak ľahko citovať kapitolu a verš zakazujúci predmanželský sex, stále môžeme mať pochopenie. Jedným z problémov je zložitosť prekladu slova porneia alebo pornos. V staršom anglickom preklade Biblie (vo verzii kráľa Jakuba) sa uvedené slovo prekladá zvyčajne ako „smilstvo“, ide však o archaizmus. Moderné anglické preklady ho prekladajú ako „sexuálnu nemravnosť“. Tento pojem je ale veľmi nejasný, ako sa dá postrehnúť v PRVOM LISTE KORINTSKÝM 6:9 („Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci… nebudú dedičmi kráľovstva Božieho!“) a v LISTE ŽIDOM 13:4 („Manželstvo všetci majte v úcte… lebo smilníkov a cudzoložníkov súdiť bude Boh.“).
V týchto a mnohých ďalších zmienkach vidíme, že smilstvo znamená niečo viac než len cudzoložstvo. Autori majú zjavne na mysli odlišné druhy hriechov, inak by v citovaných textoch nerozlišovali medzi týmito skupinami osôb. Takmer všetci nám hovoria, že výraz pornoi sa vzťahuje na ľudí, ktorí vstúpili do sexuálneho vzťahu mimo manželstva. Slovo moichoi „označuje tých, ktorí sú neverní sľubom záväzku vyjadreným v manželstve“10. Výraz porneia hovorí o akomkoľvek inom sexe ako s manželským partnerom. Inými slovami, kým pri cudzoložstve ide vždy o smilstvo, smilstvo zahŕňa aj predmanželský sex, aj sex mimo manželstva či cudzoložstvo.
Biblické odsúdenie „smilstva“ alebo sexu mimo manželstva je všeobecné.11 Pavlove listy obsahujú toľko napomenutí, aby sa kresťania zdržiavali predmanželského sexu, že je zjavné, že jeho čitatelia žili v podobnej kultúre ako my dnes.
SPOJENIE V JEDNOTE
Niektorí kresťania sa snažia zjemniť biblické učenie. Okrem iného poukazujú na to, že slovo porneia sa (v niektorých kontextoch) prekladá tiež ako „prostitúcia“. Preto sa niekedy tvrdí, že „smilstvo“ znamená iba sex s prostitútkou, nie sex medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa navzájom ľúbia. Pavol nás o sexe s prostitútkou jasne poúča v prvom liste Korintským v šiestej kapitole a vyvracia takéto úvahy: „Či neviete, že kto sa pripojuje k smilnici, je jedno telo s ňou? Veď je povedané: Dvaja budú jedno telo.“ (1. KOR 6:16)
„Jedno telo“ tu musí evidentne znamenať niečo viac, ako len telesné spojenie. V opačnom prípade by Pavol musel povedať dvakrát to isté: „Či neviete, že ak sa telesne pripojíš k prostitútke, telesne sa pripojíš k prostitútke?“ Čo to teda znamená? „Jedno telo… sa vzťahuje na osobné spojenie muža a ženy, ženy a muža, vo všetkých ohľadoch ich života.“12 Stať sa „jedným telom“ znamená stať sa novou osobou — jednou ľudskou bytosťou. Keď teda Pavol používa slovo pornos v prípade sexu s prostitútkou, nemôže predpokladať, že daný človek je s ňou automaticky nejakým zázračným spôsobom ženatý. Naopak, Pavol kritizuje ohavnosť telesnej jednoty bez všetkých ostatných druhov spojenia, ktoré by mal každý sexuálny akt odrážať. „Pavol… tu odhaľuje psychologický pohľad do ľudskej sexuality, čo je pri zásadách platiacich v prvom storočí úplne výnimočné… Trvá na tom, že ide o akt, ktorý… zasahuje a vyjadruje celú osobnosť takým spôsobom, že vytvára jedinečnú formu odhalenia a odovzdania samého seba.“13
Jednoducho, sex s prostitútkou je nesprávny, pretože každý sexuálny akt má odrážať absolútnu a dokonalú zmluvnú jednotu. Fyzické spojenie nesmieme oddeľovať od všetkých ostatných druhov spojenia — právneho, hospodárskeho, súkromného, emocionálneho a duchovného. K jednote nesmie dôjsť bez spojenia vo všetkých oblastiach. C. S. Lewis prirovnáva sex bez manželstva k ochutnávaniu bez prehltnutia a trávenia.14
ANALÝZA SVETONÁZORU
Keď niekto hovorí, že sex s prostitútkou je zlý, ale neplatí to o sexe s niekým, koho milujeme, ide o znak romantického svetonázoru. Z tohto hľadiska je sex správny alebo nesprávny podľa skutočnosti, či je vyjadrením úprimnej lásky, a keďže prostitúcia sa vykonáva pre peniaze a nie z lásky, je zlá.
Pavol však predpokladá niečo úplne iné. Podľa jeho názoru zmyslom sexu nie je osobné sebavyjadrenie (aby som bol šťastný), ale osobné sebadarovanie (aby som napodobnil Boha) ako svedectvo evanjelia Božieho kráľovstva. Hovorí, že dôvodom, prečo je sex s prostitútkou zlý, je, že sex nás vždy zaväzuje k dokončeniu odovzdania samého seba. Sex bez sebaodovzdania je obludnosť podobná telu, chodiacemu bez hlavy.
NOVÁ SEXUÁLNA MORÁLKA
Ako vidíme, náš charakter a naše svedectvo zďaleka nie sú len osobnou vecou. Spôsob, akým pristupujeme k sexuálnemu životu, buď potvrdzuje, alebo popiera to, čomu veríme, pokiaľ ide o Boha.
Boh sa nám v Kristovi bezvýhradne odovzdal a volá nás, aby sme sa bezvýhradne odovzdali aj my Jemu. On neponúka ani nežiada dôvernosť bez úplného celoživotného záväzku. Ak sa dožadujeme dôvernosti, a predsa chceme sami ovládať svoj život, sme živým protirečením spôsobu, akým sa k nám správa Boh a takisto akým sa máme správať k sebe navzájom v kresťanskom spoločenstve.
PRVÁ POTREBA — MANŽELSKÁ LÁSKA JEŽIŠA
Sex je určený pre vzťah vo výhradnom zväzku, pretože má byť predzvesťou radosti, aká pramení z úplnej jednoty s Bohom. Aj najbúrlivejšia láska medzi mužom a ženou je len náznakom Božej lásky k nám. (RIM 7:1–6; EF 5:21–33) Na jednej strane je pre nás táto analógia predzvesťou radosti, akú zažijeme pri stretnutí Boha tvárou v tvár, na druhej strane si uvedomujeme, že sex nedokáže úplne naplniť obrovskú potrebu našej duše, a že našu osamelosť ukončí len nebeská vízia.
Pavol je realista a vie, že nie každý má „dar“ celoživotného celibátu. Každý je však k celibátu povolaný v určitom období života, mnohí dokonca aj v manželstve, a to z rozličných dôvodov, ako je napríklad choroba, tehotenstvo alebo dočasné odlúčenie. Celibát sa môžeme naučiť zvládať z negatívneho aj pozitívneho pohľadu:
Potrebujeme si uvedomiť, že veľa z našej „vášne“ pochádza z neustáleho vplyvu romantických a realistických pohľadov na svet, ktoré zo sexu vytvárajú modlu. Môžeme s ním potom zaobchádzať ako s akoukoľvek inou modlou. Pripomeňme si, že sex ako boh nám nikdy nesplní svoje sľuby a sklame nás.
Z pozitívneho hľadiska sme povolaní prežívať Ježišovu manželskú lásku. Keď sme slobodní, máme viac príležitostí na modlitbu a vieme sa ľahšie prispôsobiť službe. Slobodní ľudia si často neuvedomujú, že sú oveľa prispôsobivejší a slobodnejšie si zadeľujú čas. Preto majú aj väčšiu príležitosť vybudovať si bohatý a zmysluplný modlitebný život.
DRUHÁ POTREBA — SPOLOČENSTVO PRAKTIZUJÚCE NOVÚ SEXUÁLNU MORÁLKU
Pre kresťanov je typické, že o sexuálnej morálke rozmýšľajú čisto individualisticky. Nejde však o správny spôsob, ako čítať Písmo. Napríklad v PRVOM LISTE KORINTSKÝM 6:9–11 čítame: „Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani samohanci, ani samcoložníci, ani zlodeji, ani lakomci, … nebudú dedičmi kráľovstva Božieho!… ale dali ste sa obmyť, boli ste posvätení, ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista.“ Vo výklade prvého listu Korintským Richard Hays reaguje:
PRVÝ LIST KORINTSKÝM 6:9–11 je odrazovým mostíkom pre nespočetné moralizujúce kázne, ktoré odsudzujú všetky vymenované typy hriešnikov. V skutočnosti… úlohou tejto pasáže ako celku je… povolať Korinťanov, aby konali ako spoločenstvo… a uplatnili zmenenú identitu pokrstených… Korinťania sa majú prestať vnímať ako súčasť „normálnych“ spoločenských a ekonomických štruktúr vo svojom meste a namiesto toho si samých seba predstaviť ako členov eschatologického Božieho ľudu. (Pavol) sa ich usiluje preučiť na nový spôsob spoločenského života a obchodovania, vytvoriť nové povedomie spoločenstva.15
Hays si všíma, že Pavol zbor nevolá len k samostatnému morálnemu správaniu, ale ľudí v ňom vyzýva, aby sa stali spoločenstvom Božieho kráľovstva, v ktorom nepanujú hodnoty tohto sveta. Všimnite si, že Pavol spája pokrivenú sexualitu s lakomstvom. Moderní ľudia sa na sex pozerajú ako na výmenný prostriedok za zábavu a pohodlie, no na peniaze hľadia ako na niečo posvätné, výnimočné, hodné obety, niečo, s čím sa nedelíme tak ľahko. Biblické kresťanstvo však zastáva presne opačný názor. Peniaze sú len výmenným prostriedkom na zaobstaranie tovaru a služieb. Nie sú výnimočné, ani posvätné. Mali by sme sa s nimi deliť a rozdávať ich tým, ktorí ich potrebujú. Na druhej strane, sex je posvätný a výnimočný a tešiť by sme sa z neho mali len v správnych podmienkach, ktoré nás nasmerujú k večnosti. Pavol následne kresťanov vyzýva nielen k individuálnemu morálnemu správaniu, ale k vytvoreniu spoločenstva, kde sa konzumný spôsob života — sexuálny i materiálny — odmieta.
Ak nevytvoríme spoločenstvo, akési alternatívne mesto, kresťania padnú za obeť svetskému pohľadu na sex. V tomto alternatívnom meste sa slobodní ľudia tešia z práce na Božom kráľovstve a radostne ostávajú v sexuálnej abstinencii. Žijú v spoločenstve s kresťanskými rodinami, ktoré z rodiny nerobia modlu, ani sa pri nich slobodní ľudia necítia abnormálne. Jedným z dôvodov, prečo je ťažké disciplinovane zostávať v partnerskom vzťahu bez sexu, je, že nemáme dostatočne veľké spoločenstvo ľudí tvoriacich alternatívne mesto.
1.C. S. Lewis, Mere Christianity, 3. kniha, 5. kapitola.
2. Stanley Hauerwas, A Community of Character: Toward a Constructive Christian Social Ethic (Notre Dame, Ind.: University of Notre Dame Press, 1981), s.189–190.
3. tamže s.174, 190.
4. tamže s.191.
5. Nanešťastie, mnoho kresťanských cirkví neberie siedmu kapitolu prvého listu Korintským vážne a aj naďalej spôsobuje, že sa slobodní ľudia cítia nepríjemne ako takí, ktorí sa nedokázali zaradiť medzi ostatných. Vzbudzuje sa tým dojem, že štandardné kresťanské spoločenstvo zakazuje predmanželský sex predovšetkým z tradičného alebo platónskeho presvedčenia a nie z biblického pohľadu.
6. Hauerwas, Community of Character, s.194–195.
7. tamže s.190–191.
8. Dan B. Allender a Tremper Longman III, Intimate Allies: Rediscovering God´s Design for Marriage and Becoming Soul Mates for Life (Carol Stream, III.: Tyndale House, 1999), s.253–254.
9. C. S. Lewis, Perelandra (New York: Macmillan, 1968), s.217.
10. William Lane, ŽIDOM 9:13, Biblický výklad Word 47B (Dallas: Word, 1991), s.305.
11. pozri MATÚŠ 15:19; MAREK 7:21–22; SKUTKY 15:20; 1. KORINTSKÝM 6:9–10, 18; GALATSKÝM 5:19; EFEZSKÝM 5:3–5; KOLOSENSKÝM 3:5; 1. TESALONICKÝM 4:3; 1. TIMOTEOVI 1:9–10; ŽIDOM 13:4.
12. David John Atkinson, The Message of GENESIS 1:11: The Dawn of Creation (Downers Grove, III.: InterVarsity Press, 1990), s.76.
13. D. S. Bailey, Sexual Relation in Christian Thought (New York, 1959), s.9–10.
14. C. S. Lewis, Mere Christianity, 3.kniha, 6.kapitola.
15. Richard B. Hays, First Corinthians, Interpretation: A Bible Commentary for Teaching and Preaching (Louisville, Ky.: Westminster John Knox Press, 1997), s.98.
2005 TIMOTHY KELLER © 2010 REDEEMER CITY TO CITY.
Zdroj: Chcemviac.com PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: REDEEMERCITYTOCITY.COM
Foto: Pexels.com
