Ľudia niekedy hovoria, že veria v Boha Novej zmluvy, ale neveria v Boha Starej zmluvy. Boha Novej zmluvy vnímajú ako láskavého, milujúceho a milosrdného, ale Boha Starej zmluvy považujú za tvrdého, nemilosrdného, podlého a nahnevaného. Vidím v tom neznalosť Písma.
Boh Starej zmluvy a Novej zmluvy je jeden a ten istý. Je to pravý živý Boh a vidíme Ho, ako prejavuje lásku a odpustenie v Starej aj Novej zmluve.
Boha neteší súdiť. Sám Pán povedal: „Nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť.“ (EZ 33:11)
Pozrime sa napríklad na príbeh faraóna, keď ho konfrontuje Mojžiš. Varuje ho, že ak neprepustí Boží ľud, postihnú ho pohromy. A tak sa aj stalo. Faraón teda prosil o milosrdenstvo a Boh mu ho preukázal. Potom však faraón znova zatvrdil svoje srdce a prišla ďalšia pohroma. Takto sa to stále opakovalo.
Faraón naďalej zatvrdzoval svoje srdce a pociťoval dôsledky. Boh mu však opakovane dával šancu.
Čo tak napríklad príbeh Noácha z Prvej knihy Mojžišovej a jeho stavby korábu? Potopa neprišla okamžite. Biblia nazýva Noácha „zvestovateľom spravodlivosti“ (2. PT 2:5), čo znamená, že vravel ľuďom, čo je pravda. Povedal im, ako majú dať do poriadku svoj vzťah s Bohom.
Mali mnoho príležitostí konať pokánie a obrátiť sa k Bohu, ale namiesto toho sa Noáchovi smiali. Stal sa pre nich zdrojom zábavy — až kým nezačali padať prvé kvapky.
Potom je tu príbeh o Ninive. Toto staroveké mesto bolo jeho z najskazenejších, aké kedy existovalo. Príbeh o Ninive nájdeme v starozmluvej Knihe Jonáša. Keď si spomenieme na Jonáša, samozrejme, zameriavame sa na to, že ho prehltla veľryba. To ale nie je v skutočnosti hlavné posolstvo tejto knihy.
Hlavné je, že Bohu záleží na ľuďoch. Ninive bolo známe svojou krutosťou a jeho ľud si zaslúžil odsúdenie. Boh im však dal poslednú príležitosť k pokániu. Jonáš dokonca povedal Bohu: „Ty si Boh milostivý a ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote; Ty oľutúvaš nešťastie.“ (JON 4:2)
Jonáš nechcel doručiť Božie posolstvo obyvateľom Ninive. Snažil sa tomu vyhnúť a vieme, ako to dopadlo. Nakoniec ale spravil, čo mu Boh povedal. Výsledkom bolo, že Ninive činilo pokánie a obrátilo sa k Bohu a Boh im odpustil. Pravdepodobne to bolo najväčšie obrátenie v dejinách ľudstva.
Nehovorte mi teda o tom, že Boh Starej zmluvy nepreukazuje milosť. Písmo predstavuje Boha ako dobrého, milujúceho a milosrdného. Je ale taktiež spravodlivý. A pretože je spravodlivý, koná spravodlivo.
Bohu záleží na stratených ľuďoch. Ježiš povedal: „Tak aj pred Božími anjelmi bude radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie.“ (L 15:10, ekum. preklad) Z tohto vyjadrenia okamžite usudzujeme, že sú to anjeli, ktorí sa radujú. Všimnite si však, že Ježiš nehovoril o radosti „medzi anjelmi“. Namiesto toho hovorí o radosti „pred anjelmi“.
Nehovorím, že anjeli sa neradujú. Pravdepodobne áno. Mohol ale Ježiš hovoriť o veriacich v nebi, ktorí vedia, keď niekto uverí v Krista vďaka ich životu a svedectvu na Zemi? Predstavte si, že ste v nebi, keď člen rodiny, priateľ alebo bývalý spolupracovník uverí v Krista a prepukne radosť a potlesk.
Musíme si pripomínať, že nie je koniec, kým všetko neskončí. Predpokladáme, že všetko končí naším odchodom z tohto života a nemyslíme na to, čo po sebe zanecháme.
Napríklad ste možno počas svojho života priviedli ku Kristovi troch ľudí. Títo traja by mohli obrátiť 20 ľudí počas svojich životov. Tých 20 by mohlo obrátiť 40 ľudí. Týchto 40 by mohlo obrátiť 100 ľudí. Nakoniec by vaše svedectvo mohlo zasiahnuť stovky, dokonca tisíce ľudí.
A kto vie? Možno sa niekto, kto príde vďaka vášmu svedectvu ku Kristovi, stane ďalším Billym Grahamom, ktorý potom zasiahne celú generáciu. Biblia to opisuje ako ovocie našej služby. Všetko sa to vracia späť k vernému svedkovi.
Nebesá nás povzbudzujú. 12 kapitola Listu Židom nám hovorí: „Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva, a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou.“ (1 verš, ekum. preklad)
Kto tvorí ten veľký zástup svedkov? Predchádzajúca kapitola nám ponúka opis niektorých veľkých mužov a žien viery, ktorí išli pred nami. Verne slúžili Pánovi a Boh ich použil — ľudia ako Abrahám, Mojžiš a Gideon.
Pokračujúc v tejto scéne autor Listu Židom hovorí: „Keďže ste obklopení týmito mnohými duchovnými ťažkými váhami, bežte vytrvalo beh, ktorý máte pred sebou.“ To môže znamenať, že títo muži a ženy sú príkladmi, ktoré máme nasledovať, alebo to môže znamenať, že nás nejakým spôsobom sledujú.
Avšak aj keby sa nepozerali, viem toto — Ježiš sa pozerá. On je ten, pre koho bežíme.
Nevieme, kedy sa skončí náš život. Nevieme, kedy budeme medzi veľkým zástupom na druhej strane. Ale to, čo konáme na Zemi, bude mať dôsledky pre večnosť.
ZDROJ: CHCEMVIA.COM AUTOR: GREG LAURIE. PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG FOTO: CC SEARCH
