Miro Tóth / Sú obavy Michala Havrana opodstatnené?

Odpoveď letničného pastora na margo kritikov letnično-charizmatického hnutia

Nespomínam si na obdobie po páde železnej opony, kedy by sa spiritualita verejnej osobnosti pokladala za stigmu. Áno, v predošlom režime bolo nežiaduce, či priam nemožné, aby sa príslušník inej ako vládnucej ideológie dostal na vysoké miesta. Mne samotnému bolo pri výbere strednej školy dané na vedomie, že vzhľadom na moje náboženské pozadie sa nekvalifikujem na isté prestížnejšie školy, na ktoré som bol pre školské výsledky navrhnutý. V dobe sekularizácie, kedy štát deklaruje ideologickú neutralitu a slobodu vyznania, by som neočakával súčasný boom pranierovania konzervatívnych kresťanov, a ešte viac tých, ktorým bola prisúdená stigmatizujúca nálepka letničného kresťana či charizmatika. Spomínam si, že sme mali na vysokých postoch ateistov, agnostikov, vyznávačov východných náboženstiev, animistov či tradičných vyznávačov kresťanskej viery. Nebol problém. Klímu však narušili tzv. charizmatici. Ako len mohli? Prečo sú tŕňom? Kto vlastne sú? Čo veria? A azda to najkontroverznejšie, majú byť diskvalifikovaní z verejnej sféry?

Související – Chtějí charizmatičtí křesťané zavést na Slovensku teokracii?

Štvrtý prúd

Sám sa pokladám za letnično-charizmatického kresťana. Som pastorom v protestantskej, evanjelikálnej cirkvi, ktorá sa hlási k hnutiu Svätého Ducha tiahnuceho sa naprieč súčasným kresťanským spektrom. Charizmatická skúsenosť revitalizovala moju osobnú spiritualitu a stala sa integrálnou súčasťou môjho osobného prežívania viery. A zrejme nie som sám. Letično-charizmatické hnutie sa za svoju novodobú, vyše storočnú históriu plne legitimizovalo na kresťanskej scéne. Stalo sa tzv. štvrtým prúdom kresťanstva (po rímskom katolicizme, pravosláví a klasickom protestantizme). Celosvetovo sa pokladá za najrýchlejšie rastúcu vetvu kresťanstva, ktorá dnes podľa dostupných zdrojov počíta vyše 600 miliónov (635 miliónov podľa World Christian Encyclopedia, 2020). Približne jeden zo štyroch ľudí hlásiacich sa ku kresťanstvu je dnes charizmatikom. 

Z histórie pentekostalizmu

Rozoznávame tri vlny dejín letnično-charizmatického kresťanstva. Prvou vlnou sú klasickí letniční. Toto hnutie sa zrodilo začiatkom 20. storočia na severoamerickom kontinente. Keďže zdôrazňovalo pôsobenie Svätého Ducha, dostalo nálepku letničné (pentekostálne, turičné). Veriaci zažívali skúsenosti podobné tým, aké mali apoštoli a raná kresťanská cirkev pri počiatočnom zostúpení Svätého Ducha na Letnice (Skutky apoštolov 2). Ich skúsenosť zahŕňala glosoláliu (hovorenie novým jazykom modlitby), nadprirodzené prežívanie Božej prítomnosti či početné zázraky uzdravenia. Letničná skúsenosť sa v priebehu generácie rozšírila celosvetovo a stala sa po počiatočnom odmietnutí mainstreamovými kresťanskými cirkvami uznanou a revitalizujúcou súčasťou globálneho kresťanstva. V 60. rokoch 20. storočia začali skúsenosť Svätého Ducha prežívať početné cirkvi tradičného kresťanského spektra, rovnako katolíckej ako aj protestantskej tradície. Toto hnutie dostalo pomenovanie „charizmatické“ podľa prežívania „chariziem“, čiže darov Svätého Ducha, a tvorí druhú vlnu letnično-charizmatických dejín. Dnes asi neexistuje kresťanská denominácia, ktorá by nebola poznačená charizmatickou vlnou. Napokon registrujeme tretiu vlnu, ktorá sa zvykne pomenovávať ako neopentekostálna či neocharizmatická. Patria sem cirkevné zbory a spoločenstvá, ktoré sa zvyčajne neradia k žiadnym denominačným zoskupeniam. Pôsobia skôr nezávisle, sú značne rôznorodé a bývajú najčastejšie vedené silnými osobnosťami. Ako je zrejmé, letnično-charizmatické kresťanstvo nedisponuje jednotnou štruktúrou či jednoliatou teológiou. Je skôr organické než organizované. Registrujeme rôznorodé dôrazy či formy spirituality. Čo ho však prepája, je skúsenostné prežívanie spirituality Svätého Ducha, rovnako v 21. postsekulárnom, postkresťanskom, globalizovanom svete ako v jednoduchom príbehu kresťanov 1. storočia. 

Nepokladám sa za advokáta Svätého Ducha. Nemyslím si, že tretia osoba Božej Trojice potrebuje obhajcu. Ak by bol reálne závislý na našom obhajovaní, zrejme by postrádal atribúty Boha. Jeho aktivita je zdokumentovaná na stránkach Svätého Písma od úplne prvej strany až po úplne poslednú. Ak by sme Sväté Písmo očistili od nadprirodzenej spirituality, od aktivity Svätého Ducha, jeho zázračných činov, museli by sme z neho vytrhať polovicu textov. Od stvorenia, cez patriarchov, príbeh starovekého Izraela, počatie Krista, centrálnu udalosť ukrižovania a vzkriesenia Krista, zoslanie Svätého Ducha až po zasľúbenia o jeho návrate, je Biblia plná nadprirodzena. Ak sa niekto pokladá za biblického veriaceho, musí počítať s nepopierateľným faktorom nadprirodzenej spirituality na stránkach Svätého Písma. A napokon, zo sľubov nanebesiavystupujúceho Krista vieme, že Svätý Duch ho má plnohodnotne reprezentovať, čo on aj dnes dokonale koná. Letnično-charizmatické kresťanstvo sa k tomuto naratívu pokorne hlási. Sme súčasťou veľkej kresťanskej rodiny Božích detí, ktorí mali skúsenosť osobného obrátenia a stali sa nasledovníkmi Krista – čo je významovým výkladom vyjadrenia „kresťan“.

Newsletter Křesťan dnes – týdenní přehled nejdůležitějších zpráv

Leave this field empty if you're human:

Kritická diskusia

Každé hnutie má excentrické, marginálne skupiny, a inak to nie je ani s letničnými či charizmatikmi. Sú známe teologické úlety, morálne zlyhania či zneužitia vplyvu niektorých výrazných letnično-charizmatických protagonistov. Sme si vedomí prúdov, ktoré sa vymykajú ortodoxii a dogmaticky sa dostávajú za okraj kresťanskej viery. Registrujeme skupiny, ktoré zrejme precenili vlastný prospech a z prežívania evanjelia urobili recept na úspech. Nachádzame aj fenomény manipulácie, autoritárstva či extrémneho používania pozície autority. Existujú tu aj formy spirituality nárokujúce si na vplyv v politickom dianí. Nazdávam sa však, že každý jeden zo spomínaných fenoménov sa nachádza v každom prúde kresťanstva, či dokonca v nekresťanských náboženstvách. Absolútne gro letničných a charizmatikov sa však vyznačuje úprimnou vierou, nefalšovanou láskou k ľuďom, zodpovedným prístupom k spoločnosti, postojmi milosrdenstva v službe núdznym a túžbou zvestovať evanjelium. 

Související – Přerostli letniční svoji nálepku? Teolog tvrdí, že se jedná o mnohem komplexnější skupinu

Zdá sa, že mediálny priestor posledných dní sa zaplnil článkami o spoločensko-politickej agende letničných/charizmatikov. Niektoré sa skôr podobajú spleti konšpirácií než serióznej, vecnej analýze. Kritická diskusia má priestor a tej sa nevyhne ani hnutie Svätého Ducha. Ale nepokladám za seriózne letnično-charizmatickú spiritualitu stigmatizovať, zosmiešňovať, karikaturizovať, používať ju ako nástroj na polarizáciu či strašenie. Nazdávam sa, že v sekulárnom štáte je prístup k politickej moci definovaný jasne. Rovnako, ako sa o ňu môžu uchádzať príslušníci iných ideologických zoskupení, majú na to právo aj veriaci letnično-charizmatického razenia. Nazdávam sa, že v takom prípade majú zodpovednosť podieľať sa na eticko-morálnej transformácii spoločnosti. Pokladám za žiaduce, aby sekularita štátu ako aj štátnej moci bola zachovaná a garantovala plné prežívanie náboženskej slobody. Ako kresťania máme svoj podiel na službe spoločnosti osobným príkladom, prospešnou diakonickou službou a autentickým zvestovaním najlepšej správy všetkých čias, evanjelia. 

Pastorálny dodatok

Dovoľte na záver neobvykle rozsiahleho blogového príspevku jednu poznámku ku kritikom letnično-charizmatického hnutia a jednu do vlastných radov. Ctení kritici, pýtam si odpustenie za excesy, úlety a tie prejavy spirituality, ktoré nereprezentovali Krista, ale skôr naše vlastné ambície. Zároveň mi dovoľte vám pripomenúť biblickú radu Gamaliela, ktorá zaznela na adresu kritikov prvých charizmatikov: „Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak tento zámer a toto dielo pochádza od ľudí, rozpadne sa, no ak je od Boha, nebudete ich môcť vyhubiť, aby sa neukázalo, že bojujete aj proti Bohu.“ (Skutky apoštolov 5,38.39) A do vlastných radov, priatelia, dovoľte výzvu. Buďme charizmatikmi s charakterom. Nech naše skutky lásky hovoria za nás. Ostaňme v pokore a napĺňajme veľké poverenie (Matúš 28,18-20). Buďme nástrojom duchovného prebudenia v našej generácii – nie militantne, ale zlomení Kristovou láskou a naplnení nadprirodzenou mocou Svätého Ducha. 

Autor je pastorem Apoštolské církve na Slovensku Zdroj: blog.postoj.sk Datum: 1. května 2021 Foto: Pixabay – ilustrační

Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novin

Abychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.

Pomozte nám pokračovat v této misi a podílejte se na ní spolu s námi.