Miro Tóth: Plagiátorské kauzy v osobnej reflexii pastora

Znie to ako zlý vtip, ale popri očiste súdnictva, v dobe zatvárania mafiánskych špičiek do väzenia a v kontexte reštartu ekonomického systému po úspešnom zvládnutí prvého náporu koronakrízy médiami najviac otriasa plagiátorská kauza. Vrcholoví politici, počnúc predsedom parlamentu a končiac predsedom vlády, sú preukázateľne plagiátormi. Ukázalo sa, že silná vzorka lídrov tejto krajiny odovzdala pred rokmi svoje diplomové práce neetickým spôsobom. Pre zloprajníkov je to kauza hodná rezignácie a položenia vlády, pre iných neškodné previnenie, pri ktorom sa dá zľahka prižmúriť oči.

Pre mňa osobne má táto téma silný osobný rozmer. V akademickom prostredí som si zažil svoje. Hneď po páde komunizmu som využil šancu prejsť rovno z gymnázia na biblické štúdiá do USA. Po troch rokoch štúdia v zámorí som neskôr popri duchovnej práci pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu na Slovensku. Vrátane doktorandského štúdia som bol dokopy vysokoškolákom 18 rokov. Na dennom štúdiu v USA som do toho vložil všetko a štúdiá som skončil s niekoľkými oceneniami.

Na Slovensku som absolvoval štúdiá popri rodine a množiacich sa zodpovednostiach v duchovnej službe. Cesta k magistrovi mi tak trvala 10 rokov, počas ktorých som raz štúdium prerušil, raz som prepadol (opakoval ročník) a raz ma vyhodili. Cesta k doktorátu zas viedla bolestivou skúsenosťou osobného vyhorenia a neprijatím dizertačnej práce po 4 rokoch štúdia.

Na druhý pokus som po piatom roku svoju 279 stranovú prácu odovzdal a úspešne obhájil. A vydýchol si slovami: „Už nikdy viac.“ Kto neštudoval pri malých deťoch a dynamickom pracovnom vyťažení, asi ťažko pochopí. Sú iba dve veci, na ktoré som zo svojho vysokoškolského štúdia hrdý: všetky skúšky som dal na prvý pokus a ani raz som nepodvádzal. Desil som sa pohľadu v zrkadle na tvár človeka, ktorý by za známku v indexe obetoval morálnu integritu. Bolestivou spomienkou sú skupinové skúšky z predmetov, pri ktorých docent z učebne vyšiel von a kolegovia teológovia vytiahli skriptá a laptopy, aby si „pomohli.“

V začiatkoch svojej služobnej kariéry som bol okrem iného lektorom občianskeho združenia, ktoré robilo prevenčné prednášky na stredných školách. Dostali sme sa aj na moje gymnázium. Na moje prekvapenie som mal prednášať v triede mojej bývalej učiteľky chémie, predmetu, ktorý som miloval najmenej :). Za jeden z najväčších komplimentov svojej akademickej kariéry pokladám koment, akým ma moja bývalá chemikárka predstavila svojej triede: jediný študent, ktorý sa počas jej učiteľskej kariéry prišiel ospravedlniť za to, že opisoval. Nie som na to hrdý, ale zjavne moje ospravedlnenie zanechalo silný dojem. 

Späť k politikom… Mnohým sa stáva osudným fakt, že v čase najväčších osobných príležitostí vyplávajú na povrch staré kauzy. Zverejnenie súkromných pokleskov prichádza v najhoršom možnom čase. Krivka úspechu je najvyššie. Nekompromisné úsilie ich vynieslo k historickej príležitosti. Životné možnosti, na ktoré ich život desaťročia pripravoval, sa konečne dostavili. Sršia tvorivým elánom, transformujúcou energiou a cítia sa pripravení využiť svoj deň. Carpe diem! A ako naschvál, práve vtedy sa prevalí stará kauza či zabudnutá aféra. Vždy je to tragické, keď osobne zlyhania diskreditujú lídrov, ktorí s dobrými úmyslami nastúpili na dejisko dejín. 

Dovoľte mi krátko reflektovať plagiátorskú dilemu z nasledovných perspektív: 

1 Kontext sekulárneho štátu. 

Žijeme v sekulárnom zriadení, nie v teokratickej spoločnosti. Znamená to aj to, že biblické štandardy na morálku vodcov nie je možné uplatniť plošne. Z pohľadu Biblie je kritériom pripravenosti lídra rovnako charakter ako charizma. Očakáva sa morálna bezúhonnosť, charakterová vyzretosť, životná osvedčenosť, nepriestrelná reputácia.

V sekulárnej spoločnosti však od spoločenských lídrov nemôžme očakávať biblický etický štandard. Kauzy, ktoré pre lídrov v duchovnej službe znamenajú absolútnu diskreditáciu, pri lídroch v sekulárnej sfére vyvolávajú často iba polemiku. Preto sa o osobnej morálke a etických štandardoch osobností ako napríklad Clinton, Trump, Fico či Pellegrini dá polemizovať. Ale ostáva faktom, že kým by hrubý etický prešľap postačil na odvolanie duchovného lídra, na sekulárnej scéne platí iný, trestnoprávny meter. 

2 Hľadisko stupnice prísnosti. 

Je zrejmé, že hoci z pohľadu svedomia a z pohľadu Božej perspektívy je hriech hriechom nech je akokoľvek banálny, z pohľadu výkonu verejnej spoločenskej služby sa poklesky vnímajú v stupnici závažnosti. Pre diskreditáciu politickej osobnosti je určite smerodajné, či sa jedná o prehrešok, o trestný čin alebo o celospoločenské zlo. Je rozdiel medzi akademickým plagiátom, nemanželským vzťahom, podvádzaním na daniach, prechovávaním detskej pornografie, hospodárskou korupciou, organizovaným zločinom, schvaľovaním holokaustu či podporovaním terorizmu.

Deliaca čiara býva často hmlistá, ale preto tu je hlas spoločnosti, domnelá nezaujatosť médií a súdov či prorocký hlas duchovných lídrov. Žiaden líder nie je nevykázateľný. Najväčšou devízou býva dôvera, ktorej paradoxom je, že sa hrozne ťažko získava a hrozne ľahko stráca. 

3 Príležitosť k pokániu a reforme. 

Jav ako súčasná plagiátorská kauza poskytuje šancu k vykúpeniu. Je zjavné, že to, čo vidíme, je iba špička ľadovca. Ako spoločnosť sme si zvykli na všeobecné prijatie pokrivenej morálky. Sme spoločnosťou, ktorá favorizuje skratky. Úspech sa stal modlou, a je jedno, či cesta k nemu bola legitímna.

Podvádzanie je bežným a beztrestným javom. V manželstve, v školstve, v podnikaní, v politike. Vyhodili sme Boha z rovnice, a preto vôbec nerátame s tým, že na konci svojej dráhy sa budeme niekomu zodpovedať. Niekomu, kto nás po celý čas videl a ktorého meter je omnoho vyšší. A prestali sme sa dívať v zrkadle sebe samému do očí a počúvať starý dobrý hlas svedomia. Je tu čas na obrodu, na pokánie, nápravu. Nielen akademickú či ekonomickú reformu. Potrebujeme reformu srdca, svedomia – to, čo Boh volá pokánie.

4 Výzva pre kresťanov v prvej línii. 

Je pre mňa potešujúcim faktom, že dnes sa v politickej špičke pohybujú osobnosti hlásiace sa k živej osobnej viere v Krista. Viacerí z nich sú mojimi priateľmi, ktorým fandím a na ktorých som hrdý. Priatelia, táto kauza je novým apelom na vás, aby ste modelovali novú etickú kultúru. Povedané biblickým jazykom, máte byť soľou a svetlom pre svoje prostredie. Očakáva sa od vás vyšší morálny štandard. Očakáva sa od vás, že budete zúčtovateľní nielen svojim voličom či novinárskej obci, ale že budete praktizovať svoj úrad s vedomím Božej vševedúcnosti. Ste pod drobnohľadom neba. To vás často kladie medzi dva mlynské kamene – očakávanie ľudí a očakávanie Božieho slova.

Dovoľte mi povzbudiť vás, aby ste boli ako biblický Daniel, ktorý v čase pohanskej Perzie zastával vysoký úrad bez osobného morálneho poklesku. Platil veľkú cenu, dočasne pobudol aj v jame levov, ale prežil celé generácie vládcov. Verím, že aj vy to v sebe máte. Reprezentujete iné kráľovstvo!

Náš štát je miniatúrny a historicky kratučký. Sme tu len jednu generáciu. Na pleciach súčasnej generácie lídrov je zodpovednosť odovzdať ďalšej generácii Slovensko v lepšom stave, než im bolo odovzdané. Nielen ekonomicky a politicky, aj eticky a morálne. Priatelia, nech vám v tom Pán Boh pomáha! 

Autor je pastorom v Apoštolskej cirkvi na Slovensku. Text bol pôvodne uverejnený na stránke Postoj.sk Datum: 19. července 2020 Foto: Facebook – Igor Matovič