Šabat – životný rytmus pre súčasnosť II

Aký význam môže mať staroveký koncept voľného dňa prínos pre dnešného uponáhľaného človeka? V prvej časti sme konštatovali, že šabat je chvíľou, kedy sa môžeme radovať zo stvorenia a zároveň je pozvaním, aby sme sa stali súčasťou Božieho stvoriteľského diela, ktoré stále trvá. V tomto pokračovaní sa pozrieme na ďalší aspekt šabatu.

Šabat – rytmus pre život

Príkaz zachovávať šabat sa v Tóre nachádza dvakrát. Opakuje sa v knihe Deuteronomium v piatej kapitole (Dt 5:12-14). Na tomto druhom mieste vidíme iné teologické zdôvodnenie šabatu. V knihe Exodus je odkaz na príbeh stvorenia (Gen 1-2), ale v knihe Deuteronomium vidíme iný dôraz: „Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa Hospodin, tvoj Boh, odtiaľ vyviedol“ (Dt 5:15).

SOUVISEJÍCÍ – Šabat – životný rytmus pre súčasnosť I

Život v Egypte

Prvýkrát Izraeliti dostali Desatoro po tom, ako odchádzali z Egypta (Ex 19-20). Prešlo 40 rokov. Je tu nová generácia, ktorá má vstúpiť do Zasľúbenej zeme a Mojžiš im pripomína zmluvu, ktorú uzavreli s Bohom. Vtedy im hovorí: „Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte…“. 

Newsletter Křesťan dnes – týdenní přehled nejdůležitějších zpráv

Leave this field empty if you're human:

Aký bol ich život v Egypte? Na čo naráža Mojžiš?

Už nie sú otroci, už práca nemá byť centrom ich života, základom ich identity a hodnoty.

Život v Egypte nemal rytmus. Každý deň bol rovnaký ako deň predtým a deň potom. Deň čo deň, 7 dní v týždni a 52 týždňov v roku museli Izraeliti pracovať, lebo boli otroci. Boli otrokmi obrovského impéria, a svojou otrockou prácou pomáhali budovať to impérium ešte väčším. Ich identita a hodnota boli priamo spojené s ich prácou – ak by nesplnili počet tehál, ktoré mali za deň spraviť, hrozil im veľký trest, dokonca až smrť.

Boh ich však z tohto otroctva vyslobodil. Vyviedol ich a učí ich novému životu – životu v slobode. Už nie sú otroci, už práca nemá byť centrom ich života, základom ich identity a hodnoty.

Egypt dnes

Možno to dnes vyzerá úplne inak ako v starovekom Egypte. Nie sme otroci. Nebudujeme pyramídy ani impériá. Práca neurčuje našu hodnotu a nie sme potrestaní, ak nesplníme kvóty, ktoré nám niekto iný zadal.

Je to tak?

V Egypte život nemá rytmus. Práca človeka prenasleduje a niet pred ňou úniku. Vždy je nejaká ďalšia pyramída, ktorú treba postaviť. Vždy niečo chýba, vždy sa dá niečo viac robiť.

Nevyzerá život súčasného človeka ako v starovekom Egypte? Nie sme síce otrokmi, ale práca je s nami 24/7, len tak ďaleko ako je náš telefón alebo počítač. Vždy je nejaký email, vždy nejaká úloha, vždy je niečo, čo treba urobiť.

Šabat má človeku pripomínať, že sme slobodní ľudia. Už nie sme otrokmi. Zdravý rytmus práce a oddychu potrebujeme, aby sme žili zdravý život.

Boh je Boh a ja nie

Pre človeka Biblie je život pod Božou vládou životom v slobode. To stojí v ostrom kontraste so zaužívanou predstavou, že náboženstvo človeka zväzuje (zotročuje). V kontexte príbehov Tóry Boh oslobodzuje človeka od práce, ktorá nemá byť bremenom, ale radosťou. Aj v rajskej záhrade človek pracoval, ale nebol otrokom. Vzťah s Bohom človeku prináša znovu slobodu, ktorú stratil.

Boh nastavuje nový rytmus: 6 dní budeš pracovať a siedmy deň odpočívať. Človek bol otrokom v Egypte, ale už nie je. V Egypte vládol faraón, ale teraz vládne PÁN. Faraónova moc má svoje limity, preto potrebuje, aby otroci neustále pracovali – inak hrozí pád impéria. Boh, na rozdiel od faraóna, je dostatočne mocný – on udržiava svet, aj keď my oddychujeme.

Nový rytmus, ktorý nám Boh dáva, je vyhlásenie o tom, že Boh je Boh a nie človek. Svet nefunguje vďaka námahe človeka (hoci často sa správame akoby to tak bolo). Svet drží v rukách Boh aj vtedy, keď človek oddychuje. Boh nie je pod stresom, pod tlakom alebo nervózny. Udržuje tento svet bez problémov a človek si môžem oddýchnuť od tlaku, ktorý majú  na neho faraóni súčasnosti ako aj od tlaku, ktorý kladieme na seba my sami.

Menuha

Počas šabatu dáva Boh človeku menuha. Menuha je často prekladané ako „oddych“ alebo keď je v tvare slovesa (nuach) ako oddychovať. Význam tohto slova je oveľa hlbší. Po potope, koráb zastal (nuach) na vrchu (Gn 8:4). Boží Duch spočinul (nuach) na starších Izraela (Nm 11:25). Dobrý pastier nás vedie k tichým (menuhot) vodám (Ž 23:2).

Počas šabatu je človeku darovaný menuha. Je to viac, než len fyzický odpočinok. Je to pokoj, tiché miesto pre našu dušu. Je to miesto, kde zastaneme a zastavíme svoju aktivitu.

Šabat nás učí, že práca je ukončená aj vtedy, keď nie je dokončená. Áno, ešte je veľa vecí, čo by sme mohli robiť. Ešte zostávajú nevybavené emaily, stretnutia a projekty. Boh udržuje celý svet a učí nás dôverovať, že on sa o tento svet dobre postará.

Lebo Boh je skutočný Boh – nie ja, nie faraón, ale Boh vládne nad svetom. A jeho vláda je dostatočná, jeho ruka je silná a nestojí to celé na nás. Vďaka nemu môžeme zastať, spočívať v ňom a nájsť tiché miesto – menuha pre náš život.

Pokračovanie nabudúce…

Autor: José Calvo Aquilar Zdroj: idea-list.sk Datum: 15. listopadu 2021 Foto: CC Search – ilustrační

Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novin

Abychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.

Pomozte nám pokračovat v této misi a podílejte se na ní spolu s námi.