Zachovávajte, zachovávajte moje slová, príkazy a nariadenia, ktoré som vám dal a neodchyľujte sa od nich – hovorí Pán. Povolal som si vás, aby ste boli mojím ľudom, aby ste poznali môjho Syna a videli moju lásku a milosrdenstvo, ktoré mám voči vám stále. Chcem, aby ste žili. Moje slová sú život. Môj Syn je život.
Ježiš povedal: Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. (Mt. 5, 17)
Naplniť znamená, že naplnil proroctvá písané o ňom. On, ako Baránok Boží, podrobený pod zákon, obetoval sám seba raz a navždy Bohu podľa zákona, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, zákonom hriechu a smrti, aby sme dosiahli adoptívne synovstvo. (porovnaj Gal. 4, 4 – 5)
Ježiš teda neprišiel zrušiť zákon a Božie príkazy, skôr by sa dalo povedať, že zdvihol latku hriechu ešte vyššie. Keď predtým bol hriech – nezabiješ, teraz, keď sa hneváš na svojho brata a zostávaš v hneve a neodpustení, musíš ísť pred Boží súd a si súdený, akoby si prekračoval tento príkaz. Ježiš hovorí: Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by však zabil, musí ísť pred súd. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. (Mt. 5, 21- 22)
Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil. Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa zvádza na hriech pravá ruka, odsekni ju a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla. (5, 27 – 30)
Keď sa muž žiadostivo pozerá na ženu a tieto myšlienky ďalej v hlave rozvíja a neodfiltruje hneď preč, je vinný. Nie je to malý hriech, ale dosť vážny, keď Ježiš hovorí, že takto prídeme do pekla. Prečo? Lebo hriech je prestúpením zákona. (1. Jn. 3, 4) A odplatou za hriech je smrť. (Rim. 6, 23)
Čo nie je hriech: Keď muž ide po ulici alebo niekde inde vidí peknú ženu, uvedomí si, že sa mu páči a pozerá sa na ňu, obdivuje ju, ale nemá úmysel s ňou scudzoložiť/zosmilniť, nemá žiadostivé myšlienky, svoju myseľ zachová čistú, je to v poriadku. Treba si uvedomiť, že náklonnosť k opačnému pohlaviu je tu prirodzená a normálna. Ak však nie sme si istí, pokiaľ sme vo svojich myšlienkach došli, je lepšie tento hriech vyznať pred Bohom vo svätej spovedi. Jeden spovedník, kňaz zvykol radiť, že keď príde taká situácia, je dobré to spojiť s krátkou modlitbou, napr.: Chválim Ťa Bože, ako umne a krásne si stvoril ľudí. Alebo: Ďakujem Ti Pane, že som normálny.
Možno to vyčarí úsmev na vašich tvárach, ale pre niekoho to môže byť užitočné. Píšem to ako možnosť, nie ako odporúčanie.
Ježiš pokračuje: Bolo povedané: Kto by prepustil svoju manželku, nech jej dá prepúšťací list. Ja vám však hovorím: Každý, kto by prepustil svoju manželku — okrem dôvodu smilstva — vystavuje ju cudzoložstvu, a kto sa ožení s prepustenou, cudzoloží. (Mt. 5, 31 – 32)
Ďalej ste počuli, že otcom bolo povedané: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy. Ja vám však hovorím, aby ste vôbec neprisahali; ani na nebo, lebo je Božím trónom, ani na zem, lebo je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa. Neprisahaj ani na svoju hlavu, lebo nemôžeš ani jeden vlas urobiť bielym alebo čiernym. Vaša reč nech je: Áno — áno, nie — nie. Čo je navyše, pochádza od zlého. (Mt. 5, 33 – 37)
Všimnime si poslednú vetu: Čo je navyše, pochádza od zlého.
Nemali by sme vôbec prisahať, ani v takej slávnostnej chvíli ako je sviatosť manželstva. Stačí to preformulovať, že sľubujeme pred tvárou Boha.
Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? Či to isté nerobia aj mýtnici? A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? Či to isté nerobia aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. (Mt. 5, 43 – 48)
Ježiš teda zdvihol štandard. Keď to bolo ťažké zachovávať vtedy, v dobe starej Zmluvy, o čo ťažšie je to teraz, v dobe Novej Zmluvy. Ale tam, kde sa rozmnožil hriech, sa ešte väčšmi rozhojnila milosť. (Rim. 5, 20)
Na zachovávanie Božích prikázaní a správneho spôsobu života potrebujeme silu zhora. Naša sila a úsilie nestačí. Potrebujeme silu Ducha Svätého, ktorý nás robí schopnými stáť pevne v živote a žiť podľa Božieho slova, lebo prebýva v nás a my mu dovolíme v nás pôsobiť.
Potrebujeme sa narodiť z Boha, náš duch sa musí narodiť z Ducha Svätého.
Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. (1. Jn.5, 3 – 4)
Desatoro Božích prikázaní:
Potom Boh hovoril všetky tieto slová:
- „Ja som Pán (Jahve), tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.
- Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo.
- Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach! Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho.
- Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!
- Nezabiješ!
- Nescudzoložíš!
7.Nepokradneš!
- Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!
- Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku svojho blížneho,
- ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!
(Ex. 20, 1 – 17)
Vysvetlenie:
1.prikázanie:
Pán, Jahve, ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. V prenesenom význame to znamená aj z otroctva hriechu, kde Egypt predstavuje hriešny a pôžitkársky svet.
Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Nemôžeš veriť v Boha a zároveň v Budhu, Krišnu… Nemôžeš uctievať Boha a zároveň uctievať moc peňazí, majetok (mamon). Nemôžeš veriť v Boha a veriť v reinkarnáciu. Nemôžeš veriť v Boha a zároveň v povery alebo osud vo hviezdach, horoskopy. Nemôžeš mixovať náboženstvá a Boh je len jeden z mnohých bohov, ktorých ctíš. Boh (Jahve) musí byť prvý, jediný a najpodstatnejší v tvojom živote, v tvojom rozhodovaní, v tvojom myslení a konaní. Nijaká osoba, vec, kariéra nesmie stáť pred Bohom.
Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!” (Mr.12, 30)
Nezhotovíš si modlu, nijakú podobu toho, čo je na zemi, vo vzduchu a vo vodách. Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať. Nebudeš sa klaňať a uctievať (náboženské) sochy a obrazy. Nebudeš pred nimi padať na kolená. Sú iba odkazom na reálneho človeka, ktorý žil. Človeka nebudeš uctievať.
Tu si treba uvedomiť jedno, človek nie je predmetom uctievania. Čo sa týka zobrazenia, je to možné, lebo žili medzi nami a ich podobu poznáme. Keď môžeme mať obrazy a sochy šľachticov, rytierov, hudobných skladateľov, spisovateľov, prečo nie svätých ľudí? Ale človeka nesmieme uctievať. Ani jeho pozostatky, či relikvie. Nech bol akokoľvek svätý. Môžme si ho vážiť, môže byť naším vzorom, jeho život môže byť pre nás inšpiráciou, ale nič viac. Naším najväčším vzorom musí byť Ježiš Kristus, do ktorého podoby sa máme nechať premieňať mocou Ducha Svätého, keď sme už Kristovci – kresťania.
Veď všetci, čo ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. (Gal. 3, 27)
Boha nemôžeme zobrazovať, je Duch a je príliš Svätý, aby sa dal zobraziť do telesnej podoby.
Boha Otca nebudeš zobrazovať ani vnímať ako starého dedka a Ducha Svätého ako holubicu. Ježiš, ktorý je druhou Božskou osobou, vždy bol, je a vždy bude, je identický s Bohom Otcom a Duchom Svätým. Dá sa zobraziť? Má podobu? Ježiš ako Boh, sa zároveň stal aj synom človeka, aby nás vykúpil. Mal teda podobu človeka, keď žil na zemi a túto podobu môžme zobraziť. Uctievať však a klaňať sa máš pred živým, zmŕtvychvstalým Ježišom, Bohom a nie pred sochou alebo obrazom, ktorý ho znázorňuje.
Obrazy, sochy a kríže sú náboženským symbolom, ktorých úlohou je upriamiť našu myseľ na Boha. Majú slúžiť k posilneniu našej viery. Máme mať pred nimi rešpekt a úctu, nie však ich uctievať. Sú len predmetmi a dielo našich rúk. Kríž je zvlášť významný kresťanský symbol.
Budeš sa klaňať a uctievať len jediného a pravého Boha, (Jahve). Ja Som, ktorý Som. Boha v troch osobách – Otca, Syna a Ducha Svätého.
Uctievať znamená chváliť ho, ďakovať mu a prinášať mu prosby na modlitbách. Modlitba je rozhovor s Bohom. Nie s človekom. Nie s mŕtvym človekom, nech bol akokoľvek svätý alebo jedinečný. Komunikácia a rozprávanie k mŕtvym je špiritizmus a nie modlitba.
Mojžiš v Dt 4,15-19 vysvetľuje: „A vy si – pri svojich dušiach – dávajte veľký pozor, veď ste nevideli nijakú postavu, keď k vám Pán hovoril sprostred ohňa na Horebe, aby ste nepoblúdili a neurobili si kresanú modlu alebo akýkoľvek obraz muža alebo ženy, obraz nejakého zvieraťa na zemi, obraz nejakého vtáka, čo lieta pod nebom, obraz niečoho, čo sa plazí po zemi, obraz ryby, čo je vo vode pod zemou; a keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom.“
- prikázanie:
Nezneužiješ meno Božie a nebudeš ho brať do svojich úst, aby si ho vyslovil nadarmo, alebo pridal dôraz tomu, čo hovoríš. Keď sa vyľakáš, nahneváš, alebo ťa niečo prekvapí, maj vo svojom slovnom repertoári nejaké iné citoslovce, ktorým by si vyjadril svoje emócie.
Božie meno nie je na to určené. Božie meno je sväté a predmetom bázne a uctievania v modlitbe.
Nebudeš prisahať na Boha, Kristov kríž, nebo, zem alebo nejakú osobu. Vôbec neprisahaj. Tvoja reč nech je pravdivá. Áno – áno. Nie – nie.
- prikázanie: Pamätaj na sabat, siedmy deň týždňa. Tento siedmy deň je svätým dňom Pána, nášho Boha, dňom odpočinku a modlitby. Je to deň, v ktorom oddychuješ od všetkých svojich prác a zotrvávaš v prítomnosti Božej.
Tento deň nie je určený na nakupovanie, pranie a akékoľvek domáce práce s výnimkou prípravy jedla. Nie je to deň, keď pracuješ v záhrade, opravuješ niečo pokazené alebo umývaš svoje auto.
Držanie sa hesla: čo je cisárove, dám cisárovi a čo je Božie, Bohu – tu neplatí. To znamená, že keď ideš do kostola/ do zhromaždenia/ zboru a potom sa vrátiš a upratuješ, žehlíš alebo perieš, porušuješ Boží zákon. Povieš si, ja neperiem. Práčka perie. Áno, ale práčka je tvoj sluha a ty dávaš príkazy.
Tento deň je určený na oslavu a poďakovanie nášmu Bohu. Kde ho pôjdeš oslavovať? Pôjdeš ho oslavovať spolu s ostatnými bratmi a sestrami v Kristu do kostola, zhromaždenia, modlitebne, či je to svätá omša, služby Božie, alebo Bohoslužby, podľa toho, kde sa cítiš „doma“ v kresťanskom spoločenstve, kde patríš. Neber to ako povinnosť, ale ako čas medzi tebou a tvojím Otcom, ktorý ťa miluje. A ty miluješ jeho.
Tento deň je tiež určený na oddych. Môžeš vykonávať akúkoľvek voľno časovú aktivitu, ísť do prírody, čítať knihu, navštíviť galériu, kino, alebo len tráviť spoločný čas s rodinou.
Keď sa nachádzaš na dovolenke, na mieste, ktoré nepoznáš, na mieste, kde nie je kostol, vyhľadaj tiché miesto a zotrvaj na modlitbe so svojím Bohom. Dovolenka a prázdniny nie sú dovolenka od Pána.
Niekto povie: Budem oddychovať doma a modliť sa k Bohu doma. To nie je správny postoj a vykazuje známky lenivosti. Keď máš možnosť ísť do spoločenstva veriacich ľudí a oslavovať s nimi Boha, využi to.
Ak je niekto chorý, nachladený, cíti sa zle a tým ohrozuje svoje zdravie a zdravie ostatných, môže zostať doma, nie je to hriech.
Keď má niekto iné zdravotné problémy, ktoré mu bránia ísť na spoločné bohoslužby, môže zostať doma, nie je to hriech. Napokon, Boh vidí do srdca a človek sám musí zvážiť nakoľko môže alebo nemôže ísť do kostola, do zboru.
Ak z lenivosti, z nedbanlivosti, alebo z uprednostnenia inej záujmovej činnosti nejdeme oslavovať Boha, je to hriech a treba ho vyznať pred naším Bohom.
Ak v deň sobotného odpočinku, v môj svätý deň, odvrátiš nohy od konania toho, čo sa ti páči, ak deň sobotného odpočinku budeš volať rozkošou, ak Hospodinov svätý deň bude tvojou slávou, a budeš ho sláviť tak, že sa nevydáš na svoje cesty a nebudeš robiť to, čo sa ti páči a viesť plané reči, nájdeš rozkoš v Hospodinovi. (Iz. 58, 13 – 14)
Ďalšie prikázania sa viažu k človeku a ľudskému spoločenstvu:
Milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého! (Mr. 12, 31)
- prikázanie: Cti svojho Otca a svoju matku. Rodičia milujú svoje deti, snažia sa ich dobre vychovať a prinášajú aj mnoho obiet. Maj k nim úctu a rešpekt. Buď im poslušný. Buď im oporou v núdzi a starobe. Nikdy nimi nepohŕdaj, nevyjadruj sa o nich zle a nehanbi sa za nich.
Ak sa ťa tvoja matka zriekla, tvoj otec je alkoholik a ozaj nevieš na nich nájsť nič pozitívne, cti si ich a miluj kvôli tomu, že ti darovali život.
Rodičov, vychovávateľov nebudeš poslúchať vtedy, keby prikazovali alebo navádzali na hriech, nemravné správanie, alebo zdraviu škodlivé návyky.
Príklad 1: Navádzanie na krádež.
Príklad 2: Si príliš mladá, pokazíš si život, to dieťa si musíš dať preč. (ísť na potrat)
Príklad 3: Uži si život, kým si mladý/mladá, veď žiješ v 21. storočí.
Užiť si čo? Hriech a duchovnú smrť? Odrezanie od Božieho svetla a naviazanie sa k diablovi?
Nie, ďakujem. Keby som chcel/chcela, vstúpim do manželstva a tam si užijem život podľa Božieho plánu.
(nielen manželstvo, ale aj rehoľný život môže byť podľa Božieho plánu…)
- prikázanie: Nezabiješ. Nezabiješ nijakého človeka na zemi. Nepreleješ jeho krv, lebo jeho krv volá hlasno k nebu.
Nezabiješ nenarodené dieťa v lone matky. Nebudeš prevádzať ani nepôjdeš na potrat.
Život vzniká v okamihu spojenia spermie a vajíčka. V tomto okamihu Boh tvorí aj dušu človeka.
Nezabiješ sám seba. Život je dar od Boha. Iba Boh rozhoduje o čase začiatku a konca života.
- prikázanie: Nezosmilníš / Nezcudzoložíš!
Toto prikázanie sa viaže na všetky sexuálne hriechy.
Sex pred manželstvom, v partnerskom vzťahu, jednorazový alebo opakovaný, je hriech – smilstvo.
Sex s iným partnerom mimo Bohom ustanoveného manželstva je hriech – cudzoložstvo.
Sex s pokrvnými (príbuznými) je hriech – krvismilstvo, incest.
Prostitúcia, pornografia, sexuálne deviácie a homosexualita je hriech.
- prikázanie: Nepokradneš. Nezoberieš vec, ktorá tebe nepatrí. Patria sem nielen hmotné veci, ale aj veci duševného vlastníctva, ako je autorské právo.
Nebudeš zadržiavať a krátiť mzdu svojim zamestnancom.
Nebudeš robiť podvody pri platení dane.
- prikázanie: Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! Nebudeš krivo svedčiť proti niekomu na súde!
Nebudeš klamať!
Nebudeš nikoho ohovárať, ani rozširovať klebety ďalším ľuďom.
Nepošpiníš dobré meno alebo povesť niekoho zo zlomyseľnosti, z vlastných sebeckých záujmov alebo len tak zo zábavy.
Nebudeš si robiť z nikoho posmech.
Nebudeš nikoho osočovať, potupovať alebo mu nadávať.
Nebudeš vymýšľať hanlivé a potupujúce prezývky.
- prikázanie: Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku svojho blížneho!
Nebudeš dychtiť a túžiť po manželke svojho blížneho. Nenavrhneš jej intímne zblíženie, nebudeš s ňou flirtovať, ani nijakým iným spôsobom ju odvádzať od jej manžela. To isté platí pre manželku. Nebudeš túžiť po manželovi svojej blížnej, nebudeš s ním flirtovať, zvádzať ho, ani nijakým iným spôsobom odvádzať od svojej manželky.
V tomto prikázaní sa zdôrazňuje, že nielen skutkom, ale aj vedomým a dobrovoľným rozhodnutím žiadostivo prahnúť po manželke/ manželovi svojho blížneho/ svojej blížnej, sa pácha hriech.
Manželská vernosť sa nesmie narušovať ani myšlienkami, ani žiadosťami.
- prikázanie: Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho! Nebudeš dychtiť a túžiť po majetku svojho blížneho. Nenárokuješ si naň ľstivým a podvodným spôsobom.
Nebudeš chytený do pasce vlastnej chamtivosti, čo má on/ona, to musím mať aj ja. Buď spokojný s tým, čo máš a dopraj každému, čo je jeho.
Nebudeš závidieť.
Nebudeš popudzovať k závisti takým spôsobom, aby si všetko robil len preto, aby ti iní závideli.
Podobne, aj v tomto prikázaní sa zdôrazňuje, že nielen skutkom, ale aj vedomým a dobrovoľným rozhodnutím žiadostivo prahnúť, dychtiť po majetku a veciach svojho blížneho, sa pácha hriech.
Boh chce, aby sme si zachovali čistú myseľ a psychiku.
Potvrdenie Desatora Novou Zmluvou:
Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje. (Mt. 15, 19 – 20)
A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. (Gal. 5, 19 – 21)
Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha. Od trónu som počul mohutný hlas: Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo. A ten, čo sedel na tróne, povedal: Hľa, všetko tvorím nové. A dodal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravdivé. A dodal: Už sa vyplnili! Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. Kto zvíťazí, zdedí toto všetko; ja mu budem Bohom a on mi bude synom. Ale zbabelci, neveriaci, nemravníci, vrahovia, smilníci, čarodejníci, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v ohnivom jazere, horiacom sírou; to je tá druhá smrť. (Zj.21, 1- 8)
Hriech patrí diablovi a od neho aj pochádza. Hriechom sa viažeme putom k diablovi. On si ho príde od nás aj vyúčtovať a cenu, ktorú platíš, si ty sám. Tiež mu dávame aj voľnú vstupenku do nášho života, aby ho deštruoval. Možno nebadane, ale postupne. Musíme si byť vedomí, že je veľmi ľstivý a skúša rôzne taktiky. Najprv nás nabáda na hriech, bagatelizuje ho a prikrášľuje. A po vykonaní hriechu duchovne zomierame, on sa raduje, že sme tak naivne uverili jeho lži a získava na nás nárok. Aké je riešenie? Po prvé, mu neveriť, lebo je klamár a Otec lži. A po druhé, keď sme už upadli do hriechu, vyznať ho a oľutovať pred naším Bohom a vo svätej spovedi. Puto s diablom sa pretrhne a dostávame sa opäť do svetla Boha, kde medzi ním a nami už nestojí žiadna prekážka.
Hriech je vážna vec, lebo spôsobuje smrť. Duchovnú smrť, čo je večné zatratenie. Preto sa ho musíme zbaviť, čo najskôr. Ako? Prostredníctvom Ježišovej krvi vyliatej na kríži za naše hriechy a hriechy celého sveta. Vzývajme Ježiša a jeho svätú krv a prosme ho, nech nám odpustí a očistí nás.
Keď sa pozrieme vôkol seba a na spoločnosť, v ktorej žijeme, či nevidíme ako veľmi porušujeme Boží zákon a poriadok? „Hodnoty“, ktoré nám ktosi podsúva? Obzvlášť je smutné, keď to, čo robia pohania, robia aj kresťania a niet medzi nimi rozdielu. Napriek tomu, že sme dosiahli vysoký stupeň inteligencie, status, byť medzi vyspelými krajinami sveta a Európskej Únie, zostávame slepí, hlúpy a biedni. Peniaze a vzdelanie z nás nerobí ľudí na úrovni. Potrebujeme múdrosť, múdrosť zhora. A tou je bázeň a úcta pred Bohom a jeho slovom. Možno nejaké spoločenstvo v Afrike, nejaký kmeň nás predbehol v ľudskosti a pravde. Oni, hoci nemajú Boží zákon, konajú podľa svedomia, my zákon máme a nekonáme. Preto súd bude pre nás ťažší.
Autor: Dario Máček
Foto: Wikimedia/Aron de Chaves
