Zažili sme vyslobodenie z Egypta. Prešli sme procesom Sefirat Ha-Omer, v ktorom sme očistili naše charaktery. 31. mája privítame sviatok Šavuot, kedy oslavujeme a opäť prežívame darovanie Tóry. Podstatným výdobytkom darovania Tóry je schopnosť a záväzok spájať duchovné a materiálne sféry. Jedným zo zvykov sviatku Šavuot je celú noc nespať a študovať Tóru.
Zvyk pochádza z Midrašu, kde sa píše, ako kedysi pred prijatím Tóry, židovský národ prespal noc a Hospodin musel Židov zobudiť. Aby sme chybu napravili, ďalšie generácie celú noc bdejú. Zdá sa čudné, že práve tí, ktorí zažili zázrak darovania Tóry, deň pred tým prespali noc.
Podľa Chasidov bol úmysel dobrý: keďže Tóra je sprievodcom ducha, najvhodnejšou prípravou bolo neviazať dušu na fyzické limity. Ľudia teda spali, aby fyzické telo neobmedzovalo dušu. Takáto príprava však nepostihuje podstatu Tóry. Jej podstatou je spojenie materiálneho a duchovného, takže príprava musí obsiahnuť oboje, telo aj dušu, lebo jedno aj druhé je maximálne prepojené.
Vhodnou prípravou na prijatie Tóry bude teda štádium bdelosti. Chasidské stanovisko vysvetľuje, že noc pred sviatkom Šavuot ostávame bdelí, aby sme zdôraznili podstatu Tóry, ako náuky, ktorá nám umožňuje prepojiť materiálne a duchovné.
Iný príklad: Midraš uvádza, že anjelom sa nepozdávalo, že Hospodin dal Tóru smrteľníkom. Keď ju mal prevziať Mojžiš, vyzývali Hospodina: „Čo je zač tento smrteľník, ktorý medzi nás prišiel? Daruj svoju slávu (Tóru) nebu a nie na zem“. Príbeh zdôrazňuje významný rozmer Tóry: v skutočnosti ide o čosi hlboké a tajomné, nielen o jednoduchý manuál na riadenie nášho života. Tóra obsahuje neurčité, ezoterické úrovne, významy nepostihnuteľné smrteľníkmi a zrozumiteľné iba anjelom.
Hospodin však námietku anjelov neakceptoval. Namiesto vlastnej reakcie požiadal Mojžiša, aby sa oprel o Tóru slávy a odpovedal anjelom sám. Mojžiš im prečítal niekoľko prikázaní. „Ja som pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol zo zeme egyptskej. Boli ste vy snáď otrokmi v zemi egyptskej?“ „Cti svojho otca i matku svoju.“ „Máte vy otca a matku?“ „Zvádza vás snáď zlo?“ Z Mojžišových viet vidíme, že skutočná podstata Tóry nie je v ezoterických sférach, ale skôr v jej naplňovaní na tomto svete.
Božia múdrosť je nekonečná a postihnúť ju nedokáže ani najlepší z anjelov. Postihnúť dokážeme akurát tie, či oné vonkajšie prejavy božskej múdrosti. Na druhej strane, plnením božej vôle cez plnenie prikázaní sa spájame so samou podstatou Hospodina. V tomto zmysle môžu hlavný zmysel Tóry, spojenie materiálneho a duchovného, uskutočňovať iba smrteľníci a len na tomto reálnom svete. Chatam Sofer píše o Hospodinovej rade Mojžišovi, keď sa mal pri debate s anjelmi pridŕžať trónu slávy.
Človek vytvára paradox. Na jednej strane je jediným tvorom, ktorému Hospodin priamo vdýchol život. Na druhej strane je človek jediným tvorom, ktorý nezačal existovať okamžite z prachu zeme. Ľudská duša pochádza z najvyššej úrovne božskosti a telo reprezentuje najnižšiu úroveň fyzickej skutočnosti. Človek je naozaj nízky smrteľník, jeho fyzická existencia je omnoho nižšia, ako sofistikovaná duchovná existencia anjelov. Ľudská duchovná podstata je však omnoho vyššia, ako anjelská.
Toto chcel Hospodin, aby Mojžiš demonštroval anjelom, keď mu kázal, aby sa pridŕžal Trónu slávy, keď ako smrteľník hovoril s anjelmi. Uvedené dve krajnosti tvoria človeka vo všeobecnosti a Židov, ako prijímateľov Tóry, osobitne. Náš fyzický život sa riadi návodmi v Tóre (jedlo, pitie, obchodovanie, sobáše, deti, atď.), kým duša získava nevyčerpateľné zdroje, aby tieto veci konala v harmónii s učením Tóry.
rabín Baruch Myers
Zdroj: uzzno.sk
Foto: Flickr
[adrotate banner=“14″]
