Je to už dosť rokov, čo som si začal viac všímať praktickú realitu v súčasných cirkvách (ktoré o sebe tvrdia, že sú kresťanské) a porovnávať s tým, čo je napísané v evanjeliách, či s tým, ako Ježišove pokyny realizovala v praktickom živote prvá kresťanská cirkev. Vo viacerých prípadoch som zistil vyslovene až protichodné výklady či konania, ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomie o kresťanstve u neveriacich, ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo.
Tak som sa pokúsil nejako vymedziť obdobie, v ktorom v histórii kresťanstva nastal tento
BOD ZLOMU, v ktorom sa kresťanstvo začalo zásadným spôsobom odkláňať od pôvodného Ježišovho učenia.
Ako iste viete, kresťanstvo bolo v počiatkoch prenasledované, v lepšom prípade tolerované. No Rímu sa ho v žiadnom prípade nedarilo pokoriť či ovládnuť. Až prišiel na scénu cisár Konštantín I. (roky cca 273 až 337). Ten urobil geniálny štátnický ťah, ktorý sa s obľubou praktizuje dodnes – v roku 313 sa rozhodol ukončiť prenasledovanie kresťanov a aby si ich mohol podrobiť (keď to dovtedy nešlo po zlom), rozhodol sa ich
SPRIAHNUŤ SO ŠTÁTNOU MOCOU. Korunu tomu nasadil cisár Theodosius I., keď v roku 380 definoval kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Od tohto obdobia začali kresťanskí duchovní vodcovia prispôsobovať kresťanskú náuku viac potrebám štátnej moci ako potrebám Boha.
Môžeme teda konštatovať, že vzniklo nové náboženstvo, ktoré si ponechalo v názve pôvodnú osvedčenú „ochrannú známku“ Ježišovho učenia, a to:
Kresťanstvo verzia 2.0
Na toto kresťanstvo verzia 2.0 sa postupom času nabaľovali rôzne ohavnosti. Niektorí duchovní vodcovia ako napr. Luther, Kalvín, a pod. to už nevydržali, a tak sa snažili aspoň čiastočne zbaviť nahromadeného balastu v cirkvi. Hlavný problém ale u väčšiny z nich vidím v tom, že sa snažili reformovať cirkev iba v rámci kresťanstva verzia 2.0. O reálnom návrate ku kresťanstvu verzia 1.0 prakticky neuvažovali. Jediným známejším (v našich zemepisných šírkach) reformátorom, ktorý chcel realizovať návrat ku kresťanstvu verzia 1.0 v tomto období, bol Petr Chelčický.
Za zjavné rozpory medzi kresťanstvom verzia 1.0 a kresťanstvom verzia 2.0, ktoré sú dôsledkom spriahnutia sa moci štátnej a moci duchovnej, ktoré sú aktuálne práve i v súčasnej dobe a ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomie o kresťanstve u neveriacich ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo, s minimálne s desiatkami miliónov násilne usmrtených ľudí, môžeme zaradiť práve tieto dva:
1. Vzťah k válčeniu alebo k násiliu celkovo.
Ježišovo učenie môžeme charakterizovať, z hľadiska vzťahu k násiliu, ako učenie nenásilia. Dá sa to odvodiť na základe viacerých statí z Nového zákona. Postačujúci a jednoznačný dôkaz nájdeme napríklad u Matúša, 5. kapitola, 38. až 48. verš. Tak to chápali prví Ježišovi učeníci a na základe tohto učenia prví kresťania odmietali účasť na akýchkoľvek vojenských výpravách. Až Augustín (cca 400 rokov po Kristovi), po spriahnutí sa cirkvi so štátnou mocou a v dôsledku tohto aktu, začal vymýšľať doktríny, ktoré postupne schvaľovali válčenia kresťanov. V súčasnosti (v dobe kresťanstva verzia 2.0) situácia dospela do takého štádia, že štát ani nemusí kresťanov nútiť ísť válčiť – oni do toho idú dobrovoľne. Čo je však ešte šokujúcejšie, vo vojenských mundúroch nájdeme značné množstvo farárov – duchovných vodcov kresťanov, a to nie ako obyčajných vojakov, ale rovno s dôstojníckymi frčkami. Ak by boli išli do týchto vojnových ohavností farári samostatne ako vojaci bez požehnania, posvätenia či súhlasu cirkví, dalo by sa to brať ako zlyhanie jednotlivca, čo je síce smutné, ale stáva sa to. No ich vyslali priamo cirkvi, a to naprieč denominačnému spektru!! Toto konanie cirkví však zaraďujem do kategórie vedomého spreneverenia sa svojmu poslaniu, no nie som si istý, či sú súčasné cirkvi ešte vôbec schopné takýto pojem pochopiť.
2. Vzťah k majetku, v súčasnosti v ČR cirkevné reštitúcie.
Obhajovanie cirkevných reštitúcií bolo sprevádzané krásnym sloganom – „co bylo ukradeno, musí být vráceno“. Cirkev si v reštitúciách nárokuje majetok, ktorý údajne legálne nadobúdala stáročia spätne. Tento majetok (okrem iného) pochádzal z povinných odvodov desiatkov cirkevníkmi.
Zásadná otázka číslo 1 ohľadom právno-morálneho nároku na reštituovaný majetok teda znie:
Ako sa mohli poddaní slobodne, demokraticky rozhodnúť pred 200, 300, 500, 1000 rokmi, či budú členmi cirkvi alebo nie?!! Nedávno sme si znova pripomínali, že pred viac ako 600 rokmi „nejaký Hus“ ani nechcel vystúpiť z cirkvi, len ju chcel trochu reformovať, a všetci dobre vieme, ako skončil.
Skúsme sa na cirkevné reštitúcie pozrieť i zo stránky kresťanskej vierouky. Na pomoc si zoberiem 16. verš z 5. kapitoly Matúšovho evanjelia: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľudmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“
Zásadná otázka číslo 2 teda znie:
Asi koľko neveriacich ľudí prijalo Ježiša ako svojho spasiteľa, keď videli u cirkví, naprieč denominačnému spektru, dobrý skutok vo forme cirkevných reštitúcii?!!
Alebo, že by mala otázka skôr znieť:
Koľko ľudí asi nadobro odradila hamižnosť cirkví v presadzovaní cirkevných reštitúcii od toho, aby sa stali kresťanmi?!!
V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že ani v Novom zákone, ani v žiadnych iných zdrojoch som nenašiel zmienku o tom, že by sa na živobytie apoštolov Petra, Pavla či iných nasledovníkov Krista v dobe kresťanstva verzia 1.0, povinne museli skladať pohanskí daňoví poplatníci rímskeho impéria!
Po obsiahlejšom úvodníku môžem pristúpiť k deklarovanej otázke v nadpise.
Hľadám cirkev, kresťanskú (v Českej republike, ale budem veľmi spokojný, ak ju nájdem i na Slovensku), ktorá vyznáva hodnoty kresťanstva verzia 1.0, a teda zastáva aj podobné názory na válčenia kresťanov a súčasne i na cirkevné reštitúcie, a v praxi ich aj napĺňa.
Ak by bol problém s cirkvou, tak hľadám aspoň zbor s farárom či s nejakým duchovným vodcom, ktorý vyznáva hodnoty kresťanstva verzia 1.0, a teda zastáva aj podobné názory na válčenia kresťanov a súčasne i na cirkevné reštitúcie, a v praxi vo svojom zbore ich aj napĺňa.
Poznáte nejakú cirkev alebo aspoň nejakého farára či duchovného vodcu, ktorý by spĺňal tieto moje požiadavky, prosím?
Milan Pečeňa
P.S.: V žiadnom prípade som nechcel vzbudiť dojem, že hľadám nejakú ideálnu cirkev. Však i tá prvá cirkev riešila kopec problémov, stačí si prečítať listy apoštolov, no bola to cirkev Kresťanská.
Ilustrační foto: Křesťanský sbor Zlín
9 Komentáře
Daniela Bočková
Hodnoty krestanstvi verne naplnuje svym zivotem a sluzbou evangelista bratr Alexander Barkoci http://www.barkoci.com
Milan Pečeňa
Daniela,
pri mojom hľadaní aspoň nejakého duchovného vodcu, ktorý by spĺňal moje požiadavky na vzťah k válčeniu a k majetku som medzi inými oslovil i pána Barkóciho na adrese http://www.barkoci.com/. Podrobne som ho oboznámil s mojimi pohľadmi na válčenia kresťanov a financovanie cirkví. Dodnes som však od neho nedostal odpoveď. Odpoveď však prišla aspoň od jeho administrátora v ktorej mi jasne oznámil, že s mojimi požiadavkami som u nich na špatnej adrese. Z jeho komentovanej odpovedi je zrejmé, že im je podstatne bližšie to starozákonné „Oko za oko a zub za zub“ než to Ježišove „Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, ..“.
Jana
Milan,
brata Barkociho poznám osobne, nemá čas čítať ani odpovedať na stovky emailov denne, preto su tym povereni jeho spolupracovníci. Polemizovat o historii, co sa dialo, resp deje v tej ci onej cirkvi, nie je ta sluzba do ktorej ich Boh povolal, preto predpokladam, ze s vami nechceli polemizovat. Boh ich povolal do sluzby tym, ktori hladaju Boha, a spasenie vo svojom vlastnom zivote. Pekny den
Daniela Bočková
Milý Milane,
prosím poslechněte si kázání bratra Barkociho, která jsou zveřejňována na you tube a poznáte, že tento požehnaný muž z celého srdce miluje Ježíše Krista a svou službou přivádí mnohé lidi k pokání a živému vztahu s Živým Bohem skrze proměnu vlastního myšlení na mysl Kristovu. Válčení a restituce nejsou jediným kritériem pro naplnění Vámi nazvaného „křesťanství verze 01“. Opravdové křesťanství se projeví v následování Ježíše ve vztahu k Bohu a ve vztahu k druhým lidem „Miluj Hospodina, svého Boha, celým svým srdcem, celou svou duší a celou svou myslí“ a „Miluj bližního svého jako sám sebe“. To je úkolem každého z nás a bratr Barkoci, kterého znám rovněž osobně, je tím, kdo Ježíše miluje a žije !
Milan Pečeňa
Daniela,
áno, za najzákladnejší základ Ježišovho učenia považujem tieto dve Ježišove vety či vlastne pokyny pre svojich nasledovníkov:
1. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! (Mat. 22,37; Mar. 12,30)
2. Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! (Mat. 22,39; Mar. 12,31)
Ježiš ich jednoznačne vyzdvihol nad ostatné svoje pokyny a označil ich za prikázania nad ktoré niet!
Tú prvú vetu pokonštantínovskí kresťania, po spriahnutí sa cirkvi so štátnou mocou, nejak v tichosti vypustili a pokúsili sa ju nahradiť, zo začiatku rôznymi výraznými ľuďmi, ktorých začali nazývať svätými a stavali im dokonca i chrámy. Niekedy si vystačili i s obyčajnými soškami či relikviami. Po cca tisíc rokoch určitú časť kresťanov omrzelo uctievanie sošiek či svätých a začali hľadať nejakú inováciu. No a objavili, že hlavne čo potrebujú, je úžasná viera, avšak bez lásky – viz. Luther. Niektorým sa toto nejak až-tak nepáčilo a rozhodli sa, že najsprávnejšie bude, keď budú uctievať sobotu. Iným sa ani toto nepáčilo a tak dospeli k záveru, že najpodstatnejší je krst, a to ponorením celého človeka a hlavne dospelého do vody. Niektorým sa ani toto nepozdávalo a tak dospeli k záveru, že najpodstatnejšie je pri zhromaždení kresťanov hovoriť jazykmi, ktorým stejne nik nerozumie. … No a niektorí zase považovali za to najpodstatnejšie to, akým menom majú vlastne oslovovať Boha.
U tej druhej vety si zase kresťania zobrali príklad z duchovných vodcov izraelského národa z Ježišovej doby. Tí síce pritakali Ježišovi, že je najdôležitejšie milovať blížneho svojho ako samého seba, no následne im nerobilo najmenší problém urobiť si u Ježiša výnimku a poslali ho na krutú smrť. No a tak si i pokonštantínovskí kresťania narobili kopu rôznych výnimiek v tejto druhej Ježišovej vete nad ktorú niet.
Ja sa prostredníctvom vyššie uvedeného inzerátu pokúšam iba o nájdenie nejakých rezíduí toho kresťanstva, ktoré tu bolo cca prvých 300 rokov. Snažím sa nájsť tých duchovných vodcov, tých kresťanov, ktorí sa i dnes snažia naplňovať tieto dve Ježišove vety nad ktoré niet tak, ako sú vyššie napísané. Bez všelijakých zmien, doplnkov a výnimiek! Nehľadám žiadnu ideálnu cirkev, nehľadám ani skvelého, báječného či úžasného farára. Nebazírujem ani na rôznych detailoch kresťanskej dokonalosti. Ak neexistuje cirkev, tak sa snažím sa nájsť aspoň nejaký zbor s nejakým duchovným vodcom, ktorý sa však bude verejne dištancovať iba od tých najväčších ohavností, ktoré rozkvitli práve v pokonštantínovskej verzii kresťanstva a ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomí o kresťanstve u neveriacich, ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo, teda válčenia kresťanov a chorého vzťahu k majetku.
Prečo sa odvolávam na život kresťanov prvých cca 300 rokov? Nevidím v nich nijaký ideál! Stačí si prečítať iba listy apoštolov – samé napomínania. Zásadný rozdiel voči súčasným cirkvám však vidím v tom, že sa aspoň snažili napĺňať tie dve vety nad ktoré niet (a obzvlášť tú druhú) tak, ako sú napísané. Nikde som sa nedočítal, že by na ich rukách zostávala krv ich blížnych. To sa mnohokrát radšej nechali zabiť od svojich panovníkov ako by mali ísť válčiť do armády a spolupodielať sa tak na krviprelievaní svojich blížnych. Nepožadovali od nikoho povinné desiatky, nedožadovali sa žiadnych reštitúcií od rímskeho impéria a ani nepotrebovali aby sa na platy ich duchovných vodcov povinne skladali pohanskí daňoví poplatníci rímskeho impéria. I keď mali mizerné podmienky k životu, dokázali vyžiť iba z peňazí, ktoré si dobrovoľne vyzbierali sami medzi sebou. Pritom dokázali rozšíriť evanjelium za cca 300 rokov po celom Stredomorí. A práve z Vami spomínaného webu http://www.barkoci.com som dostal jasnú odpoveď, že s týmito mojimi požiadavkami som u nich na špatnej adrese.
Palo mikula
Zdrsvim…nooo ale totobatkoci hlasa a kaže!!!
Roman
Ahoj Milan,
všimol som si tvoj komentár na stránke krédo, ale nemohol som tam reagovať, lebo tam nie som registrovaný. Som rád, že som našiel tento článok. Snáď ti príde odpoveď. Budem rád ak mi napíšeš.
Ohľadne toho čo hľadáš, myslím, že odpoveď nájdeš v kresťanskom hnutí Posledná reformácia – The Last Reformation od Dánskeho „kresťana“ Torbena Sondergaarda.
Viac nájdeš na stránkach http://poslednareformacia.sk/
Odporúčam si ako prvé pozrieť film o tom http://poslednareformacia.sk/film-zaciatok/
Torben ide presne tam, kam aj ty mieriš – na začiatok prvého cirkevného hnutia, ako sa o tom píše v Skutkoch apoštolov.
Ak budeš mať otázky, budem rád ak mi napíšeš, rád sa s tebou stretnem.
Maj sa pekne
Roman
Milan Pečeňa
Dobrý deň Roman,
pozrel som si Tvoj doporučovaný web poslednareformacia.sk, no nie som si istý, či si pochopil to, čo hľadám. Teda znovu sa to pokúsim zopakovať. Mne v tomto inzeráte ide o to, nájsť nejakých ľudí s nejakým duchovným vodcom, ktorí berú tieto dve Ježišove vety nad ktoré niet, za najzákladnejší základ Ježišovho učenia a ASPOŇ SA SNAŽIA ich aj naplňovať, avšak bez akýchkoľvek náhrad, výnimiek či zmien:
1. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! (Mat. 22,37; Mar. 12,30)
2. Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! (Mat. 22,39; Mar. 12,31)
Teda všetky ostatné skutočnosti či prikázania beriem nie až tak dôležité, ako sú dôležité práve tieto dve vety.
U tej prvej Ježišovej vety nad ktorú niet som vymenoval (6. listopadu 2017 13:39) viacej skutočností, ktoré považujem za šialenstvo, i keď o niektorých by sa dalo aspoň diskutovať. Avšak prihlásenie sa k cirkevným reštitúciam chápem ako VEDOMÉ prihlásenie sa ku všetkým tým ohavnostiam čo cirkev celý stredovek predvádzala a na základe ktorých majetok získavala. Prihlásenie sa k reštitúciam chápem ako prihlásenie sa k inkvizícii, prihlásenie sa k upaľovaniu kacírov a čarodejníc, prihlásenie sa k dobe pobielohorskej – k dobe temna, prihlásenie sa k vyznávaniu viery povinne podľa viery panovníka, prihlásenie sa k predaju odpustkov, prihlásenie sa k plateniu povinných desiatkov cirkvi nech to vidím s vierou v Boha akokoľvek (u nás boli zrušené povinné platenia desiatkov až v polovici 19. storočia). Prihlásenie sa k reštitúciam je v konečnom dôsledku znovuzavedením povinných platieb cirkvám daňovými poplatníkmi prostredníctvom štátnej kasy, i keď sa to nenazýva desiatky. A toto sa deje v čase najväčšej slobody, v čase keď sa ľudia v tejto krajine majú najlepšie v dejinách ľudstva, no úžasne veriaci členovia drvivej väčšiny cirkví sú na tom tak biedne, tak mizerne, že i na platy ich vlastných farárov, na ich aktivity, sa musia POVINNE skladať v značnej miere pohanskí daňoví poplatníci prostredníctvom štátnej kasy. V prihlásení sa k reštitúciam nevidím ani štipky lásky k Bohu ale chápem to skôr ako VEDOMÉ kolektívne napľutie Ježišovi do tváre, a preto tu nenachádzam miesto pre diskusiu.
U vzťahu kresťanov k tej druhej vete by som mohol taktiež popísať kopec zlyhaní o ktorých by sa dalo diskutovať. Avšak válčenie kresťanov či tiché pritakávanie válčeniu kresťanov, a z toho vyplývajúce hromadné vraždenia svojich blížnych, hromadné ničenie majetku svojich blížnych, zase chápem ako ten najextrémnejší, najviac do očí bijúci protipól tej druhej Ježišovej vety nad ktorú niet, vety o láske k blížnemu. Preto ani tu nenachádzam miesto pre diskusiu.
Práve pre tieto skutočnosti som si dal požiadavok, že by som chcel nájsť v súčasnej dobe nejakého žijúceho kresťanského duchovného vodcu a s ním nejak previazané kresťanské spoločenstvo, ktoré sa VEREJNE DIŠTANCUJE aspoň od týchto dvoch najviac do očí bijúcich ohavností, teda od akéhokoľvek válčenia kresťanov a chorého vzťahu k majetku, čo v ČR v súčasnosti predstavujú cirkevné reštitúcie. Avšak kto nie je ochotný sa verejne dištancovať aspoň od týchto dvoch vyššie uvedených najväčších ohavností, tak ťažko s ním nájdem nejakú spoločnú reč o Ježišovom učení, o Ježišovom systéme hodnôt, o tom že vôbec berie Ježišove slová vážne.
No a práve o vzťahu ľudí vystupujúcich na Tebou doporučovanom webe poslednareformacia.sk som nejak nikde nenašiel popísaný ich vzťah k týmto dvom najdôležitejším Ježišovým vetám nad ktoré niet. Taktiež som tam nenašiel, že by sa verejne dištancovali od akéhokoľvek válčenia kresťanov a chorého vzťahu k majetku. Zato som na ich webe našiel informácie o forme krstu vo vode či o vyháňaní démonov.
Pokojný deň či noc praje
Milan
Ján
Zdravím ťa Milan!
(dúfam, že ti nevadí tykanie, zdá sa mi to bližšie, neformálnejšie…)
Dostal som sa k tomuto tvojmu veľmi zaujímavému článku, s myšlienkami v ňom môžem len súhlasiť. Rád by som sa s tebou o tom bližšie porozprával, len nezvyknem takto verejne. Budem rád, keď mi napíšeš na môj gmail – javonpn
S priateľským pozdravom,
Jano