Rozhovor s Branislavom Škripekom a Martinom Štukom 

Krátke bio:

Branislav Škripek, 53 rokov, je bývalý poslanec slovenského a aj Európskeho parlamentu, evanjelizátor a prekladateľ kresťanskej literatúry. Venuje sa témam ľudských práv, obrane viery a presvedčenia. Ako prvý Slovák sa stal predsedom ECPM-európskeho kresťanského politického hnutia, ktoré sa angažuje v prospech kresťanských hodnôt a komunít kresťanov v EU a aj mimo nej.

Martin Štuk, 46 rokov, pôsobí ako generálny riaditeľ v štátnej správe v oblasti správy majetku a služieb,  v minulosti pracoval ako vedúci kancelárie europoslanca Škripeka a tiež ako vedúci viacerých mládežníckych projektov na podporu talentov. Ako poradca sa angažoval v agende ospravedlnenia sa vlády premiéra Eduarda Hegera SR za prijatie antisemitických nariadení počas vojnového štátu.  

Otázka: Páni obaja s pohybujete v politike cez 10 rokov. Ako vnímate situáciu v slovenskej spoločnosti pred týmito parlamentnými voľbami?

Branislav: Spoločnosť je nebývalo nepokojná a rozdelená. Je skutočne počudovaniahodné ako veľmi ľudia veria konšpiračným teóriám. Ako veľmi ľudí priťahuje niekdajšia socialistická minulosť,  ako dobrý príklad. Dokonca už za extrém považujem, že s veľkou odvahou a pocitom vlastnej popularity  kandiduje Komunistická strana Slovenska. Na billboardoch majú slogan s veľkým žltým nápisom na červenej ploche „ZLATÍ KOMUNISTI!“ s výzvou voliť ich… Množstvo ľudí sa teší na úplne novú a neznámu stranu Progresívne Slovensko, akoby to mal byť ohromný spasiteľ politiky, pričom sú to úplne neznámi ľudia, bez takmer akejkoľvek skúsenosti, či v parlamentnej politike alebo pri riadení štátnych inštitúcií. Ďalší ľudia preklápajú do pozitívnej polohy svoju doterajšiu negatívnu skúsenosť s pseudo-ľavicovým zoskupením Smer a ďalší sa upínajú k strane Hlas. Nevidia asi, že z ich radov, strany Smer a Hlas, ako ich nominantov alebo spriaznených postáv je vo vyšetrovacích väzbách už viac ako štyridsať niekdajších vysokopostavených ľudí z politiky, prokuratúry, súdnictva a biznisu a že máme už aj právoplatne odsúdených a vo výkone trestu z okolia týchto strán. Prehliadajú to. Mám pocit, že žijeme v akejsi dobe chaotického mládežníckeho dospievania. Naša spoločnosť by mala byť ďalej, namiesto toho pôsobí ako dospievajúci adolescent, ktorý si iba utvrdzuje názory, aby sa mohol stať dospelou osobou. Možno je to zo Slovenskom tak, že ako národ a krajina ešte len zrejeme k niečomu serióznejšiemu.

Martin: Slovenská spoločnosť je značne pesimistická, je vyčerpaná zápasom s Covidom, vojnou na Ukrajine a jej dopadmi na Slovensko. Na Slovákov dolieha zvyšovanie cien energií a potravín, celkovo zvyšujúce sa náklady na život. Toto všetko sú sami o sebe ťažké veci. Smutné je však, že lídri  strán nevedeli previesť krajinu cez tieto ťažké výzvy s pokojom, nádejou a konceptom budúcnosti teda víziou. Namiesto toho sa venovali hádkam a osobným animozitám. Trápia ma aj generačné nezhody, miestami až rozdelenie medzi rodičmi a deťmi ohľadne smerovania krajiny. Generácia sedemdesiatnikov prehodnocuje svoj život. Polovicu svojho času prežili v socializme a polovicu v demokracii. Veľká skupina z nich vyhodnocuje socializmus za lepší napriek prenasledovaniu, neslobode a ekonomickému kolapsu. Nestoja potom za svojimi deťmi, ale skôr ich konfrontujú ohľadne ďalšieho vývoja krajiny. Potrebujeme priniesť nádej a správne líderstvo.

Otázka: Ako vnímate predvolebnú kampaň politických strán a ako reagujú občania?

Branislav: Predvolebná kampaň je v podstate dosť napätá zo strany politických subjektov, každý si uvedomuje, že sa vlastne bojí tých ostatných. Každý sa bojí budúceho víťaza volieb. Pravicové zoskupenia, ku ktorým sa radíme aj my sa boja, aby sa nemohol vrátiť ku vláde bývalý premiér Fico so stranou Smer, ale ani jeho klon – strana Hlas. A vari ešte viac sa bojíme novej progresívnej extrémne ľavicovej sily, strany Progresívne Slovensko. Ako kresťan musím odpovedať a chcem to vidieť tak, že strach nie je na mieste. Veď my sa spoliehame na to, že o veciach rozhoduje zvrchovaný Boh. Ide o to, aby sme sa k Nemu v tejto veci obracali. Neviem povedať, či to ozaj všetci kresťania takto chápu. Aj v politike verejnosť reaguje tiež napätím a znechutením aj za vládnutie za posledné tri roky.  A žiaľ  vznikajú nedorozumenia a napätia ešte aj medzi samými kresťanmi v politike, pretože sa pridávajú na rôzne politické kandidátky. Na moje prekvapenie nevedia s odvahou podporiť to minulé, pôvodné, autentické kresťanskodemokratické hnutie, lebo majú voči nemu predsudky. S Martinom sme sa snažili o spojenie strany Kresťanskej únie a Kresťanskodemokratického hnutia. To spojenie nenastalo. Nevzdávame to a chceme určite v budúcnosti na tom pracovať.

Martin: Témy kampane sa zúžili na obavy pred migrantami, progresívcami, medveďmi (špecifický problém s premnoženými jedincami) a na témy boja proti korupčnej mafii. Čo chápem a treba si definovať aj postoje na tieto agendy, ale vidím len málo tém na rozvoj. Nebavíme sa o zmenách vo fungovaní štátu a jeho rozvoji, o hospodárení so spoločnými prostriedkami o investíciách. Stojíme na konci jednej epochy, generačnej výmeny aj v politike. Prežili sme 30 rokov samostatnej republiky. Mali by sme dosiahnuť zrelosť „Kristovho veku“ teda pozerať sa ako slúžime, kde môžeme dávať a investovať a nie pozerať sa na to, že kto nám, čo dá, ako sa o nás niekto postará. To je zahľadenosť do seba. Výsadou vlády a štátu by malo byť posúvať občanov vpred, nie ich držať v prežívaní.

Otázka: Obaja pochádzate z prostredia kresťanských spoločenstiev, ako vnímate ich úlohu v tomto a nasledujúcom období?

Branislav: Kresťanské spoločenstvá majú podľa mňa podstatnú a kľúčovou úlohu pre živosť a relevantnosť cirkvi, ale momentálne sa mi zdá, že staršia generácia ich trochu opúšťa, toto svoje  zapojenie sa, pre rôzne životné povinnosti a starosti.  Zdá sa mi, že medzi členmi spoločenstiev je  málo mladých ľudi. Tento ohromný fenomén spoločenstiev treba mladej generácii znovu objaviť a my starší im ho musíme vedieť ponúknuť a sprostredkovať. Pretože toto je ideálne miesto pre živé pôsobenie Ducha Svätého. Pre túto skúsenosť sa potom rodia mnohé nové hnutia, myšlienky, nápady,  projekty. Toto je priestor, kde Boh môže v ľuďoch vypôsobovať svoj prejav a konkrétne požehnanie pre našu zem. Chcel by som byť v tejto veci opäť hýbateľom a pomáhať ľuďom a dúfam že sa mi nejako k tomu podarí dostať. A to v oboch prípadoch,  či už budem zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky, alebo nie.

Martin: Pred 20 rokmi sa podarilo vzbudiť Bohu novú generáciu kresťanov. Ľudia, ktorí Boha vôbec nepoznali sa stali nasledovníkmi cesty Ježiša Krista. To bolo vzácne. Potrebujeme taký istý a možno väčší Boží impulz pre novú generáciu našich vlastných detí. Preto, aby sa tak stalo musíme to modlitebne vyhľadávať a investovať do zmeny chodu našich spoločenstiev a zborov. Zriecť sa pohodlia a vytvoriť miesto. Mladých zaujímajú témy sociálnej spravodlivosti, tak ich angažujme. Spolu s nim poďme do verejného priestoru a robme aktivity, ktoré ich naučia dotýkať sa núdznych ľudí a potrieb prirodzenej komunity, kde žijú. Ukážem to na príklade. Moju dcéra (13 rokov) trápi, že jej škola zrušila lyžiarsky výcvik z dôvodu nedostatku učiteľov. Ja som jej ponúkol, že spolu s priateľmi zo spoločenstva ten lyžiarsky urobíme pre jej triedu počas jarných prázdnin. Bude nás to stáť peniaze a čas, ale je to skvelá príležitosť zanechať stopu v životoch tých mladých ľudí.

Foto z rokovania v Izraeli o ekonomickej a hodpodárskej spolupraci medzi Slovenskom a štátom Izrael

Otázka: Ako vnímate progresívne trendy ohľadne tzv. nových ľudských práv. Tranzíciu, …..

Branislav: Predovšetkým strana Progresívne Slovensko prináša do predvolebnej a budúcej politickej práce v parlamente podľa nich supermoderné trendy, ktoré sa vo veľkej miere týkajú zmeny základného pohľadu na sexualitu človeka a to hlásaním transgenderovej ideológie.  Hovoria o tom, že človek nie je dvoj-pohlavná bytosť. Podľa tohto nie už neexistujú dve pohlavia teda: muži a ženy, ale vraj niekoľko iných pohlaví. Z toho vyplýva ich predstava o zmene chápania kultúrneho nastavenia v spoločnosti. Priam majú v programe uvedené, že chcú zmeniť atmosféru v spoločnosti v týchto etických, morálnych,  kultúrnych otázkach a tak otvorene presadzujú právo ženy na potraty, právo mladých ľudí na čo najskorší sexuálny život, napríklad rozdávanie antikoncepčných tabletiek a kondómov na školách. Právo – takzvané „právo na sebaurčenie“. Že ktokoľvek sa môže rozhodnúť už od mladistvého veku či chce byť muž alebo žena.  To znamená aj zmenu úradných dokumentov okamžite na požiadanie, ale aj zmenu všetkých vašich dokladov pri takto zmenenom človeku aj do minulosti. Takže, keď sa rozhodnete stať sa ženou, tak vám zmenia aj rodný list aj všetky vysvedčenia zo základnej školy… Presadzujú právo na zmenu pohlavia u mladistvých, čo predstavuje nezvratné chirurgické zmeny a extrémne riziko ťažkých psychických poškodení v budúcnosti. Keďže zo skúseností v zahraničí už vieme koľkí ľudia to hlboko ľutujú. Sú to nezvratné zmeny a končia nezriedka aj samovraždami.  Ešte horšie je, že chcú nútiť členov spoločnosti,  aby to nie lenže rešpektovali, ale aj súhlasili a aj schvaľovali.  A ak napríklad niekto odmietne prezlečeného muža či ženu oslovovať novým ženským či mužským menom, ale bude mu hovoriť pôvodným menom, tak to bude hodnotené ako nebezpečný nenávistný prejav, čo  má byť trestané novým zákonom až do  spôsobu odňatia slobody. Toto už skutočne vyzerá ako extrémne totalitné prejavy a strana Progresívne Slovensko to chápe ako niečo veľmi moderné a žiadúce. A tak to aj predstavujú predovšetkým mladým ľuďom. Smutné je, že mnohí ľudia to berú ako niečo naozaj správne. Som presvedčený, že ide iba o hlboké neporozumenie prirodzeného, Bohom daného poriadku vecí.

Martin: Fungujeme v parlamentnej demokracii. V parlamente má akýkoľvek poslanec možnosť predložiť legislatívu v podstate na akúkoľvek problematiku. Vnímam jasnú snahu prísť s novým konceptom spoločenských dohôd ohľadne manželstva, výchovy detí, školských osnov, dobrovoľného ukončenia života, zmeny pohlavia a podobne. Som v prvom rade za kultivovanú debatu, ktorá jasne dá priestor odlišným postojom a presvedčeniam. Som proti zaznávaniu odlišných názorov. Nakoniec dňa rozhodne hlasovanie. Preto potrebujú byť konzervatívci v parlamente jednotní a nespoliehať sa pre budúcnosť len na politické nástroje, ale aj na evanjelizáciu a prácu cirkvi. Ak by však prišlo z nejakého dôvodu k potláčaniu kresťanských názorov a snahe na silu pretláčať tieto koncepty, tak máme do činenia s prostriedkami a spôsobmi ideologickej totality. To sme tu už prežili pred rokom 1989 a teda máme v tom skúsenosť a vieme ako reagovať.

Otázka: Slovensko bolo pred 20 rokmi príkladom krajiny v oblasti reforiem a podmienok pre ekonomický rast. Ako je na tom Slovensko teraz?

Branislav: Naša schopnosť robiť potrebné kroky, zmeny v predstihu sa znížila. Akosi máme tendenciu skôr žiť len zo dňa na deň. To je nádennícka mentalita. Mali by sme mať viac podnikavého a odvážneho ducha. Nebáť sa inovácií. Podporovať nové odvetia. Nekomplikovať administratívu pre malých a stredných podnikateľov. Zjednodušovať a dôverovať. Kontrolovať až následne a to nie tak, že ideme niekomu šliapať po krku. Podnikatelia musia cítiť, že štát im nie je prekážkou, ale stojí za nimi. Potom sa bude dariť ekonomike a tá potiahne životnú úroveň dopredu. Rodinné podnikanie je veľmi potrebný segment na podporu. Štát musí tiež vytvoriť podmienky pre rozvoj remeselnej výroby a tiež vzbudiť záujem o tento druh činnosti. Nemôžu byť všetci v administratíve, nebude mať kto potom postaviť dom, či opraviť kúrenie.

Martin: Vlády vedené Smerom nám „prejedli“ budúcnosť, nerobili reformy. V korupcii sa stratilo veľa verejných zdrojov a tak kde iní (Maďarsko, Česko, Poľsko ) získavali a budovali, my sme začali zaostávať. Stratili sme veľa. Vláda po voľbách 2020 mala ambíciu robiť reformy a začala robiť prípravy ako spracovanie vízie a realizácia zmien v legislatíve, aby sme dostali potrebne zdroje alokované z Plánu Obnovy a odolnosti. Premiér Heger musel však robiť veľa kompromisov s koaličnými partnermi a riešiť krízy. Nepodarilo sa zmeniť nastavenie štátnej správy na pro klienstky orientovanú. Procesy sú stále pomalé. Digitalizácia je zamrznutá. Efektivita výkonu a pomeru prostriedkov, ktoré idú z rozpočtu na obsluhu administratívy sa musí zvýšiť, tak aby občan na daniach a odvodoch nepotreboval odvádzať takú veľkú sumu na financovanie chodu štátu a zostali mu peniaze na financovanie svojich potrieb a rodiny.

Inovácie a výroba produktov s pridanou hodnotou musí dosať prioritu. Nemôžeme „len montovať“ autá. Potrebujeme mať svoje výrobky a patenty. Štát musí prestať pozerať na financovanie vedy a výskumu a inovácií ako na výdavok, ale jednoznačne ako na investíciu.

V tomto nech nám je príkladom štát Izrael, ktorý má vysoký pomer HDP prameniaci z inovácií. Spôsob ako rýchlo skúmajú a inovatívne vymýšľajú nové technické aplikácie pre poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, vodohospodárstvo, či verejný sektor dopravy, či bezpečnosti je nasledovania hodný. Izrealci aj vďaka krokom, ktoré sme podnikli v rovine ospravedlnenia za holokaust sú pripravení nám pomôcť. Sú ochotní posielať expertov, vytvárať spoluprácu, radiť a investovať. Toto partnerstvo môže byť strategické pre budúcnosť. Bolo mi cťou spolupracovať so štátnym tajomníkom Švecom na tejto agende a verím, že ďalšia vláda podnikne potrebné kroky na udržanie a rozvoj tejto spolupráce.

Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novin

Abychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.

Pomozte nám pokračovat v této misi a podílejte se na ní spolu s námi. 

Autor: Dan Drápal Datum: 27. září 2023 Foto: Facebook – Branislav Škripek