Cirkev prvého storočia nenechala svoj svet v rovnakom stave, v akom ho našla. Táto skupina oddaných, Duchom zmocnených nasledovníkov Ježiša vplývala na svoje okolie. Prevrátili svet naruby pre Ježiša Krista (SK 17:6).
Ako veľmi sa to líši od cirkvi v dnešnej dobe. Žijeme v novom storočí, náš počet nebol nikdy väčší ako teraz, naše príležitosti sú jedinečné, máme k dispozícii tú najohromnejšiu technológiu, ktorou môžeme zasiahnuť viac ľudí ako kedykoľvek predtým. A predsa, naša pozornosť sa čoraz viac vzďaľuje od poverenia, ktoré nám Pán zanechal: „Choďte po celom svete, kážte evanjelium.“ (MK 16:15)
Kým stav sveta sa neustále zhoršuje, my máme na tvári svätý smiech.
Kým ľudia zúfalo potrebujú iných, aby im povedali o Kristovej nádeji, my nariekame nad tým, že nedokážeme normálne či správne fungovať a ako veľmi trpíme nedostatkom sebaúcty.
Namiesto toho, aby sme svoj vzácny čas využili na hlásanie evanjelia, debatujeme o tom, či nejaký človek bol alebo nebol predurčený pre večný život.
FAKTOR ODVÁDZANIA POZORNOSTI
Diabol mal vždy pre cirkev pripravené svoje napodobeniny a rozptýlenia. Pamätajte, že satan je majster-napodobňovateľ (2. K 11:14–15). On nielen zaplavuje trh týmito rozptyľujúcimi vecami, ale tiež múti vodu lacnými imitáciami skutočnosti.
Napríklad, niektorí ľudia považujú za prebudenie druh požehnania, ktorý sa vyznačuje padaním na dlážku, smiechom a vydávaním zvieracích zvukov. Ale ak je to vskutku prebudenie, kde je potom pokánie (pozri JK 4:8–10)? A čo je najdôležitejšie, kde je evanjelizácia?
Zdá sa, že iné zbory sú zasa nadšené pre spoločenské dianie. Horlivo sa chcú zúčastniť na aktuálnom bojkote či proteste, ale zdá sa, že sú oveľa menej horliví hlásať posolstvo evanjelia. Hoci tieto aktivity majú svoje miesto, ich efekt je prinajlepšom obmedzený. A Ježiš nám nehovorí, aby sme tieto veci uprednostnili pred ostatnými.
PRÍLEŽITOSŤ DANÁ OD BOHA
Kniha Zjavenie Jána podáva stručný opis cirkvi v posledných dňoch. Druhá a tretia kapitola opisujú sedem rôznych cirkevných zborov, pričom poukazujú tak na ich silné ako i slabé stránky. Toto je Ježišov odkaz do cirkvi vo Filadelfii:
„Anjelovi zboru filadelfskému napíš: Toto hovorí Svätý a Opravdivý, ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí: poznám tvoje skutky. Ajhľa, otvoril som ti dvere, ktoré nikto nemôže zatvoriť, lebo hoci máš malú moc, predsa si zachoval moje slovo a nezaprel si moje meno.“ (ZJAV 3:7–8)
„TEN, KTORÝ OTVÁRA“
V slovnom spojení „ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí“ slovo otvára značí, že Boh otvára dvere príležitosti kľúčom, ktorý symbolizuje Jeho autoritu.
Pavol o tom rozprával, keď napísal „Keď som prišiel do Troady zvestovať evanjelium Kristovo, a keď sa mi otvárali dvere v Pánovi.“ (2. K 2:12).
Ježiš v podstate hovorí cirkvi posledných dní, že pre nás otvorí dvere tak ako nikdy predtým. To je prípad dnešnej doby. Len sa pozrite na otvorené dvere pre misionárov do krajín, ktoré boli kedysi zatvorené, zvýšené využitie technológie počítačov a videa s cieľom zasiahnuť ľudí po celom svete a iné nové príležitosti.
„MALÁ MOC“
Tento výraz nepriamo naráža na chorého človeka, ktorý ožíva. Inými slovami, tento konkrétny cirkevný zbor postupne nadobúda moc, ktorú mal kedysi na svojom úplnom počiatku a nanovo sa zotavuje. Nie je nejakým super zborom, ktorý vládne svetu. Podobne existuje nádej a príležitosť aj pre cirkev v dnešnej dobe, ak znovu získame duchovné zdravie a životaschopnosť tým, že sa vrátime k základným zásadám potrebným pre dynamickú cirkev.
PRIPOMENUTIE TROJAKÉHO DÔVODU EXISTENCIE CIRKVI
Písmo predkladá 3 dôvody, prečo cirkev existuje:
OSLAVA BOHA
Boh nás povolal, aby sme žili „na chválu Jeho slávy“ (EF 1:12). Tu na zemi sme preto, aby sme oslavovali a spoznávali Boha, ktorý nás stvoril.
„Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.“ (1. PT 2:9)
BUDOVANIE SVÄTÝCH
Pavol vysvetľuje, že jeho vlastným cieľom nebolo len evanjelizovať, ale „aby sme každého človeka učinili dokonalým v Kristovi.“ (KOL 1:28)
„On ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, budovať telo Kristovo, až všetci dospejeme k jednote vo viere a poznaní Syna Božieho, v muža dospelého, k miere veku plnosti Kristovej; aby sme neboli viac nedospelými, ktorých každý vietor učenia sem a tam hádže a zmieta podľa ľudskej úskočnosti a chytráctva, aby úkladmi boli uvedení do bludu; ale aby sme, verní pravde, v láske rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, v Krista.“ (EF 4:11–15)
EVANJELIZÁCIA SVETA
Toto je prirodzený následok prvých dvoch dôvodov existencie, a Ježiš mu venuje zvláštnu pozornosť. V tom, čo bolo nazvané Veľkým poverením, Ježiš hovorí: „Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu“ (MK 16:15).
Ježiš povedal: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ (MT 28:19–20)
Naša krajina je v takom hroznom duchovnom a morálnom stave, že našou jedinou nádejou je posolstvo evanjelia. Naša krajina sa morálne nezobudí bez Božieho zásahu. Práve preto musíme zvestovať evanjelium a modliť sa za prebudenie.
EVANJELIZÁCIA SA ZAČÍNA U VÁS
Keď sa vynorí téma šírenia viery, často vyrukujeme s dlhým zoznamom výhovoriek, prečo to nemôžeme robiť. Nedávny prieskum medzi kresťanmi odhalil, že 95 % opýtaných v živote nikdy neviedli iného človeka k Ježišovi Kristovi.
Prečo toľkí z nás váhajú šíriť svoju vieru? Príčinou, pre ktorú sa mnohí z nás len zriedka šíria vieru, je, že to nechceme. A príčinou, že to nechceme, je, lebo (ak sme úplne úprimní) nám je to jedno.
Tak veľa počúvame o potrebe evanjelizovať. Máme kázne, ako to robiť, a programy, ktoré boli vytvorené s cieľom zmobilizovať cirkev v tejto oblasti. Avšak toto všetko neprináša výsledok, ak nám chýba základná vec: bremeno a záujem o stratených ľudí.
Slávny kazateľ C. H. Spurgeon povedal: „Svätý Duch pohne s nimi až potom, čo pohne s vami. Ak si dokážete hovieť s vedomím, že nebudú zachránení, oni si budú hovieť tiež. Ale ak ste kvôli nim naplnení mukami, ak nedokážete zniesť to, že by mohli byť zatratení, skoro zistíte, že aj oni sú znepokojení. Dúfam, že sa dostanete do takého stavu, že sa vám bude snívať o vašom dieťati či vašom poslucháčovi, ako hynú bez Krista, a naraz vyskočíte z postele a začnete volať: Ó Bože, daj mi obrátených ľudí, ináč zomriem. Vtedy získate obrátených ľudí.“
PRESVEDČIVÝ SÚCIT
Svoju vieru by sme nemali odovzdávať druhým zo záväzku, povinnosti či pocitu viny, ale preto, že nám Boh dal niesť bremeno ich života.
SÚCIT PODNIETIL JEŽIŠA
„Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu.“ (MT 9:36–38)
Kamkoľvek šiel Ježiš, bol obklopený ľuďmi. Mnohí od Neho niečo chceli: uzdravenie, vzkriesenie či vyslobodenie. Ale Ježiš videl ich najhlbšiu potrebu. Videl ich ako ovce bez pastiera, ktoré zablúdili, a On mal s nimi súcit.
Keď sa Ježiš stretol pri studni so Samaritánkou, mohol jej dať prednášku o zlých účinkoch nemorálnosti. Namiesto toho videl viac než len jej hriech, všimol si jej duchovnú prázdnotu a zaujala Ho jej túžba po Bohu (J 4:7–30).
Keď Ježiš zbadal Zachea, mohol ho pokarhať za jeho chamtivosť a krádež. Ale Ježiš povedal, že prišiel „hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo“ (L 19:10). A keď oddelil hriech od hriešnika, stretol sa s týmto nízkym, opovrhovaným vyberačom daní a priviedol ho k spásonosnému poznaniu Krista (L 19:1–10).
Keď Ježiš zbadal Máriu a jej priateľov, ako plačú nad smrťou jej brata Lazara, „zachvel sa v duchu a (bol) vzrušený“ (J 11:33). Hoci vedel, že privedie Lazara späť k životu, aj tak sa ho zmocnil zármutok, keď uvidel bolesť, ktorú tejto milovanej rodine spôsobila smrť.
Keď Ježiša zatkli v Getsemanskej záhrade, nerobil si obavy o seba samého, ale o svojich učeníkov. Vojakom povedal: „Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto, nech odídu.“ (J 18:8)
Dokonca aj keď bol na kríži, Ježiš prejavil záujem o blaho svojej matky, keď povedal Jánovi, aby sa o ňu postaral (J 19:26–27) a modlil sa za odpustenie pre svojich prenasledovateľov (L 23:34).
Ježiš sa očividne zaujíma o ľudí. Podobne aj my, ak nás má Boh použiť v akomkoľvek postavení na to, aby sme pre Neho získali ďalších ľudí, musíme o nich prejaviť záujem.
PAVOL POHNUTÝ SÚCITOM
„Mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela“ (R 9:2–3)
Pavol mal takú veľkú starosť o svojich príbuzných, že bol ochotný ísť do pekla (v prípade potreby), aby iní mohli ísť do neba. Niet divu, že slúžil takým mocným a účinným spôsobom!
EVANJELIZÁCIA JE POVINNOSŤOU KAŽDÉHO KRESŤANA
Evanjelizácia nie je len pre kazateľov a evanjelistov. Starozmluvný Nehemiáš nebol kňazom ani prorokom, ale vážne sa ho dotýkali potreby stratených ľudí. Kým bol v babylonskom zajatí a slúžil ako kráľov pohárnik, dozvedel sa, že múry Jeruzalema ležia v troskách. Keď si Nehemiáš uvedomil, že múry len symbolizujú ľud, ktorý kedysi stál pred Bohom a bol oddelený od pohanských národov, ktoré ho obklopovali, začal plakať. Potom si uvedomil, že ako laik môže zmeniť okolnosti tak, že bude pracovať na obnove múrov. Potom sa modlil k Bohu, aby ho viedol a pomáhal mu v tomto úsilí. A Boh to urobil, postaral sa o spolupracovníkov na tento projekt.
Boh od vás chce, aby ste sa stali pracovníkom na žatve!
Divákov je mnoho.
Tých, čo sa sťažujú, je mnoho.
Tých, čo robia kompromisy, je mnoho.
Nespoľahlivých nasledovníkov je mnoho.
Ale pracovníkov je málo.
Ak poprosíte Pána, aby prebudil vaše srdce, a dal vám niesť bremeno za tých, ktorí sú ako ovce bez pastiera, nesklamete sa. Možno vás povolá, aby ste preplávali more ako misionár — či snáď len prešli na druhú stranu ulice! Keď sa teda najbližšie budete k Bohu modliť, aby vyslal pracovníkov na žatvu, nezabudnete do tejto modlitby zahrnúť aj seba.
AKO VIESŤ DRUHÝCH KU KRISTOVI
Raz jedna pani kritizovala veľkého evanjelistu 19. storočia D. L. Moodyho za to, aké metódy používa pri evanjelizácii, aby sa pokúsil získať ľudí pre Pána. Moody odpovedal: „Súhlasím s vami. Ani mne sa nepáči, ako to robím. Povedzte mi, ako to robíte vy?“ Pani odvetila: „Ja to nerobím.“ Moody potom povedal: „Potom sa mi spôsob, ako to robím, páči viac než váš spôsob, ktorým to nerobíte!“
Naozaj veríme tomu, o čom tvrdíme, že tomu veríme? Naozaj veríme tomu, že existuje nebo a peklo? Naozaj veríme tomu, že mzdou hriechu je smrť? Ak tomu veríme, ako môžeme byť ľahostajní k tomu, aby sme druhým povedali o Ježišovi Kristovi? Keď sa raz modlíte za to, aby vám Boh dal niesť bremeno za tých, ktorí nepoznajú Krista, potom verím, že ste viac ako na polceste k tomu, aby ste viedli druhých ku Kristovi.
Nemusíte byť teológ, aby ste mohli šíriť svoju vieru… i keď musíte študovať Bibliu a poznať ju.
Nemusíte poznať odpoveď na každú možnú otázku… i keď môžete odpovede nájsť, keď vám otázky raz položia.
Nemusíte byť majster v komunikácii… ale postupom času budete čoraz efektívnejší.
JEDNODUCHO POVEDANÉ, MUSÍTE BYŤ OCHOTNÍ A K DISPOZÍCII!
Pamätáte sa na príbeh ženy pri studni? Len čo si uvedomila, že Ježiš je Mesiáš, „Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom: Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila! Nebude to Mesiáš? Vyšli teda z mesta a prišli k nemu.“ (J 4:28–30).
Vďaka tomuto jednoduchému svedectvu ženy prišlo k Pánovi v ten deň mnoho Samaritánov. (J 4:39)
ZDROJ: CHCEMVIAC.COM FOTOT: PIXABAY.COM AUTOR: GREG LAURIE. PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG
