Slovensko má aj po tridsiatich rokoch od spoločenskej zmeny dve tváre. Jedna je postkomunistická, so sklonom k autoritárstvu, previazaná s oligarchami, hoci formálne zachovávajúc demokratické princípy. Tá druhá je snahou o efektívnejšiu demokraciu, patria sem liberálne, konzervatívne či kresťanskodemokratické strany. Boli chvíle, kedy zápas medzi týmito dvoma mentalitami bol zásadný a veľmi dôležitý. Spomínam si na rok 1998 a veľkú protimečiarovskú mobilizáciu, za ktorou bola snaha spoločnosti vymaniť sa z objatia rodiaceho sa autoritárskeho režimu a medzinárodnej izolácie. Vďaka tomuto spoločenskému vzopätiu sa zo Slovenskej republiky stal premiant východného bloku, vstúpili sme do NATO, Európskej únie, Schengenského priestoru a zaviedli euro. Vďaka týmto krokom sme aj formálne pevnou súčasťou západného sveta. Dve tváre však zostali a spolu s nimi hybridná demokracia. Zrážka dvoch svetov sa v týchto mesiacoch opakuje.
Voľby, ktoré nás čakajú, sú testom vyspelosti demokracie a dôležitým ukazovateľom smerovania Slovenska v najbližších rokoch. Odohrávajú sa v globálnej situácii, ktorá nie je príliš priaznivá. Krajiny Vyšehradskej štvorky zápasia s vlastnými démonmi minulosti a z rôznych, niekedy aj legitímnych dôvodov, sú v pokušení modifikovať demokraciu na systém pevnej ruky. Slovensko nateraz takémuto vývoju odoláva. Nezvládnutá globalizácia, takmer nulové skúsenosti s multietnickým charakterom spoločnosti, obava z demografického kolapsu, nejestvovanie funkčných sociálnych politík, roky sa vlečúci balvan problémov s rómskou menšinou, potreba školskej reformy, prebudovanie sociálneho a zdravotníckeho systému. K tomu presvedčenie väčšiny o oligarchizácii spoločnosti, o previazanosti politických a súdnych špičiek s mafiou, absencia elementárnej spravodlivosti, toto všetko tvorí výbušný koktejl, na ktorý občania reagujú s veľkou nespokojnosťou.
Vražda novinára J. Kuciaka a jeho snúbenice M. Kušnírovej a následné vyšetrovanie ukázali spoločenský marazmus v celej nahote. Prebiehajúci súdny proces s objednávateľmi a vykonávateľmi dáva nádej, že sme v stave očistiť sa a robiť veci lepšie.
Kresťania tvoria štyri pätiny populácie, väčšinou ide o katolíkov, takže ich politické preferencie nie sú bezvýznamné. Máme obavu z takého typu liberalizmu, ktorý sa stotožňuje so sekulárnou interpretáciou ľudských práv. Skúsenosti zo západnej Európy dosvedčujú, že ich aplikácia postupne obmedzuje náboženskú slobodu a výhradu vo svedomí. Katolícka cirkev nehovorí o politických stranách, ktoré treba voliť, ale zdôrazňuje princípy a témy. Preto katolíci na Slovensku považujú za zásadné, aby sa po voľbách neuplatňovali ideológiou inšpirované rodové politiky. Neustále opakujeme, že registrované partnerstvá sú no go zóna. Špeciálnou témou je želanie sprísniť liberálny potratový zákon. Pokusov už bolo niekoľko, ale žiadny nevyšiel. Pri presadzovaní týchto tém a hľadaní spojencov je nevyhnutné zachovať obozretnosť, aby sme nepomáhali k moci silám, pre ktoré je kresťanstvo iba fasádou.
Je pochopiteľné, že ľudia cítia sklamanie z jestvujúcej formy demokracie. V tejto chvíli nevieme, kto bude víťazom volieb. Ak nedôjde k povolebnému patu a predčasným voľbám, mohli by nastať dve situácie. Buď budeme svedkami pokračovania vlády sociálno – konzervatívneho bloku alebo sa ku kormidlu dostane liberálno – konzervatívna (kresťanskodemokratická) opozícia. Jazýčkom na váhach bude pravdepodobne hnutie Borisa Kolára – SME RODINA. Kresťania volia fakticky všetky politické strany. Aj preto, lebo o žiadnej z nich nemožno povedať, že je antiklerikálna.
Obidva výsledky volieb majú svoje riziká. V prípade sociálno – konzervatívneho bloku sa preferenčne k sebe blížia jeho hlavní protagonisti. Vládny SMER-SD, ktorý najviac dopláca na dianie spred roka a ĽS NS, ktorej podpora sa za štyri roky zdvojnásobila. Aj keď absolútna väčšina jej voličov nemá s fašizmom nič spoločné, skôr ide o ľudí z rôznych vrstiev, ktorí sa v dôsledku zlyhania systému domáhajú obyčajnej rovnosti pred zákonom a fungujúceho štátu; jej hlavným problémom a významným rizikom zostáva neochota vedenia odmietnuť a dištancovať sa od fašistických prejavov a používania fašistických symbolov v minulosti. Tretím subjektom v takejto zostave by mohla byť SNS. V doterajšej vláde presadzovala kresťanské hodnoty, dnes nad jej vstupom do parlamentu visí otáznik. Keďže v poslednom období tak SMER-SD, ako aj SNS, vládu s ĽS NS odmietli, takáto koalícia sa stáva skôr nepravdepodobnou.
Liberálno – konzervatívna (kresťanskodemokratická) vláda sa na prvý pohľad javí ako lepšie riešenie. Už len preto, že zmena manažérskeho prístupu a filozofie vládnutia by po dvanástich rokoch nemusela byť na škodu. Takúto vládu však bude tvoriť veľa strán. Ich lídri pochádzajú z podnikateľského prostredia, sú svojrázni a je otázne, či budú schopní ustrážiť svoje ego a spolupracovať. Všeobecne sa očakáva, že takáto vláda by mohla spustiť reformu školstva a zdravotníctva a očistiť justíciu. Nakoľko ľavicoví liberáli v Progresívnom Slovensku sú ideologickou partajou s túžbou meniť hodnotové nastavenie Slovenska, môže za istých okolnosti dôjsť k liberalizácii rodinného práva a k upevňovaniu sekulárneho naratívu pri interpretácii ľudských práv. Toto nebezpečenstvo by si malo zvlášť uvedomiť KDH, ktoré po uzavretí paktu o neútočení s progresívcami je doteraz podozrievané z tichého súhlasu s relativizáciou kresťanských hodnôt (myslím, že tento krok už stokrát oľutovali). Ak by v budúcej vláde prešli registrované partnerstvá (hoci cez poslanecký návrh), pre kresťanských demokratov to môže byť fatálny úder, z ktorého sa už nespamätajú. Preto by vo vlastnom záujme mali vopred definovať a verejne deklarovať svoje limity. Nielen oni, ale všetci kresťania, najmä v OLANO a v Za ľudí. Hodnotové otázky môžu krehkú koalíciu rýchlo rozbiť. Ustrážiť status quo v etických témach a pritom robiť reformy, to by bola pre takúto vládu veľká výzva.
Je zrejmé, že parlamentné voľby rozhodnú, či sa Slovensko svojim politickým vývojom zaradí medzi krajiny Vyšehradskej štvorky alebo sa pokúsime revitalizovať uplatňovanie demokratických princípov. Je to beh na dlhú trať, kde samotné reformy stačiť nebudú. Osobne som presvedčený, že ak akákoľvek vláda nebude rešpektovať základné piliere kultúrnej, kresťanskej a národnej identity obyvateľov Slovenska; vystavuje sa riziku zvýšeného verejného dopytu po neliberálnej demokracii a nárastu populizmu. Riziko je o to väčšie, že časy bezproblémového budovania funkčných sociálnych politík sú v situácii postupného zvykania si na multietnickú spoločnosť chimérou. Ak sa v krajine má uchovať sociálny zmier a demokracia so všetkými atribútmi, jej predstavitelia sa jednoducho nesmú púšťať do hodnotových sociálnych experimentov. Členstvo v EU sa nesmie využívať ako forma nátlaku a vnucovania ľavicových liberálnych hodnôt. Ak sa o to politici budú pokúšať, musia nevyhnutne rátať, že v čase stále väčšej sociálnej neistoty bude prípadný tlak na prepisovanie hodnôt a identity zvyšovať ochotu verejnosti pripustiť úvahu o hľadaní alternatívy v usporiadaní spoločnosti.
Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novinAbychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.
Pomozte nám pokračovat v této misi a podílejte se na ní spolu s námi.
Autor: Anton Ziolkovský je bývalý výkonný sekretár KBS Datum: 6. února 2020 Foto: Wikimedia Commons – Bratislava, ilustrační
