Ústa spěšně neotvírej, neukvapuj se v srdci, když máš pronést slovo před Bohem; vždyť Bůh je v nebi a ty na zemi, tak ať jsou nemnohá tvá slova.
Kaz 5,1
Nesuďte, abyste nebyli souzeni.
Mt 7,1
V 80. rokoch 20. storočia, v období socialistického režimu, sme sa stretali na fare v Prešove každú nedeľu na detských službách Božích. Bolo nás cca 100–120 s rodičmi. Odvažujem sa povedať, že v tomto období to bol zázrak – Boží. Radi sme spievali piesne pre deti. Jedna z nich obsahuje tieto slová: „Dávaj pozor, malý jazyk, čo vravíš, Boh sa z neba pozerá, aká je tvoja viera, dávaj pozor, malý jazyk, čo vravíš.“ Ako čas beží a roky pribúdajú, uvedomujem si stále viac, ako veľmi potrebné je učiť už deti, že na každom slove, ktoré vyjde z našich úst, záleží. Dnes je bežné, že každý sa vyjadruje ku všetkému, všetci sú odborníci na takmer každú oblasť a vedia všetko najlepšie. Nie je to tak. Ako kresťania máme byť zodpovední za to, čo vychádza z našich úst alebo čo píšeme na stránky sociálnych sietí. Boh vidí a počuje a my máme byť svedkami evanjelia, pravdy, ktorou je Pán Ježiš, a nie klamstva.
Nebeský Otče, ďakujem ti za dar reči; uč ma používať ho správne, podľa tvojej vôle.
Ef 4,25–32 * Mt 8,28–34
Úvahy nad Hesly Jednoty bratrské, Denní čtení
