Ani polovica dnešných detí nevyrastie v tradičnej rodine

Tento článok tematicky nadväzuje na predtým publikovaný text zaoberajúci sa problémom vyplývajúcim z nepomerného zastúpenia mužov a žien v kresťanskej Cirkvi, ktorý možno nájsť TU,

Rodina ako základný predpoklad zdravej spoločnosti

            Hodnota rodiny je pre kresťanskú spoločnosť posvätným základným kameňom, na ktorom stojí náš celý principiálny prístup k životu. Kresťanstvo ako také je založené na obraze rodiny, na dieťati, na jeho matke a na mužovi, ktorý ich prijal za svojich.

V poslednom čase sa však samotný výraz rodina stáva slovom, o ktorého význame by sa dalo polemizovať. Čo je to rodina? Kto ju môže tvoriť? Aké vzájomne vzťahy musia ľudia medzi sebou vytvárať, aby sa mohli nazývať rodinou? Existuje vôbec rodina? A ak aj existuje, prečo by sme sa o ňu mali zaujímať?

My, členovia kresťanskej spoločnosti, veríme, že rodina nielenže existuje, ale ako taká i definuje a vytvára najzdravšie podmienky pre budovanie celej ľudskej spoločnosti. Rodina je pre nás základným stavebným kameňom ľudskosti ako takej.

No i napriek našej oddanosti ideálu rodiny musíme všetci triezvo priznať, že tento ideál je obkľúčený viacerými problémami, ktoré naň zo všetkých strán číhajú a ohrozujú jeho vyhliadky do budúcnosti.

Rodinný dom sa rúca od základov

Podobný stav, v akom sa nachádza aj tradičná rodina, zažívajú napríklad ťažko chorí starší ľudia, ktorí zároveň trpia pre vysoký tlak, zároveň sa liečia na diabetes a zároveň sa u nich začína prejavovať demencia. Tieto problémy spolu do značnej miery súvisia, existujú medzi nimi prepojenia a treba ich brať ako súčasti celkového zdravotného stavu, avšak každá z týchto diagnóz má vlastný proces diagnostiky aj liečby.

Prvým a celkom očividným pôvodcom problému je vysoká miera rozvodovosti a iných foriem vzájomného odlúčenia rodičov. Deti z rozvedených manželstiev spravidla zostávajú s jedným zo svojich rodičov, a tak sa v týchto prípadoch vychovávateľské zastúpenie druhého rodiča vytráca z vyváženej výchovy v kontexte zníženej frekvencie vzájomných stretnutí i následného odcudzenia. Prípadnou alternatívou je striedavá starostlivosť, počas ktorej dieťa síce žije a nadväzuje vzťah s obomi rodičmi, ale reálne ich nikdy nevidí spoločne sa podieľať na tvorbe rodinného života, a teda nemá dostatočnú skúsenosť s vytváraním zdravých vzťahov oboch rodičov k spoločnému potomkovi.

Štatistika – Kto vlastne v modernej spoločnosti vychováva deti?

Na tomto grafe môžeme vidieť výsledok sociologickej štúdie, ktorú v roku 2014 dokončil tamojší Inštitút pre rodinu. Americká spoločnosť je hodnotovo i demograficky veľmi blízka európskym sociétam, a to zvlášť tým, ktoré vychádzajú z kresťanskej histórie, a teda tieto čísla môžu byť relevantné aj pre nás.

Nejasná hranica medzi dobrými a zlými správami

V roku 2014 v USA viac ako polovica detí vyrastala v rodine s obomi biologickými rodičmi, ktorí boli zákonne zosobášení. Na úvod je dôležité povedať, že tento trend je podstatne nižší než býval napríklad v osemdesiatych rokoch, kedy s obomi zosobášenými rodičmi žilo viac ako 67% všetkých detí.

Na druhej strane sú tieto správy v určitom zmysle slova zdanlivo pozitívne a dávajú nám zámienku na falošný optimizmus, podľa ktorého sa tradičný rodinný spôsob života stále drží na najsilnejšej pozícii v spoločnosti. Bez hlbšej interpretácie táto štatistika totiž naznačuje, že najväčší počet detí v západných spoločnostiach stále žije a vyrastá v usporiadaných (tradičných) rodinách.

Prečo tieto správy v skutočnosti nie sú pre náš hodnotový svet úplne pozitívne vysvetlíme zároveň aj na druhom súvisiacom číselnom prípade, ktorý sa tiež podľa údajov môže interpretovať rôznymi spôsobmi.

Štatistika o vzniku a zániku manželských zväzkov a jej relativita

Na území Slovenskej republiky sa ročne uzavrie asi tridsaťtisíc nových manželstiev a zároveň sa ročne rozvedie asi desaťtisíc zosobášených párov. Táto správa bez hlbšej interpretácie naznačuje, že tradičnému manželstvu sa ako zväzku na Slovensku relatívne darí, pretože relatívna číselná rozvodovosť je vlastne len na úrovni asi jednej tretiny, teda 33%. Toto číslo by bez ďalšieho šetrenia mohlo naznačovať relatívne priaznivý trend, avšak realita v číslach ani zďaleka nie je taká jednoduchá.

Viacnzačnosť údajov kvantitatívnej metódy výskumu

Je pravdou, že podľa štatistiky na Slovensku vznikne ročne tridsaťtisíc nových manželských zväzkov. Táto štatistika nám však nehovorí, koľké z týchto manželstiev sú pre oboch manželov prvými pokusmi o založenie rodiny.

Pravda je taká, že v počte nových uzatvorených manželstiev významný podiel tvoria druhé a tretie pokusy ľudí, ktorí už boli predtým zosobášení a rozvedení. Tieto druhé a tretie manželstvá sú pre štát a pre spoločnosť dôležité a hodnotné, avšak z hľadiska kresťanskej morálky sú aj do určitej miery problematické.

V prvom rade je reálna rozvodovosť prvých manželstiev de facto podstatne vyššia ako uvedených 33%, pretože prvé manželstvá majú zo všetkých manželstiev prirodzene najvyššiu mieru rozvodovosti. V praxi sa ľudia oveľa častejšie rozvádzajú z prvého manželstva ako z tretieho, čo je logické z objektívnych i subjektívnych dôvodov.

Relatívna rozvodovosť prvých manželstiev síce v našich údajoch nie je štatisticky vyjadrená, avšak je celkom určite ďaleko vyššia ako tridstaťtripercentná, a tým sa prípadný optimizmus z prvého prečítania dotyčnej štatistiky rýchlo vytráca.

Z vysokej rozvodovosti prvých manželstiev plynú ďalšie, skryté a spiace problémy pre spoločnosť i pre Cirkev. Napríklad aj preto, že páry, ktoré sa prvýkrát zosobášili v kostole, už po následnom civilnom rozvode nemôžu pristupovať k sviatostiam, väčšinou sa prestávajú zúčastňovať duchovného života vo svojich farnostiach (ak sa ho zúčastňovali predtým) a žijú s určitou hanbou, ktorú cíti väčšina kresťanov potom, čo si prešli rozvodom.

Rovnako aj deti vyrastajúce v takýchto rodinách majú slabšie duchovné zázemie a nižšiu pravdepodobnosť stať sa praktizujúcimi veriacimi, pretože iba malá časť rozvedených a znovu sobášených rodičov zostáva v náboženskom živote aktívna.

Vysoká rozvodovosť a ďalšie kombinovanie účastníkov rozvedených manželstiev teda efektívne zapríčiňuje aj prázdne miesta na sedenie v kostoloch a chrámoch, pretože rozvedení nepraktizujúci rodičia väčšinou nezvyknú vychovávať deti k živej viere.

Druhé a tretie a štvrté manželstvá sú teda významné, hodnotné a dôležité pre štát i spoločnosť, avšak skutočnú morálnu a duchovnú hodnotu takzvanej tradičnej kresťanskej rodiny predstavujú len v určitom zúženom tvare, v akejsi diétnej forme pôvodného ideálu, pretože tieto ďalšie pokusy o manželský život väčšinou nemôže sprevádzať mystická a sviatostná hodnota prvorodeného manželstva v Duchu Svätom.

A teda štatistika o deťoch – čo je skryté a čo hneď nevidno

Podľa nami uvedenej štúdie vyrastá 58% detí s obomi zosobášenými rodičmi. Rovnako ako pri manželstvách nám však táto štatistika neuvádza, koľký raz sú ich rodičia zosobášení.

Znamená to teda, že v jednej rodine tvorenej dvomi zosobášenými rodičmi, v ktorej napríklad vyrastajú tri deti, môže vyrastať jedno dieťa z prvého manželstva a ďalšie dve, ktoré sa už narodili v druhom. Tieto deti teda neboli v rovnakej skupine na grafe, pretože sú v iných situáciách – dieťa z prvého manželstva žije s jedným biologickým rodičom a jeho partnerom, kým deti narodené v tomto druhom manželstve obidve žijú so svojimi zosobášenými biologickými rodičmi.

Do počtu detí vyrastajúcich u oboch rodičov sú teda zahrnuté aj mnohé deti, ktoré sa narodili v druhých a tretích manželstvách, v ktorých aj vyrastajú. Tieto rodiny však nemajú vysokú pravdepodobnosť, že by mohli inklinovať k praktizujúcemu kresťanstvu, nakoľko rodiny tvorené rozvedenými ľuďmi celkovo nezvyknú inklinovať k viere.

Ak v nás teda dotyčná štúdia vytvára na základe kvantitatívneho výskumu dojem, že 58% detí vyrastá v takzvaných tradičných kresťanských rodinách, je to len preto, že túto štúdiu nevieme prečítať s porozumením.

Reálny počet detí vyrastajúcich v prvom manželstve oboch biologických rodičov je oveľa nižší ako 58%, čo je veľmi závažná správa pre vnímanie kresťanských hodnôt v kontexte moderných demokratických spoločností.

Aká je tvrdá realita?

Reálnych tradičných a sviatostných rodín postavených na prvých manželstvách zostáva v systéme minimum.

Systém dnes stojí na nových rodinách rozvedených ľudí, a sú to práve tieto rodiny, ktoré dnes tvoria základ našej morálky i spoločnosti. Treba im venovať osobitú pozornosť, treba sa intenzívne sústrediť na ich pastoráciu a treba im byť čo najviac naporúdzi, pretože kresťanstvo je tu hlavne pre tých, ktorí sa dennodenne stretávajú s nespravodlivosťou.

Ježiš prišiel na to, aby liečil rodiny, ktoré to potrebujú, nie tie, ktoré sú zdravé.

Začiatok riešenia pretrvávajúcej krízy rodičovstva sa teda nachádza tu:

V jednoduchom uvedomení si, že väčšia časť detí dnes nemá dvoch rodičov tak, ako si to v rodinách stereotypne predstavujeme. Náš ideál o tradičnej kresťanskej rodine je v modernej spoločnosti veľmi významným spôsobom na ústupe.

Autor: Patrik Lenghart Datum: 25. října 2019  Foto: Unsplash – ilustrační