Staré dobré časy už nadobro pominuli!

Ak by ste navštívili múzeum Mercedes-Benz v nemeckom Stuttgarte, presne by ste vedeli, čo vás čaká! Vyvezú vás skleneným výťahom na najvyššie poschodie, kde prvé, čo uvidíte, budú úplné začiatky tejto spoločnosti.

V roku 1883 vyvinuli Gottlieb Daimler spolu s Wilhelmom Maybachom vo svojej Bad Cannstattskej dielni vysokorýchlostný jednovalcový štvortaktný motor a dali si ho zaregistrovať a patentovať. Tento originálny spaľovací motor bol začiatkom úspešného príbehu, ktorý priniesol svetu zásadný technický prevrat. Dejiny 20. storočia sú závislé od tohto vynálezu a celý náš život by bol bez neho nepredstaviteľný. Dnes, 138 rokov po tomto veľkom kroku vpred pre ľudstvo, máme koniec spaľovacieho motora pred dverami. Spoločnosť Daimler ohlásila jeho koniec. Do roku 2039 sa už nebudú vyrábať žiadne ďalšie vozidlá tejto spoločnosti poháňané spaľovacím motorom. Koniec jednej éry je blízko a globálne známa spoločnosť prestane produkovať to, čo ju robilo slávnou viac ako 130 rokov – vynikajúce spaľovacie motory vo vynikajúcich vozidlách. Automobilka Daimler momentálne čelí najväčšej reorganizácii vo svojej histórii. Nemusíte pochádzať z Južného Nemecka, aby ste vedeli, čo to znamená.

V minulom roku kolínska arcidiecéza uverejnila správu o tom, že do roku 2030 plánuje znížiť počet farností z 500 na 50. Kolínska diecéza so svojou 1700-ročnou históriou, diecéza s jedným z najväčších, najkrajších a najvyšších kostolov na svete sa zmenšuje ako snehuliak na jarnom slnku – a to nie len kvôli súčasným škandálom zneužívania. Naše historické cirkvi, ktoré formovali tento starodávny kontinent ako žiadna iná inštitúcia, sa zmenšujú dych-zarážajúcim tempom. Ich členská základňa sa pravdepodobne zmenší o polovicu. Nestane sa to v priebehu nasledujúcich 40 rokov, ale už oveľa skôr. Dlhá história západného kresťanstva, inštitúcie formujúcej spoločnosť, sa skončí v najbližších desaťročiach. Nemusíte byť cirkevným historikom, aby ste uhádli, čo to znamená.

Zmeny robia „staré“ bezvýznamným

Na obrázku je plynová pouličná lampa z Londýna z konca 19. storočia. Takéto lampy kedysi ručne rozsvecovali pouliční osvetľovači. Táto profesia dnes už prakticky nejestvuje a jej predstava v nás vyvoláva úsmev, pretože z našich ulíc sa už dávno vytratili plynové lampy, ktoré boli takto zažínané každý večer.

Toto povolanie pohltila elektrifikácia. O ďalších 20 rokoch aj digitalizácia spôsobí to, že nepotrebnými sa stanú mnohé profesie, ktorými sa dnes živí veľa čitateľov týchto riadkov.

Žijeme v „disruptívnych“ časoch. Cudzie slovo „disruptívny“ popisuje proces, v ktorom sú tradičné firemné procesy, technológie, produkty alebo služby radikálne prehodnotené a nahradené zmenami alebo inovatívnymi spôsobmi riešenia problémov. Spaľovacie motory, tradičné cirkvi a predajcovia dosahujú vrcholný bod svojej existencie a musia sa zmeniť alebo zaniknúť.

Zmení sa aj misia

Aj my, misia Liebenzell s našimi misionármi, sa budeme musieť zmeniť. V skutočnosti už na tejto ceste sme. Dôvod je naozaj veľmi pozitívny. 300 rokov histórie misií viedlo k veľmi úspešným výsledkom. Od skromných začiatkov v 18. storočí až po veľké cirkevné zbory na južnej pologuli založené v 21. storočí. Ich vitalita a členstvo ďaleko prevyšuje európske kresťanstvo.

Newsletter Křesťan dnes – týdenní přehled nejdůležitějších zpráv

Leave this field empty if you're human:

V časoch prevratných zmien sú staré učebnice zbytočné, pretože sa zmenili pravidlá a nikto viac nevie, ako veci fungujú.

Je to niečo podobné ako s rodinou, ale vo svete cirkví a storočí. Z malých detí sa stali veľké deti. Z veľkých detí sa stali dospelí, ktorí sa naučili stáť na vlastných nohách a sú vďační za finančnú podporu od svojich rodičov, za ich skúsenosti a dobré rady. Z rodičov malých detí sa teraz stali rodičia starších detí. Sú vďační za to, čím sa ich deti stali, ale sú tiež trochu hrdí na to, že tie dobré časy s malými deťmi už pominuli. Niekedy rodičia skutočne zabúdajú, že to bol účel ich rodičovského poslania – stať sa nadbytočnými, aby ich deti v živote uspeli a stali sa nositeľmi nového života.

Vidíme tú zmenu?

V určitom okamihu môže dôjsť k tomu, že sa rodičia – seniori už musia spoliehať na pomoc dospelých detí. Presne to sa deje v 21. storočí. Po 300 rokoch vysielania mladých ľudí z Európy do celého sveta sa celkové podmienky zmenili. Misia nekončí, ale budúci misionári budú musieť čeliť iným výzvam a úlohám, a možno dostanú aj iné pomenovanie než „misionár“.

Už prišiel ten čas, kedy potrebujeme pomoc „našich detí“ z južnej pologule. Odborný termín pre takýto jav je „reverzná misia“. Dnes je to už medzi našimi katolíckymi sestrami a bratmi realita. V mnohých nemeckých farnostiach už slúžia kňazi z Indie, Tanzánie alebo Nigérie. Deti sa starajú o rodičov – seniorov.

Už samotné veľké povolanie ísť do celého sveta čelí radikálnej zmene, aby mohla celosvetová Ježišova cirkev vykročiť do budúcnosti s obnovenou silou. Toto je tá druhá stránka veci. Niečo musí zaniknúť, aby sa naopak vytvorilo niečo nové a nezriedka aj lepšie. Spaľovací motor nebol vždy požehnaním. V mnohých krajinách bez tradičných cirkví je kresťanstvo skutočne zdravšie a dynamickejšie. Buďme k sebe úprimní. Chceme, aby smer misie naďalej pokračoval len jednou cestou z Európy a Severnej Ameriky do zvyšku sveta? Naozaj chceme, aby boli bieli misionári zo Západu naveky tými darcami a učiteľmi a zvyšok sveta zostal prijímateľom a učeníkom? Nový Zákon prichádza s lepšou víziou. Súčasťou Božej budúcnosti však zostaneme iba za predpokladu, že budeme ochotní, možno aj radikálne, zmeniť seba a aj svoju prácu.

Časy týchto prevratných zmien sa vyznačujú mnohými špecifickými vlastnosťami, ktoré ale môžeme vidieť už dnes.

Prevratná zmena vždy prináša komplikácie

Súčasné vodcovstvo a manažment sa podobajú napredovaniu v hustej hmle. Je zrejmé, že staré dobré časy sú už za nami a nevrátia sa, ale nie je jasné, čo na nás čaká za rohom. Mnohé slová začínajúce sa predponou „post“ (predpona latinského pôvodu znamená „po“) nám to veľmi jasne dávajú najavo. Je nám jasné, že sme sa ocitli na konci niečoho, ale zatiaľ netušíme, čo konkrétne má prísť. Rozhodnutia podnikových rád, cirkví a vedenia misií sú ako výlet v kajaku po nezmapovaných vodách a v perejách. Nič viac už nie je isté a nikto vám nedokáže povedať, kde je cieľ alebo ako dlho to bude trvať. Vidíte iba skalu priamo pred sebou a musíte urobiť všetko pre to, aby ju váš kajak obišiel. Následne sa musíte sústrediť na ďalšiu skalu, vodopád alebo pereje nevidiac ani nevediac, čo je za nimi. Medzitým všetci snívajú o starých dobrých časoch, keď boli veci vždy jasné, usporiadané, zvládnuteľné a predvídateľné.

V čase rušivých zmien odhadzujeme aj príručku pravidiel!

Budúcim zmenám vládne neistota v príliš mnohých dimenziách a tie sa nedajú vypočítať. Ekonómovia a vedci v sociálnej oblasti hovoria o takzvanom VUCA svete. VUCA (z anglického Volatility, Uncertainty, Complexity, Ambiguity) je skratka označujúca nestálosť, neistotu, zložitosť a nejednoznačnosť. Takto možno charakterizovať procesy prebiehajúce v čase prevratných zmien. Thomas Straubhaar, ekonóm a ekonomický výskumník na univerzite v Hamburgu, to nedávno opísal vo svojom komentári pre denník Welt, „Už neplánujeme hody, či skoky do diaľky, ale len použiteľnú, rýchlo realizovateľnú a pružne sa meniacu politiku pozostávajúcu z malých krokov.“ Aktuálne smeruje každým rokom veľký 10-ročný plán rovno do koša na recyklovaný papier. Musíme žiť s dočasnými alebo krátkodobými riešeniami. V časoch prevratných zmien sú staré učebnice zbytočné, pretože sa zmenili pravidlá a nikto viac nevie, ako veci fungujú.

V takýchto časoch sú konflikty nevyhnutné

My, ľudské bytosti, sa vo svojich životoch zásade snažíme vyhnúť bolestivým procesom prispôsobovania sa. Snažíme sa odložiť alebo na niekoho iného preniesť bremeno problémov, ktoré daná zmena spôsobuje. V takých časoch sú pod paľbou politici, vedúci podnikov, biskupi, všetci vodcovia. Občania či zamestnanci sú pod tlakom, lebo sa musia zmeniť. Od svojich politikov a nadriadených nechcú počuť žiadne otvorené otázky. Najradšej by počuli jasné a spoľahlivé odpovede. Nechcú počuť nič o tom, že musia znášať straty a bremená, ale to, že ich premiér, vedenie cirkvi alebo šéf firmy pred bolesťou z tej zmeny ochránia.

V prevratných časoch sa musíme rozlúčiť s osvedčenými riešeniami

Najväčším problémom je to, že nevyhnutné zmeny vo zvykoch, hodnotách a postojoch si vyžadujú nelojálnosť k ich pôvodu. Ako príklad na objasnenie tejto skutočnosti si zoberme spoločnosť Daimler a veľké tradičné cirkvi. K tomu, aby mohlo predstavenstvo automobilku úspešne riadiť aj v budúcnosti, musí sa najprv rozlúčiť s jej neoddeliteľnou súčasťou, ktorá bola dodnes jej srdcom, zdrojom, základnou ideou a pýchou – so spaľovacím motorom. Generácie špičkových konštruktérov tento motor zdokonalili a teraz ho má nahradiť oveľa jednoduchšia forma pohonu. K tomu aby vodcovia svoje cirkvi a zbory úspešne priviedli do budúcnosti, musia sa rozlúčiť s viac ako 1 000 rokov starým obrazom tradičnej cirkvi, s jej štruktúrami, výsadami a predpismi, k čomu veľkou mierou odhodlane a radostne po stáročia prispievali aj ľudia zo zahraničia.

Nové problémy už nie je možné vyriešiť pomocou starých mechanizmov

Ak ľudia, organizácie a inštitúcie odmietnu prijať zmeny, ktoré sú momentálne k dispozícii, skôr či neskôr narazia na problémy. Jedným z prvých problémov je finančný problém. Veľmi často býva odrazom neochoty alebo neschopnosti zamestnanca, spoločnosti, cirkvi, zboru alebo misijnej organizácie riešiť základné otázky, predovšetkým otázku vyjasnenia si svojej vlastnej identity, účelu a priorít.

My už asi tušíme, čo dnes zmeny pre misiu v Liebenzell znamenajú, ale zatiaľ to nevieme úplne presne. Aj my už cítime prúd, ktorý nás unáša stále vpred, ako tie kajaky v divokej rieke. Ešte raz budem citovať Thomasa Straubhaara, ktorý povedal, „Byť poctivým v takýchto časoch znamená nechcieť riešiť nové problémy zastaranými odpoveďami“.

Boha možno nájsť aj v nových časoch

Mimochodom, Písmo obsahuje množstvo príbehov o tom, ako ľudia prežívajú a vyrovnávajú sa s prevratnými zmenami vo svojich vlastných životoch a v životoch svojich blížnych. Stačí si spomenúť na Abraháma, Jozefa alebo na exodus z Egypta. Pre mňa sú najdôležitejšie tie biblické príbehy, ktoré zachytávajú udalosti počas babylonského exilu Židov. Židia ako celok a aj každý jednotlivec zároveň v tom čase prešli zásadnou zmenou svojej existencie. Verím, že zmeny v našej súčasnej dobe sú v mnohom podobné tej ich ceste do babylonského exilu.

Pre Židov to bola katastrofa. Nepociťovali vari toto vytrhnutie zo zasľúbenej zeme do pohanského prostredia a odlúčenie od chrámu – zasľúbeného miesta Božej prítomnosti zároveň aj ako ich vlastné odtrhnutie od samotného Boha, zdroja života? Potom však dokonca aj v Babylone zažili, ako možno nájsť Boha i napriek všetkým tým nepohodlným zmenám, a to im dalo budúcnosť a nádej.

Hildesheimský katolícky biskup Heiner Wilmer má pravdu, keď tvrdí, že „Duch Svätý nám umožní objaviť spôsoby, ktoré si dnes ani nedokážeme predstaviť.“ Staré dobré časy sú nadobro preč, ale Boha nájdeme i napriek všetkým zmenám, lebo On svoje zasľúbenie splní, „Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodina. Sú to zámery pokoja a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jeremiáš 29:11)

Autor: Prof. Dr. Volker Gäckle Zdroj: idea-list.sk Datum: 11. července 2021 Foto: CC Search – ilustrační

Prof. Dr. Volker Gäckle bol v minulosti vedúcim štúdia pre Novú zmluvu v Albrecht-Bengel-Haus v Tübingene. Od roku 2006 bol riaditeľom teologického seminára misie Liebenzell. Ako profesor Novej zmluvy je od roku 2011 rektorom Liebenzell International University (IHL). Je ženatý a s manželkou Bettinou majú tri dospelé deti (foto: Liebenzell Mission, Herrmann Stamm).