Nosím hodinky a v priebehu dňa sa na ne pozerám často. Chcem mať totiž prehľad, koľko času mi v daný deň ostáva. Stihnem ešte urobiť toto? Mám ešte čas na tamto? Môj život sa riadi harmonogramom a predpokladám, že si na tom podobne.
Boha však neviažu harmonogramy, ktorými žijeme. Zatiaľ čo my fungujeme v pozemskej realite času, Boh žije vo večnosti. Keďže sa riadime ľudským harmonogramom, je pre nás ťažké pochopiť, ako Boh môže konať mimo nášho časového rámca.
Možno si frustrovaný alebo sa na Boha trošku hneváš kvôli niečomu, na čo už dlho čakáš, no stále sa to neudialo Možno si dokonca myslíš, že Boh na teba zabudol. No vydrž! Nevieš, čo má pre teba Boh pripravené.
Boh je nad časom. A keď sa nám zdá, že mešká, musíme si uvedomiť jedno — Boh nikdy nemešká. Vždy koná včas. Riadi sa však iným harmonogramom ako my.
Šalamún, najmúdrejší muž, aký kedy na tejto zemi žil, povedal: „Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.“ (KAZ 3:11)
V Novej zmluve čítame rôzne príbehy zo života Ježišových učeníkov, v ktorých sa zdá, akoby Boh v čase búrok a výziev úplne zabudol na vlastné deti. Na konci však vidíme, že Boh od začiatku presne vedel, čo robí.
Ježiš práve učinil jeden zo svojich dosiaľ najslávnejších zázrakov — nakŕmil 5 000 mužov plus ženy a deti. Davy sa zhromaždili, aby počúvali jeho učenie, keď nastal čas obeda.
Ľudia boli hladní. V dave bol chlapec, ktorý mal pár bochníkov a rýb, a Ježiš zázračne rozmnožil toto jedlo. Učeníci ho potom rozdali obrovskému počtu ľudí, ktorí sa tam zišli.
Bol to obľúbený zázrak, pretože všetci z neho mali priamy úžitok. Ľudia si vážili, že hluchí počujú a slepí vidia, ale obed zadarmo? To bolo niečo, čo pocítili na vlastnej koži, respektíve vo vlastnom bruchu.
A tak sa priamo na miestne rozhodli, že Ježiša korunujú za svojho kráľa, či sa mu to páči alebo nie. V Jánovom evanjeliu sa píše, že sa Ježiša chceli zmocniť, aby ho urobili kráľom (J 6:15).
V podstate vraveli: „Jednotne sme si ťa zvolili. Poď a vládni nám. No a mimochodom, ten obed by sme chceli každý deň o dvanástej.“
Ježiš okamžite vycítil rodiaci sa problém. Nielenže nápad týchto ľudí bol zlý a vôbec nepochopili, prečo Ježiš prišiel, ale táto eufória zachvátila i jeho učeníkov a uberali sa zlým smerom.
Učeníci túžili po pozíciách autority v Kristovom kráľovstve. Vedel, že toto by bolo na nich priveľa, a tak ich posadil na loďku a poslal na druhú stranu Tiberiadskeho jazera.
Niektoré preklady naznačujú, že učeníci veľmi nechceli odísť. No a potom, keď sa plavili cez more, strhla sa veľká búrka.
Ježiš sa zatiaľ utiahol na vrch, aby sa modlil. Určite sa modlil aj za svojich učeníkov, ktorí smerovali na druhú stranu mora. Pravdepodobne sa modlil s otvorenými očami, aby ich mohol uprostred búrky pozorne sledovať.
Ježiš učeníkov nestratil z dohľadu, kým bol na vrchu a oni na mori. Učeníci možno stratili z dohľadu Ježiša, no on ich pozorne sledoval. PRÍSLOVIA 15:3 nám hovoria: „Na každom mieste sú oči Hospodinove, ktoré pozorujú zlých i dobrých.“
No búrka sa zhoršovala a učeníci panikárili. Napokon k nim po mori prišiel Ježiš. Biblia hovorí, že to všetko sa udialo v čase štvrtej nočnej hliadky, čiže približne o tretej ráno. To znamená, že učeníci boli na mori aspoň deväť hodín a väčšinu tohto času čelili silnej búrke.
Zároveň bolo tesne pred svitaním. Ježiš k nim prišiel vo chvíli, keď sa zdalo, že vôbec nepríde.
Prečo teda Ježiš toľko otáľal so svojím príchodom? Ak ich naozaj miloval, prečo čakal tak dlho?
Uprostred nešťastia, ťažkostí či nebodaj smrti si možno kladieme rovnakú otázku. Ak ma Ježiš naozaj miluje, prečo dovolí, aby sa toto všetko dialo?
Hoci nevieme, ako situácia skončí ani prečo do nášho života prišla, vieme, že Ježiš ju má pod kontrolou. Boh vie, čo robí.
Keď dnes budeš čeliť problémom, upokojí ťa vedomie, že Ježiš sa za teba práve teraz prihovára? Povzbudí ťa to? Dodá ti to nádej a silu?
Práve to nás učí Biblia. V LISTE RÍMSKYM 8:34 sa píše: „Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás.“
LIST ŽIDOM 7:25 nám hovorí: „Preto aj môže dokonale spasiť tých, čo skrze Neho pristupujú k Bohu, keďže vždy žije, aby sa prihováral za nich.“ Ježiš sa za teba modlí presne tak, ako sa modlil aj za svojich učeníkov.
Keď v živote prechádzame búrkou, možno v daných chvíľach necítime Božiu prítomnosť. Možno máme pocit, že Boh nás nadobro zanechal. On však na nás neustále hľadí a dáva pozor. Možno sa nám Boh niekedy stratí z dohľadu, no my sa nikdy nestratíme z Božieho dohľadu.
ZDROJ: CHCEMVIAC.COM FOTO: UNSPLASH.COM AUTOR: GREG LAURIE. PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG
