Ján Vlčko: Lekári nám oznámili smrť plodu, ale my sme nestrácali nádej

Ján Vlčko s manželkou Radkou prežili veľmi ťažké obdobie kvôli problémom s tehostenstvom. V rozhovoru hovorí o tom, ako sa to zmenilo ku Božej sláve.

Vy ste so svojou manželkou prežili niečo, čo by sa dalo nazvať Božím zázrakom. Môžeš, ale na úvod uviesť ako ste sa obaja spoznali?

Prvýkrát sme sa stretli na narodeninovej oslave nášho spoločného kamaráta. Moja manželka Radka pracovala v Bratislave. Ja som v tom čase študoval v Česku. Vážnejšie to začalo medzi nami až po mojom návrate späť na Slovensko. Od momentu, kedy sme sa prvýkrát stretli, až kým sme sa vzali, prešli asi 3 roky.

Narodenie dieťatka je niečo, na čo sa rodičia veľmi tešia. Vo vašom prípade sa však táto udalosť zmenilo na veľmi dramatickú skúsenosť. Prečo?

Počas tehotenstva sa u manželky Radky nečakane prejavili zdravotné ťažkosti v súvislosti s tehotenstvom, ktoré si vyžiadali jej okamžitú hospitalizáciu v nemocnici. Už počas prvých dní v nemocnici jej lekári oznámili smrť plodu. Podľa lekárov srdiečko nebolo, tehotenský hormón namiesto rastu stagnoval a lekári oznámili, že je potrebné mŕtvy plod z tela matky vybrať. Radka ani ja sme sa nesnažili spochybňovať odborný lekársky názor. V nádeji, že sa situácia môže zvrátiť, presvedčila Radka lekárov v nemocnici, aby ju prepustili a počkali ešte týždeň. O týždeň šla na kontrolu k svojej gynekologickej lekárke. Tá, žiaľ, potvrdila rovnaký záver ako lekári v nemocnici a trvala na vybratí plodu. Tu na naliehanie mojej manželky Radky, aby počkali predsa ešte jeden týždeň, lekárka nakoniec na naliehanie pristúpila ale s tým, že to je posledný termín. V tom čase totiž už na ultrazvuku mal byť vidieť vyvíjajúci sa plod s rukami a nohami. Nič také tam nebolo.

S Radkou sme obaja úprimní veriaci. V tejto situácii sme sa chceli zachovať správne. Aj keď Radka celé dni a noci preplakala, rozhodli sme sa spolu, že akokoľvek sa to skončí, budeme Bohu za to vďační. Už to, že vôbec môžeme mať spolu deti je Boží dar. Modlili sme sa s Radkou, aby akokoľvek sa to skončí, Bol Pán Ježiš oslávený aj cez túto situáciu. Ľahko sa o tom hovorí, ale ťažšie je to prežiť.

V nedeľu som šiel na bohoslužby sám, Radka zostala doma. Počas bohoslužieb som premýšľal nad tým, ako máme Boha chváliť aj v ťažkostiach. Snažil som sa teda spievať Bohu ako keby som žiadne ťažkosti nemal, ale zmohol som sa akurát na modlitbu: Modlil som sa k Bohu, aby mi dal vedieť, ako sa mám správne zachovať, čo mám robiť? Ako sa rozhodnúť s mŕtvym plodom? V tom momente na bohoslužbách celé moje telo naplnil pocit, aby som sa modlil za to, aby dieťatko žilo. Tak som poprosil Pána Ježiša o to, aby dieťatko žilo. V tom momente som prežil neobyčajný zážitok: akoby vo vytržení som videl ruku z neba, ktorá vošla do manželkinho brucha a vyformovala dieťatku ruky aj nohy. Bol som z tejto situácie trochu zmätený a nikomu som o tom nepovedal. Doma som manželke povedal, že keď príde v utorok na kontrolu, doktorka povie, že sa stal zázrak. V utorok na poslednej kontrole pred kyretážou, keď u doktorky zapli ultrazvuk sestra vykríkla: „To je zázrak“. Bol tam plod s rukami aj nohami, tak ako má byť presne v tom týždni tehotenstva. Odvtedy sa potom vyvíjal v brušku presne tak, ako mal.

Dnes má náš, od Boha darovaný, syn už 5 rokov.

Kládli ste si aj otázky, prečo sa to stalo práve nám?

S manželkou sme obaja veľmi pragmatickí. Už vtedy sme si hovorili, že potrat prežili aj slávne kresťanské osobnosti, manželky hudobníkov aj kazateľov. Brali sme to tak, že sa to proste občas deje aj veriacim a zrejme sa to stalo aj nám. Nevieme prečo, Biblia veľmi nepojednáva o nenarodených deťoch. Vieme, že Boh vie všetko. Preto sme sa aj modlili spolu tak, aby to Boh použil na svoju slávu, či nám dieťatko zanechá, alebo si ho vezme, nech On je z toho oslávený. Znie to ako keby sme boli nejakí ideálni veriaci, ale v skutočnosti to boli rozhodnutia cez slzy, pochybnosti a neistotu. Moja manželka Radka preplakala celé dni.

Čo vás táto skúsenosť naučila o viere v Boha?

Najviac sme sa naučili dve veci o ktorých sme predtým samozrejme vedeli, ale teraz sme ich aj prežili: Byť Bohu vďačný vždy za všetko. Nevieme aké sú okolnosti, Boh vie všetko. Tak ako je to aj napísané v Biblii 1.Tim. 5:18 „Vo všetkom ďakujte, lebo to je vôľa Božia v Kristu Ježišovi čo do vás.“.

Dôverovať Bohu. Keď sa niekto stane veriaci, neprestane byť človekom, ani neprestane žiť na zemi. Pán Ježiš hovorí v Jn. 17:15 : „Neprosím, žeby si ich vzal zo sveta, ale žeby si ich zachoval od zlého.“ Pán Ježiš v Mt. 5:45 hovorí: (Boh) „… svojmu slncu velí vychádzať na zlých aj na dobrých a dáva dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“ To, čo sa deje neveriacim sa môže stať aj veriacim. Rozdiel je v tom, že čokoľvek sa nám deje, nie sme v tom sami. Môžeme sa vždy obrátiť na nášho nebeského otca, ktorý nás ako otec svoje deti prevedie každou situáciou. Toto je lekcia, ktorú sme sa s Radkou naučili. To, čo sa ľuďom zdá ako zlé, si Boh môže použiť a použije na dobré.

Akú úlohu zohralo vaše kresťanské spoločenstvo?

Ja ani Radka sme o tom zozačiatku veľmi v našom spoločenstve nehovorili. V našom veľkom zbore sa mnohí navzájom nepoznajú. Ide o pomerne citlivú zdravotnú vec, preto sme to spomenuli len blízkym. Manželka sa zdieľala svojim kamarátkam.

Jedna úprimne veriaca sestra napísala manželke, že potrat je vždy dôsledkom buď slabej viery matky alebo nejakého nevyznaného hriechu a má preto skúmať svoj život. S tým sme sa nestotožnili. Som veľmi vďačný Bohu, že moja manželka je hlboko zakorenená vo viere, a podobné, úprimne mienené rady odmietla. Nám blízki bratia a sestry v našom spoločenstve sú veľmi ochotní k modlitbám a sú vždy oporou a aj pri tejto veci nám boli oporou. Od kazateľnice sa ale o nás nehovorilo. Keď sa však udial náš zázrak, vyšiel som o tom pred celým zborom porozprávať, na Božiu slávu.

Vaša skúsenosť mala dobrý koniec. Čo by si ale odkázal rodičom, ktorí takýto Boží zásah neprežili?

Potrat je vždy veľmi bolestivý. Žena to prežíva o to viac, že dieťa bolo súčasťou jej tela, je to jej milované a vysnívané dieťa + pri potrate zažije žena prudkú hormonálnu zmenu, ktorá sa nedá prežiť bez pocitov. Biblia veľmi nehovorí o nenarodených deťoch. Zostáva len veriť, že Boh je spravodlivý a že všetko má On vo svojich rukách. My sme hľadali odpoveď v Biblii a našli sme verš Kazateľ 4:3 „Lepšie ako týmto je tomu, ktorý sa doteraz nenarodil, lebo nevidel nikdy zlý skutok, ktorý sa pácha pod slnkom.“ Ak je teda lepšie tým, ktorí sa nenarodili, ako tým, ktorí žijú, prijímajme to tak, že Boh dal dieťatku neobyčajnú milosť, keď si ho vzal k sebe. Nevieme ako by žil, či dobre či zle, a či by sa za života od Boha neodvrátil. Takto máte istotu, že Vaše dieťatko je už v bezpečí. Aj keď je to ťažké, bolestivé a nepochopiteľné, pokúsme sa poďakovať Bohu aj za to. Žehnám Vám, aby ste na Boha nezahorkli a aby Vás previedol touto skúsenosťou k pokoju vašej mysle. Ja s Radkou súcitíme s pármi, ktoré prechádzajú potratom, pretože sme si tým čiastočne prešli. Modlíme sa a chceme byť náležitou oporou. Odpovede na otázku prečo, sa možno dozvieme až v nebi. Zostáva veriť.

Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novin

Abychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.

Pomozte nám pokračovat v této misi a podílejte se na ní spolu s námi. 

Autor: Michal Nosál Datum: 17. prosince 2020 Foto: rodina Jána Vlčka