Martin Kováč je teológ, starokatolícky kňaz a člen Progresívneho Slovenska. Pre noviny Křesťan dnes sa vyjadril k prezidentským volbám.
Čo ste si pomyslel, keď ste videl výsledky prvého kola prezidentských volieb?
Potešilo ma to. Zároveň mi odľahlo, že do druhého kola nepostúpil žiadny antisystémový kandidát, hoci výsledky ukázali, že podpora tohto prúdu politiky nie je zanedbateľná. Zuzanu Čaputovú som však podporoval už od chvíle, keď v máji 2018 ohlásila svoju kandidatúru. U mňa teda rozhodne neplatí, že by bola „neznámou kandidátkou“, ako sa verejnosti počas antikampane snažili nahovoriť rôzne konšpiračné portály. Ako dobrovoľník som sa zapojil do zberu potrebných podpisov, zúčastňoval som sa diskusií a neskôr som pomáhal aj s roznosom jej letákov. Ľudsky ma preto potešilo aj to, že moje úsilie nebolo márne.
Marián Koteleba a Štefan Harabin dosiahli okolo 25 percent. O čom to svedčí?
Toto číslo ma rozhodne neteší. Najmä s výhľadom na budúcoročné parlamentné voľby. Zároveň si však myslím, že by sme nemali odsúdiť voličov týchto pre mňa pomýlených kandidátov. Aj ich voliči totiž zjavne volajú po zmene pomerov v krajine. Domnievam sa však, že mnohí z nich pracujú so skreslenými informáciami a zabúdajú na minulosť. V nemalej miere tomu, žiaľ, dopomohli aj predstavitelia majoritnej cirkvi. Dlhodobo totiž redukujú politické pôsobenie kresťanov na čiernobiele videnie tak zložitých morálno-etických otázok, akými sú napríklad interupcie či registrované partnerstvá. Naozaj však stačí tieto témy deklaratívne odmietnuť, ako to urobili spomenutí antisystémoví hráči? Nemala by byť pre nás dôležitejšia pravdivosť a vnútorná integrita človeka?
Šefčovičova jediná cesta vedie cez voličov Kotlebu a Harabina. Od výsledkov prvého kola začal hrať na kresťanskú kartu. Čo nás bude čakať v týchto dvoch týždňoch?
Nie som politický analytik. Ako veriacemu mi však Šefčovičove použitie kresťanskej karty príde pokrytecké. Prihlásiť sa ku kresťanstvu či tradičným hodnotám a hneď v ďalšej vete zaútočiť na protikandidátku účelovo skreslenými informáciami nepovažujem za správne. Obzvlášť úsmevné bolo, keď v nadväznosti na reči o kresťanstve jeden z divákov Šefčoviča poprosil, aby vymenoval desatoro. Ten sa ledva zmohol na štyri prikázania. Aj to asi o niečom svedčí.
Akú úlohu zohrajú teraz vrcholní cirkevní predstavitelia katolíckej cikrvi?
Katolícky kňaz Karol Lovaš pred časom napísal, že tieto voľby sú do istej miery aj „referendom“ o slovenskej cirkvi. A zdá sa, že biskupi sú naozaj bezradní. Uchyľujú sa ku krokom, ktoré pôsobia až trápne a kritizujú ich aj vlastní veriaci. Ak by pred prvým kolom podporili Františka Mikloška, nemalo by to zrejme veľkú váhu, no aspoň by to pôsobilo autenticky. Ten predsa celý život reprezentuje katolícke hodnoty v spoločnosti, je symbolom sviečkovej manifestácie, ale aj dialógu medzi kresťanmi a sekulárnou spoločnosťou. Nedokázali sa však zrejme preniesť cez jeho podporu arcibiskupa Bezáka. Ich stretnutie so Šefčovičom pred prvým kolom volieb, spoločne s predsedom Ekumenickej rady cirkví, evanjelickým biskupom a predstaviteľom židovských obcí, však bolo podľa mňa naozaj zúfalé. Nesvoj bol zjavne aj Maroš Šefčovič, ktorý musel ako skúsený diplomat a rečník celé svoje prihlásenie sa ku hodnotám konzervatívneho kresťanstva čítať z papiera. Ak mám teda odpovedať na vašu otázku, myslím si, že najvyšší predstavitelia nielen katolíckej cirkvi, ale v podstate všetkých slovenských cirkví už nezohrajú prakticky žiadnu rolu. Svojimi krokmi sa, žiaľ, natoľko diskreditujú, že ich názor vo verejnom živote už v podstate nikoho nezaujíma. Je to podľa mňa dôsledkom toho, že dlhodobo mlčia vtedy, keď by mali prehovoriť, a naopak hovoria vtedy a o tom, na čo sa nikto nepýtal.
Ako je podľa vás môžné prekonať bariéru medzi konzervatívnejšou a liberálnejšou časťou spoločnosti? Akú úlohu by v tom mala zohrať cirkev?
Jedinou cestou je podľa mňa stretávanie sa, vzájomná otvorenosť a dialóg v pravde. Inú cestu nepoznám. V skutočnosti si myslím, že konzervatívcov a liberálov spája viac vecí, než si niekedy sami dokážu pripustiť. Zápas za spravodlivosť, solidarita so slabšími, ochrana životného prostredia či boj proti korupcii… To všetko sú témy, ktoré spájajú konzervatívcov i liberálov. Cirkvi a veriaci by takémuto dialógu mohli napomôcť tým, že budú hľadať skôr to, čo nás všetkých spája než to, čo nás rozdeľuje. Hrotenie kultúrnych vojen naozaj neprospeje nikomu.
Bude Zuzana Čaputová na svoju stranu získať aj voličov iných neúspešných kandidátov?
Samozrejme, inak sa voľby vyhrať nedá. Zdá sa však, že pani Čaputová už dnes oslovuje aj konzervatívnejšiu časť našej spoločnosti. Je pre mňa reprezentantkou volania po zmene a aj spomenutého úsilia o vzájomný dialóg v pravde, ktorý veľmi potrebujeme.
Marián Kuffa spolu s bratom podporovali Harabina. Vrcholní predstavitelia sa nepriamo prihlásili k Šefčovičovi, Bezák či Halík vyjadrili podporu Čaputovej. Palko a Škripek stáli pri Mikloškovi. Prečo je katolická církev tak politicky rozdelená?
Slovenskému katolicizmu podľa mňa zúfalo chýbajú výrazné osobnosti a lídri. Nevidím ich medzi biskupmi, ale ani medzi akademickými teológmi. Už len pri pohľade do susedného Česka vnímam oveľa viac takýchto výrazných osobností, akými sú napríklad biskupi Malý či Holub, ktorí sa neboja povedať veci inak, alebo profesori Tomáš Halík či Tomáš Petráček. A to hovoríme o krajine, kde je katolícka cirkev rádovo menšia a má aj menej výrazné postavenie v spoločnosti. Nemôžeme sa čudovať, že u nás sa potom tejto úlohy samozvane zhostili ľudia ako Marián Kuffa, ktorý zrovna neprekvitá teologickým vzdelaním. Jeho toxické politické aktivity spojené s kampaňou „Zastavme zlo z Istanbulu“ mali podľa mňa biskupi dávno zastaviť. Slovenský katolicizmus sa dostal do veľkej krízy, no každá kríza je vždy zároveň príležitosťou na zmenu pomerov. Ja osobne som však východisko nevidel už pred rokmi, a svoju situáciu a krízu s lokálnym katolicizmom som vtedy vyriešil vstupom do malej Starokatolíckej cirkvi v ČR. Tá pre mňa v našich podmienkach predstavuje reálnu katolícku alternatívu.
Abychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.
Rádi byste nám pomohli pokračovat v této misi a měli tak možnost se na ní spolu s námi podílet?
Autor: Michal Nosál Foto: screenshot YouTube – Štefan Harabin a Marián Kotleba
