Rozhovor s europoslancami Branislavom Škripekom a Annou Záborskou z Kresťanskej únie

Čo si ako europoslanci myslíte, aké najväčšie výzvy čakajú Európu po eurovoľbách?

Škripek: Pred budúcim parlamentom stojí mnoho výziev. Určite si bude musieť poradiť s pretrvávajúcim brexitom alebo s jeho dôsledkami. Ďalej je tu hrozba, že Istanbulský dohovor bude záväzný aj pre členské krajiny, ktoré ho ešte neratifikovali. Avšak asi najväčšou výzvou bude budúca podoba EÚ. Vydáme sa na cestu superštátu? Nájde sa v parlamente dostatok poslancov, ktorí nepovýšia víziu európskej federácie nad národné záujmy?

Záborská: Určite najväčšou výzvou bude ďalšie smerovanie EÚ. Veľa sa hovorí o tom, že Únia sa bude musieť reformovať. Čo presne to však znamená, aké reformy bude treba spraviť, to sa ukáže až po voľbách, pretože to do veľkej miery závisí aj od ich výsledku. Veľmi bude záležať na tom, akí poslanci budú zvolení, aké budú ich predstavy, a aký mandát dostanú od voličov. Osobne očakávam, že sa znovu vráti téma jadra a periférie, teda otázka, či sa do ďalšej integrácie zapoja všetky členské štáty alebo len niektoré. Bude to veľká výzva aj pre Slovensko, ktoré sa v takom prípade bude musieť rozhodnúť, kam chce v budúcnosti patriť.

Slovensko má 13 europoslancov, možno bude mať 14. Dokážeme reálne v 705-člennom parlamente ako Slovensko niečo presadiť?

Záborská: Ani tie najväčšie a najvplyvnejšie štáty ako Nemecko alebo Francúzsko nedokážu v Európskom parlamente nič presadiť bez podpory iných národných delegácií. Musíme si uvedomiť, že v tomto parlamente nestojíme osamotení proti ostatným. Naopak, riešime rovnaké alebo podobné problémy, ako majú iné štáty. Máme rovnaké alebo podobné politické východiská, ako majú ďalší poslanci v našich poslaneckých kluboch. Dôležité je, aby Slovensko vyslalo do Bruselu a Štrasburgu takých zástupcov, ktorí vedia, ako pracuje Európsky parlament, poznajú ľudí z iných delegácií a dokážu sa s nimi dohodnúť na spolupráci v konkrétnych témach.

Škripek: Práca poslanca a jeho tímu je beh na dlhú trať. Dosiahnuť úspech môže len trpezlivosťou a spoluprácou. Preto považujem za kľúčové, aby sa do EP dostalo čo najviac kresťanov. Sami si nepomôžeme. Spolu môže náš hlas zaznieť výraznejšie. Moja skúsenosť z Európskeho kresťanského politického hnutia, v ktorom pôsobí viacero skúsených politikov z rôznych krajín a rôznych denominácií, mi jasne hovorí, že toto je budúcnosť kresťansko-demokratickej politiky v Európe. Na vzájomné očierňovanie, napádanie a spochybňovanie neverím.

Ako môže kresťan na Slovensku okrem účasti vo voľbách ovplyvniť vývoj v Európskej únii?

Škripek: Dôkladným posúdením kandidátov a účasťou vo voľbách sa to začína. Preto pevne verím, že 25. mája občania Slovenska prídu k urnám a prekonajú nelichotivú štatistiku spred 5 rokov, keď sa naša krajina ocitla na úplnom chvoste rebríčka účasti v eurovoľbách. Nutné je neprestať oslovovať svojich poslancov aj po voľbách. Musia počuť ich názor. Verte mi, oveľa ľahšie sa mi hovorí v pléne, keď som k danej téme dostal maily alebo konštruktívne komentáre na sociálnych sieťach.

Záborská: Kľúčová je účasť vo voľbách, nielen tých európskych, ale aj našich parlamentných. Každé jedno nariadenie alebo smernicu totiž neschvaľuje len Európsky parlament, ale aj Rada EÚ, v ktorej sú zastúpené vlády členských štátov. No rovnako dôležitý je aj záujem a angažovanosť kresťanov. Kresťania by mali komunikovať so svojimi poslancami aj po voľbách a dávať im spätnú väzbu na ich prácu.

Je hlas kresťanov v Európskom parlamente ešte vôbec počuť?

Záborská: Určite áno. Od volieb však závisí, aký silný tento hlas bude. Ak kresťania na Slovensku, ale aj v ďalších členských štátoch prídu voliť, ich volanie bude počuť naozaj každý.

Škripek: Áno, ale musí zaznieť spoločne. Nesmierne si cením, že počas kontroverzných debát sedeli v plenárnej sále EP kresťanskí poslanci z viacerých frakcií a navzájom sa podporovali potleskom a doplňujúcimi otázkami. Nemusíme vo všetkom súhlasiť. Prial by som si však, aby sme posilnili politickú platformu, ktorá bude jasne komunikovať kultúrno-etické pozície v budúcom parlamente.

Tvrdíte, že je potrebné ísť spoločne. Robili ste tak aj predtým, ako ste vstúpili do Kresťanskej únie?

Záborská: Myslím si, že obaja patríme k ľuďom, ktorí sú vždy otvorení spolupráci pre dobrú vec. S Braňom spolupracujeme od začiatku, pretože nás spájajú rovnaké hodnoty. Obidvaja však dokážeme nájsť spoločnú reč aj s kolegami z iných politických skupín. Na začiatku môjho prvého volebného obdobia som založila medziparlamentnú skupinu, ktorá sa venovala témam rodiny a medzigeneračnej solidarity. Jej členmi boli poslanci všetkých klubov, ktorým bola táto téma blízka. Tá skupina v trochu pozmenenej podobe existuje už pätnásť rokov. Sú v nej ľudovci, socialisti, liberáli aj nacionalisti, ktorých spája práve záujem o prorodinnú politiku. Dokážeme spolu diskutovať o najlepších riešeniach a podporiť ich aj pri hlasovaniach.

Škripek: Áno, schopnosť politika dohodnúť sa, spraviť kompromis a pritom nezradiť svoje hodnoty pokladám za základ jeho práce. Chaldejsko-sýrsko-asýrska priateľská parlamentná skupina je dobrým príkladom. Spoluzakladatelia boli kolegovia z EPP, SD, ALDE a ECR. Napriek veľmi odlišným postojom v iných témach sme našli jasný prienik v otázke ochrany kresťanov na Blízkom východe. Z takejto dobrej spolupráce môžu občania EÚ a iných krajín len profitovať.

S mnohými kolegami sme si vybudovali dostatočnú vzájomnú dôveru, aby sme sa pozývali na konferencie či hlasovali za pozmeňujúce návrhy toho druhého. Neraz sa stalo, že naši spolupracovníci v kancelárii sa navzájom upozorňovali, keď sa na hlasovanie dostal kontroverzný, ale dôkladne skrytý návrh.

Zo všetkých politických priateľstiev sa mi vždy najlepšie pracovalo s Ankou Záborskou. Teraz chceme ísť spoločne ešte ďalej a ukázať, že evanjeliové hodnoty by mali byť dostatočne silným motorom pre spoluprácu kresťanov. Dvere pre voľnejšiu alebo užšiu spoluprácu sú vždy otvorené. Pevne verím, že sa k nám v nasledujúcom období pridajú aj ďalší.

Pán Škripek, špeciálna otázka pre Vás. Aké to bolo pre Vás ako kresťanského aktivistu „aklimatizovať sa v EP“? Bolo to ľahké? Môže ísť podľa Vás do europarlamentu aj človek s nulovou skúsenosťou s vrcholovou politikou na Slovensku?

Bol som poslancom NR SR dva roky, to mi v mnohom pomohlo. Európsky parlament je však predsa trochu iná káva. Som vďačný za svoj tím a ľudí, ktorí mi pomohli rýchlo sa zorientovať. Po piatich rokoch intenzívnej parlamentnej práce môžem povedať, že v novom parlamente som pripravený ísť naplno od prvého dňa.

Pani Záborská, špeciálna otázka pre Vás. Na čo ste najviac hrdá za svoje pôsobenie v Európskom parlamente? A čo by ste ešte chceli dosiahnuť?

Za môj najväčší úspech považujem to, že som prispela k zmene pohľadu Európskeho parlamentu na ženu. Keď som sem prišla po prvýkrát, žena bola vnímaná len ako pracovníčka, ktorá prispieva k tvorbe hmotného blahobytu. Dnes aj ľavica a liberáli akceptujú dôležitosť a prínos ženy ako matky, ako poskytovateľa starostlivosti, ktorá má veľkú hodnotu pre celú spoločnosť. Táto zmena postoja prebiehala veľmi pomaly a vyžadovala si veľa trpezlivosti a ja som rada, že som mohla byť jednou z tých, ktorí ju spôsobili.

Chcela by som však ísť ešte ďalej a presunúť pozornosť na rodinu ako celok. Mojím cieľom je, aby Európska únia vo svojich predpisoch zohľadňovala význam rodiny a začala vyhodnocovať dopady navrhovaných opatrení na situáciu rodín, ich blahobyt, ale aj na ich postavenie v spoločnosti.

Obaja ste najvýraznejšie tváre Kresťanskej únie. Kandiduje ešte niekto zaujímavý na Vašej kandidátke?

Škripek: Na našej kandidátke je mnoho šikovných a perspektívnych ľudí. Lýdia Pilková, ktorá sa dlhodobo venuje hendikepovaným deťom a mládeži; Lukáš Ronec, ktorý je poslanec mesta Trenčín už druhé volebné obdobie a člen kapely Lamačské chvály; Peter Broz, môj politický poradca v EP; poslanec Košického samosprávneho kraja Martin Smrčo, ale napríklad aj mladý aktivista, Daniel Lukáč, ktorý pracuje s mládežou.

Záborská: Do volieb sme predstavili desať kandidátov vrátane štyroch žien. Úprimne sa z toho teším. Okrem pani Pilkovej, ktorú už spomenul Braňo, sú na nej ďalšie dve výrazné mladé ženy, Lucia Baranová Maliňáková a Alena Harvanová. Obidve sú ekonómky, čo považujem za veľký prínos pre politickú stranu, ktorá má ambície predkladať skutočne fungujúce praktické riešenia.