Ak budeme pokračovať v štúdiu Ježišovej vzorovej modlitby v MT 6:9–15, narazíme v nej na súbor troch žiadostí: prosby za každodenný chlieb, odpustené viny a vyhýbať sa pokušeniu. Všetky tri sa prekvapivo týkajú ľudských potrieb.
„Čo je človek, že si ho tak veľmi ceníš, že mu venuješ pozornosť? Že ho navštevuješ každé ráno a skúšaš ho každú chvíľu? (JOB 7:17–18) Je úžasné uvažovať, že vševediaci, všemocný a všadeprítomný Boh, ktorý stvoril celý vesmír, by sa o nás osobne zaujímal. Ale On sa naozaj zaujíma! Je to podstatou Jeho ohromnej lásky k tebe. Všemohúci Boh je verný v napĺňaní potrieb svojich detí.
„CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ DAJ NÁM DNES“
Táto časť vzorovej modlitby nie je iba na to, aby sme o niečo žiadali Boha. Taktiež slúži ako potvrdenie, že všetko, čo máme, pochádza koniec-koncov od Neho. Je to uznávanie Boha ako darcu. „Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia pre odvrátenie sa“ (JK 1:18).
Áno, môžeme tvrdo pracovať, sporiť a múdro investovať naše peniaze, kupovať si vlastné jedlo, oblečenie a platiť za naše domy, ale samotná schopnosť zarobiť peniaze pochádza od Boha! Písmo tiež hovorí: „Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo On ti dáva silu získavať bohatstvo“ (5. M 8:18a).
„Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“ (R 8:32).
„Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša“ (F 4:19).
„A Ten, kto rozsievačovi dáva semeno i chlieb, aby mal čo jesť, dá a rozmnoží vaše osivo, dá vzrast plodom vašej spravodlivosti, a vo všetkom budete obohatení na všemožnú štedrosť, ktorá skrze nás pôsobí vďačnosť Bohu“ (2. K 9:10–11).
„Mladý som bol, a zostarel som, no spravodlivého nevidel som opusteného, ani jeho potomstvo žobrať chlieb“ (Ž 37:25).
„A ODPUSŤ NÁM VINY NAŠE“
Tento verš môže byť preložený: „Odpusť nám naše hriechy, priestupky, slabosti, hnevy, to, čo sme Ti dlžní či čokoľvek zlé, čo sme urobili.“
Niektorí si myslia, že nepotrebujú odpustenie. Ale podľa Ježiša v tejto vzorovej modlitbe to je niečo, o čo by sme mali žiadať pravidelne. Písmo vraví: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda“ (1. J 1:8). Totižto každý zhrešil a mal by hľadať Božie odpustenie. „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej“ (R 3:23).
Apoštol Pavol napísal: „Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou“ (F 3:13).
Tí, ktorí nevidia svoju stálu potrebu pravidelného očisťovania, netrávia v Božej prítomnosti veľa času. Niekto raz povedal: „Čím väčší svätec, tým väčšia je jeho citlivosť na hriech a vedomie vlastného hriechu.“
„AKO AJ MY ODPÚŠŤAME VINNÍKOM SVOJIM“
Podľa Ježiša by malo byť štedré a pravidelné odpúšťanie iným prirodzeným výsledkom nášho pochopenia Božieho odpustenia voči nám. Jeden muž raz anglickému kazateľovi Johnovi Wesleymu povedal: „Nikdy neodpúšťam a nikdy nezabúdam.“ Na čo Wesley odpovedal: „Potom, pane, dúfam, že nikdy nehrešíte.“
V mnohých smeroch je odpustenie kľúčom k zdravým, silným a pretrvávajúcim vzťahom s druhými ľuďmi. Jeden druhého zraníme — či už vedome, alebo nevedome –, pretože ako smrteľníci s chybami budeme vždy hrešiť. To je dôvod, prečo sa musíme naučiť odpúšťať.
Tam, kde nie je odpustenie, začína rásť koreň horkosti. A keď koreň horkosti rastie, ničí vzťah. Kniha ŽIDOM 12:15 hovorí o deštruktívnej prirodzenosti horkosti: „Dbajte, aby nikto nevypadol z milosti Božej; aby nevyrástol ako nejaký horký koreň a nepôsobil trápenie a aby sa ním mnohí nepoškvrnili.“
V súčasnosti sa zdá, že spoločnosť vyzdvihuje pomstu nad odpustenie. Vidíme mnohých, ako žijú príslovím: „Nezlosti sa — pomsti sa!“ A predsa, ukrývanie neodpustenia v tvojom živote ťa môže duchovne pohltiť a dokonca zastaviť tvoj duchovný rast.
Neodpustenie si vyberá milovať nenávisť. Spôsobuje zatrpknutosť, zhubnosť, hnev, zúrivosť, úzkosť a depresiu. Jednoducho povedané, je to hriech. Preto Ježiš zahrnul v modlitbe potrebu odpustiť druhým ľuďom.
Biblia ponúka 75 rôznych príkladov slov s významom odpustenia. Zahrňme medzi ne aj tieto:
Odpustenie je ako napísať na dlh „zaplatené“.
Odpustenie je, ako keby si zobral kus keramiky, ktorý pripomína, že ti niekto ublížil, a roztrieštil si ho na milión kúskov, aby si si na to už nikdy nespomenul.
TRI DÔVODY, PREČO ODPUSTIŤ
Keďže Ježiš kládol taký dôraz na odpustenie, myslel by si si, že odpustenie druhým ľuďom by jednoducho malo byť v zozname priorít na prvom mieste. Nanešťastie, to nie je tento prípad. Pastor John MacArthur udáva tri dôvody alebo podnety odpustenia druhým ľuďom.
NIKDY SA BOHU NEPODOBÁŠ VIAC, AKO KEĎ ODPÚŠŤAŠ.
„I prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech, ktorý však nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch a na synoch synov až do tretieho a štvrtého pokolenia.“ (2. M 34:6–7)
Chceš vedieť, kto je Boh? Je milosrdný, láskavý, pomalý k hnevu, plný milosti a pravdy. Takisto odpúšťa nespravodlivosť, prehrešky a hriech. Náš Boh je odpúšťajúci Boh. Božie odpustenie následne vyžaduje naše odpustenie druhým ľuďom. Biblia hovorí: „Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi“ (EF 4:32).
Pamätajme, že Ježiš nás učil modliť sa: „Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi“ (MT 6:10). Čo sa deje v nebi? Práve teraz sa v nebi odohráva chvála Boha, vyvyšovanie Krista a udelenie odpustenia. A to je to, čo by sme mali robiť na zemi.
MT 18:18 vraví: „Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané na nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané na nebi.“ Tento verš znamená, že ak niekto hreší, ty ho konfrontuješ, daný človek činí pokánie a ty mu odpustíš — no nebesá to už vykonali. Ty iba konáš v súlade s nebom. Ak daný človek nečiní pokánie, je zviazaný hriechom — a nebesá to rovnako potvrdzujú.
Ak odpúšťaš, doslova prinášaš nebo na zem.
JE IBA ROZUMNÉ, ŽE TÍ, ČO MAJÚ ODPUSTENÉ, ODPÚŠŤAJÚ
Ježiš hovoril na tému odpustenia, keď sa ho Peter opýtal: „Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko razy mu odpustiť? Až do sedem razy? Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy!“ (MT 18:21–22)
Ježiš Ďalej Petrovi vravel príbeh o mužovi, ktorý zjavne odmietol zaplatiť svoje dane (pozri MT 18:23–35). Bol to kráľovský vyberač daní a mal pre kráľa vyzbierať určitú sumu peňazí, aby si potom mohol niečo nechať aj pre seba. Ale tento muž si nechal všetko! Výsledkom toho bola dlžoba 10 000 talentov. Jeden spisovateľ povedal, že táto suma sa približne rovnala hrubému národnému dôchodku Galilei. Kráľ ho veľkoryso ospravedlnil a úplne mu odpustil dlh.
Avšak zberač daní zlyhal v preukázaní rovnakej milosti svojmu spolupracovníkovi. Našiel muža, ktorý mu dlhoval 1 000 denárov (približne trojmesačný príjem) a požadoval od neho vyplatenie dlhu. Keď dlžník prosil o milosť, uvrhli ho do väzenia. Potom čo sa to kráľ dopočul, zmenil rozhodnutie a uvrhol zberača daní do väzenia, dokiaľ mu nesplatí dlh.
Keď čítame tento príbeh, je pre nás jednoduché ukazovať prstom na zberača daní. Ale musíme si túto lekciu zobrať k srdcu. Ježiš vraví, že človek, ktorému je odpustené, musí odpúšťať. Je prirodzené, že keď Boh odpustil obrovský dlh tebe, ty odpustíš malý dlh ľuďom.
Boh odpustil pre tvoje hriechy nezaplatiteľný dlh. Vezmeš si všetko Božie odpustenie, a ty sám neodpustíš?
VÝSLEDKOM NEODPUSTENIA JE TREST
„Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, náramne sa zarmútili, šli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa prihodilo. Vtedy predvolal si ho pán a povedal mu: Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; či si sa nemal aj ty zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zmiloval nad tebou? A rozhneval sa jeho pán a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil celý dlh. Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi jeho previnenia“ (MT 18:31–35).
Ježiš nám jasne hovorí, že výsledkom neodpustenia je Boží trest. Kvôli svojmu nevyznanému hriechu budeš mučený svojou horkosťou, hnevom a osobným oddelením zo spoločenstva s Bohom.
Ak si vyberieš neodpustiť, v podstate sa zmocňuješ Božej autority. Nielenže neposlúchaš Písmo, ale staviaš sa na miesto samotného Boha.
„Milovaní, nepomstite sa sami, ale dajte miesto hnevu. Veď je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán. Naopak, ak je tvoj nepriateľ hladný, daj mu jesť, ak je smädný, daj mu piť. Lebo keď toto urobíš, žeravé uhlie mu zhrnieš na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé“ (R 12:19–21).
Ako kresťania by sme sa nikdy nemali pomstiť. V skutočnosti by sme namiesto pomsty mali rozširovať milosť a dobrotu.
Odpustenie je v modlitbe dôležité (pozri tiež MT 5:23–24). Nečakaj, dokiaľ sa budeš cítiť, že dokážeš odpustiť. Pamätaj na to, koľko ti toho Boh odpustil, a pros Ducha Svätého, aby ti pomohol urobiť prvý krok k odpusteniu.
„A NEUVOĎ NÁS DO POKUŠENIA, ALE ZBAV NÁS ZLÉHO“
„Neuvoď nás do pokušenia“ (MT 6:13) neznamená, že Boh pokúša svoje deti, pretože to nie je súčasťou Božieho charakteru. „Nikto nech v čase skúšky nehovorí: Boh ma pokúša! Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka“ (JK 1:13–14).
V tejto žiadosti prosíme Boha, aby nás viedol, aby sme sa nevyhli Jeho vôli a nepodľahli pokušeniu. V podstate hovoríme: „Pane, nedovoľ, aby ma pokúšali nad moje sily.“
LAKMUSOVÝ TEST POKUŠENIA
Problém pokušenia je v tom, že často zlyhávame v jeho odhalení. Snažíme sa ho racionalizovať. Zatiaľ čo pokušenia iných ľudí vyzerajú tak strašne a hlúpo, naše vyzerajú tak lákavo a nevinne. Jedného dňa sa nám však malý domček z kariet zrúti a my spoznáme náš hriech. Ponúkam ti malý lakmusový test, ktorý si môžeš urobiť, keď si nie si istý, či je niečo pokušenie na zlé:
Ako prvé by si sa za to mal modliť a predniesť to do jasného svetla Božej prítomnosti. Mal by si si dovoliť dostať sa do takej potenciálne zraniteľnej situácie? Ježiš povedal: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé“ (MT 26:41).
Potom si polož otázku: „Ako by to vyzeralo, keby sa do takej situácie dostal iný kresťan?“ Ako by si na to reagoval?
HRIECH MÔŽE PREKÁŽAŤ NAŠIM MODLITBÁM
Prečo Ježiš kládol na pokušenie taký dôraz? Pretože rozumel tomu, že hriech môže byť prekážkou v modlitbe, že ju robí márnou a neúčinnou. Z toho dôvodu potrebujeme rozpoznať naše hriešne sklony a žiadať Boha o ochranu pred mocou hriechu. Aby sme robili správne rozhodnutia, a vyhýbali sme sa veciam alebo aktivitám, ktoré nás môžu vzďaľovať od Boha, potrebujeme Jeho pomoc.
John MacArthur, autor a pastor, poznamenáva vo svojej knihe The MacArthur New Testament Commentary (Komentáre MacArthura k novej zmluve), že táto časť Modlitby Pánovej je „žiadosť Boha, aby dával pozor na naše oči, uši, ústa, nohy a ruky — to znamená, že čokoľvek vidíme, počujeme, povieme, na akomkoľvek mieste budeme a v čomkoľvek, čo robíme, nás bude chrániť pred hriechom. Vzťahuje sa na to Jeho sľub: „Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť“ (1. K 10:13).
Nenechaj sa zlákať pokušením hriechu.
ZDROJ: CHCEMVIAC.COM FOTO: PEXELS.COM GREG LAURIE. PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG
