Len Jeho srdce dokáže vyliečiť to tvoje

V tomto padnutom svete všetci kráčame ulicami nesplnených sľubov. Veriaci či neveriaci, bohatý či chudobný, mladý či starý, len málokto, ak vôbec niekto, je výnimkou.

Niektorým otec nasľuboval veľa, ale málokedy sa ukázal. Niektorých opustil verný priateľ vo chvíli, keď ho najviac potrebovali. Niektorých opustila neverná manželka a zanechala za sebou bolestivú spomienku na jej prázdny sľub — až kým nás smrť nerozdelí. Všetci poznáme ten pocit, keď odhalíme svoje srdce a cítime, ako krváca.

Ak by s nami zaobchádzali zle naši nepriatelia, zniesli by sme to (Ž 55:13). Keď je však páchateľom náš priateľ, bodnutie je hlbšie. Z tohto dôvodu sa niektorí rozhodli svoje srdce radšej mumifikovať, ako keby ho mali znova vystaviť riziku ďalšieho zranenia. Presne vedia, čo C. S. Lewis myslel, keď napísal:

„Milovať znamená stať sa zraniteľným. Milujte čokoľvek, a vaše srdce sa ocitne v zovretí a možno pukne. Ak si ho určite chcete zachovať neporušené, nesmiete ho dať nikomu, ani len zvieraťu. Obaľte si ho opatrne koníčkami a drobnými pôžitkami, nijako sa citovo neangažujte, uzamknite si srdce do puzdra alebo truhly svojho sebectva. Ale v tej truhle — bezpečnej, tmavej, nehybnej, nevzdušnej — sa zmení. Nepukne, stane sa nerozbitným, nepreniknuteľným, neschopným vykúpenia (Štyri lásky, s. 136 — 137, 2014).

Možno si miloval, stratil a zaprisahal si sa, že už nikdy viac nebudeš nikoho milovať. Držíš si od tela lásku aj utrpenie. Už si tým nikdy neprejdeš, nemôžeš.

SRDCE Z KAMEŇA

Zmenil si sa. Nabralo to nové rozmery. Zabudol si, ako znie tvoj smiech. Svoju náklonnosť si upriamil na malé veci a zapečatil si svoje srdce v nehybnej, nevzdušnej, bezpečnej a tmavej rakve, až kým z neho neostane len kameň. Obeť veľkých lások je teraz mŕtva, tak čo sa dá povedať, aby som ťa presvedčil, že máš znovu žiť?

„Božia láska nezničí, ale prekoná skutočnú bolesť, ktorú cítime, a skutočné jazvy, ktorými sme poznačení.“

Existuje láska tak významná, nezlomná a prenikavá, že hrozí — aj teraz –, že zaplaví tvoje pľúca vzduchom, zažiari do tvojej skrýše a vstúpi do toho sebeckého trezoru s hrejivou a dávno zabudnutou nádejou. Táto láska sa chce dostať cez závoru, aby nás zaplavila životom a nahradila kamenné srdce bijúcim — ako to spravila mnohokrát predtým. Hrozí, že dosadí na trón samu seba — samého seba –, aby úplne uchvátila naše bytie a vypustila nás von žiť (a zraniť sa) s novoobjaveným potešením.

Božia láska nezničí, ale prekoná skutočnú bolesť, ktorú cítime, a skutočné jazvy, ktorými sme poznačení, skutočné hriechy, ktoré sme pretrpeli — tak ako aj skutočné hriechy, ktoré sme spáchali. Potrebovali sme Záchrancu, Spasiteľa a Manžela, aby nás zachránil a zaviazal sám sebe, že nás už kvôli našim hriechom voči Nemu nikdy neopustí.

A keď sme už ani nedúfali, že príde, On prišiel. Vo svete ľudských lások, ktoré trvajú krátko, sa píše o človeku Bohu: miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku.

DOKONALE PREUKAZUJE LÁSKU

Bolo to bolestivé odhalenie, keď sa zistilo, že mnoho z našich lások nie je postačujúcich. Ale pozrite, táto je iná.

„Bolo pred veľkonočnými slávnosťami. Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi, a keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku“ (J 13:1).

Ježiš vedel, že nadišiel Jeho čas. Vedel, čo Ho čakalo. Dopredu vedel o tom horore. Dobre poznal Izaiáša 53. Zatiaľ unikol kameňom, ktoré na Neho hádzali, a davom, ktoré Ho chceli zhodiť z útesu. Teraz však mal pred sebou klince, bičovanie, zosmiešňovanie, hanbu a hnev svojho Otca. Zhodiť Ho do neznámej temnoty nebol spontánny akt lásky. Cena za túto lásku bola naplánovaná vopred, predvídaná, predpovedaná — dokonca Ním samotným.

Pozrite, ako Ján opisuje Ježišovu brutálnu smrť — Jeho odchod „z tohto sveta k Otcovi“. Keď si Ján vybavuje tú noc, píše zhrnutie: „miloval svojich… dokonale im preukázal lásku.“ Preukázal im lásku učením, objasňovaním, uzdravovaním, starostlivosťou a opravovaním. Dokonale im preukazoval lásku každú sekundu strávenú s nimi. Keď ich raz začal milovať (pred stvorením sveta), bude ich už milovať do konca — dokonca aj do takého konca.

JEHO NEZJAZVENÉ SRDCE

Nemiloval ich len na 90 %. Neopustil ich, nezaváhal. Jeho sľub vernosti svojej neveste — vtedy aj dnes — nebol, kým nás smrť nerozdelí, ale cez smrť. Jeho láska pre ľudí — akou miloval Jeho Otec Neho samotného (J 15:9) — Ho nezastavila, ale hnala dopredu cez ten najtemnejší deň v histórii. Bič sa nedotkol Jeho lásky. Klince ju neprepichli. Jeho srdce pre ľudí bola jedinou časťou tela, ktorá ostala nezjazvená.

Táto láska sa dnes dotýka skamenených, nezlomných a nepreniknuteľných sŕdc, a nahrádza ich. Stretáva rebelské, zranené a krvácajúce srdcia, a obnovuje ich. Nehybné srdcia premieňa na srdcia pulzujúce nebeským životom.

„Náš veľký Boh má nepredstaviteľne obrovské srdce pre svojich hriešnikov.“

Poznáš Božiu lásku? Kajal si sa a veril si dobrej správe, že Kristus zomrel a vstal z mŕtvych, aby s Ním mohli vinníci žiť naveky ako Jeho milovaní? Príď smädný. Príď chudobný. Príď so svojimi problémami. Ak by som bol Ním, neniesol by som za nás Boží hnev, „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni“ (R 8:35).

ĽAHKO SI ŤA ZAMILUJE

Hovoríme ostatným o tejto Kristovej láske, ktorá nás nádherne uchvátila (2. K 2:14) a teraz nás ovláda (2. K 5:14), drží nás putami, ktoré nedokáže zlomiť ani súženie alebo úzkosť, ani nahota, ani hlad, ani nebezpečenstvo, ani meč (R 8:35)?

Tých z nás, ktorí sa stotožňujú s reformovaným učením, musí hriať pri srdci práve tento bod. Charles Spurgeon povedal:

„Tí, ktorí počúvajú kalvínskeho kazateľa, sú náchylní k zlej interpretácii Boha… Mnohí z našich poslucháčov, aj napriek našim opatrným tvrdeniam, získajú veľmi pravdepodobne len karikatúru Boha a nie Jeho skutočný obraz. Predstavujú si, že je prísny, nahnevaný, krutý a výbušný a že si len ťažko niekoho zamiluje.“

Ľahko vybuchne a ťažko si niekoho zamiluje. Nie je to dojem, ktorý vzbudzujeme my? Nie je to dojem, ktorý mávame sami zo seba?

Náš veľký Boh má nepredstaviteľne obrovské srdce pre svojich hriešnikov. Je neporovnateľný vo veľkoleposti a neporovnateľný v láske. Kristus bol zradený, no On nezradil. Opustený, keď On odmietol opustiť. Ponechaný smrti, aby Jeho ľudia mohli byť naveky tam, kde je On. Láska Jeho učeníkov sa scvrkla a ochladla v tej istej chvíli, keď Jeho láska planula a žiarila najviac.

Jeho láske sa dá veriť, Jeho láska vydrží až do konca.

ZDROJ: CHCEMVIA.COM AUTOR: GREG MORSE © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG