Daniel Šobr: Kresťania a dilema prezidentskej voľby

Prvé kolo prezidentských volieb dopadlo tak, že o žiadnom z kandidátov nemôžeme povedať, že by bol skutočným kresťanom, práve naopak. Zuzana Čaputová je presvedčená liberálka a Maroš Šefčovič, dlhodobo prejavujúci rovnaké liberálne presvedčenie, sa po účelovom stretnutí s predstaviteľmi cirkví neobratne snažil predstierať kresťanskú vieru a jeho pokus o vymenovanie prikázaní Desatora v televíznej relácii dopadol tragikomicky.

Ísť vôbec v druhom kole voliť?

Medzi kresťanmi počujem hlasy, hovoriace o voľbe nohami, teda o tom, že treba zostať doma a nevoliť ani jedného z finalistov prezidentskej voľby. Samozrejme, aj toto je v demokracii legitímnym postojom, veď máme volebné právo, a nie volebnú povinnosť.

Na druhú stranu my, kresťania, sme ľudia, ktorí by nemali byť ľahostajní k tomu, čo sa bude diať v našom národe. Sme povinní “stáť na stráži”, sledovať dianie v spoločnosti, modliť sa a pracovať na zlepšení situácie tak, ako vieme, politickú angažovanosť nevynímajúc. Naše volebné právo je príležitosťou podieľať sa na výbere kandidátov, pričom stále máme dvoch, z ktorých jeden je určite lepšou voľbou.

Podľa akých kritérií sa rozhodovať?

V živote kresťanov existujú situácie, v ktorých potrebujeme na základe intuície a vedenia Duchom Svätým rozpoznať Božiu vôľu a rozhodovať sa správne. Vo voľbách sa rozhodujeme slobodne, na základe faktov, ktoré o kandidátoch poznáme, a nášho presvedčenia. Pokúsim sa teraz stručne charakterizovať oboch uchádzačov o post hlavy štátu, medzi ktorými sa budeme budúci týždeň rozhodovať.

Začnem tým, čo majú obaja kandidáti spoločné. Tak Maroš Šefčovič, ako aj Zuzana Čaputová sú hodnotovým presvedčením liberáli; kresťanského politika v druhom kole voľby jednoducho nemáme. Prvý menovaný to dokázal mnohými svojimi vyjadreniami pre médiá počas svojej kariéry vo vrcholnej funkcii EÚ a tiež hlasovaniami za mnohé návrhy, spojené s čisto liberálnou agendou (Istanbulský dohovor, migračná politika atď.) V tomto svetle sú jeho výroky z posledného týždňa o jeho kresťanskej viere a o ochrane tradičnej rodiny úsmevným príkladom predvolebného pokrytectva. Zuzana Čaputová svoje liberálne názory komunikuje otvorene, nič nezastiera a na nič sa nehrá. Obaja kandidáti sú jasne proeurópsky a prozápadne orientovaní a obaja by boli dôstojnou hlavou štátu.

Medzi uchádzačmi o najvyšší ústavný post sú však aj rozdiely. Maroš Šefčovič je skúseným kariérnym euroúradníkom s pomerne dobrou povesťou. Isto by bol reprezentatívnym prezidentom, ktorý by sa toho nemusel veľa učiť a na vnútropolitickej ani medzinárodnej scéne by sa nedopustil žiadnych veľkých prešľapov. Jeho obrovskou nevýhodou je skutočnosť, že je nominantom strany Smer, spoluzodpovednej (z najväčšej miery) za súčasný stav vecí verejných na Slovensku. Je vysoko pravdepodobné, že jeho zvolenie by viedlo k vymenovaniu expremiéra Fica na post predsedu ústavného súdu, a k faktickej budúcej beztrestnosti politikov končiacej sa “Ficovej éry”.

Zuzana Čaputová je v politickom ringu novou tvárou, ktorú nominovala zrejme najliberálnejšia strana na politickej scéne – Progresívne Slovensko. Známou sa stala pre svoje vystupovanie v kauze Pezinská skládka. Vystupovala vtedy ako zástupkyňa obyvateľov Pezinka, ktorí odmietali zriadenie skládky odpadu pri tomto meste. Postavila sa vtedy proti záujmom mocných, menovite oligarchu Mariána Kočnera a ľudí reprezentujúcich už vtedy mocný Smer. Túto kauzu roku 2013 na Najvyššom súde vyhrala, a povolenie na zriadenie skládky bolo zrušené. Hoci ju teda môžeme považovať za zatiaľ neskúsenú političku, s angažovanosťou vo veciach verejných isté skúsenosti má, čo potvrdila aj veľmi dobre zvládnutou predvolebnou kampaňou. Žiadna PR agentúra vás totiž nenaučí úprimnosti a kultivovanému vystupovaniu vo vypätých situáciách. Je to niečo, čo vo vás buď je, alebo nie je.

Hlavným mottom Čaputovej je spravodlivosť a boj proti bezpráviu a arogancii moci. Jej ponuka priamo rezonuje s volaním po spravodlivosti vychádzajúcim od ľudí, ktorí sa zhromažďovali na námestiach slovenských miest počas protestov “za slušné Slovensko”. Povedala, že v prípade svojho zvolenia nevymenuje Róberta Fica na Ústavný súd. Toto vidím ako najpodstatnejší rozdiel medzi týmito kandidátmi, a pre mňa osobne ten najdôležitejší.

Môže vôbec kresťan voliť liberála?

Progresívny liberalizmus, ktorého sú obaja kandidáti predstaviteľmi, je s biblickým nazeraním na svet nezlučiteľný. Uvedomme si však, že prezidentská voľba nie je konkurzom na post vedúceho cirkevného predstaviteľa. Ide o ústavnú funkciu v systéme, v ktorom by mala platiť odluka cirkvi od štátu a svetonázor nie je tou najdôležitejšou kategóriou, pretože štátne zriadenie krajiny sa podľa ústavy “neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo”. Postup Čaputovej a Šefčoviča do druhého kola volieb hlavy štátu je slobodným a demokratickým rozhodnutím väčšiny slovenských občanov, ktorí sa zúčastnili volieb. Preto si z týchto kandidátov treba vybrať a povedané na rovinu: voliť liberála.

Aby sme sa mohli rozhodnúť, ktorého z nich, musíme si najskôr zodpovedať otázku, čo je v súčasnej dobe najpálčivejším problémom našej krajiny. Hoci by to tak niektorí radi videli, nie je to boj medzi liberalizmom a konzervativizmom. Tým problémom je štýl vládnutia súčasnej koalície určovaný politicko-oligarchickými mocenskými štruktúrami, obrovskou mierou korupcie a zvýhodňovania “našich ľudí”, ktorý v národe vyvolal obrovský pocit nespravodlivosti a krivdy. Nárast nacionalizmu a extrémizmu je iba prirodzeným ovocím tohto žalostného stavu. Mnohí ľudia, ktorí volia extrémistov, to nerobia preto, že by obľubovali napríklad fašizmus, ale preto, že zúfalo hľadajú niekoho, kto bude naozaj riešiť ich problémy a zastane sa ich.

Niekto nedávno povedal, že naše morálne dilemy s voľbou prezidenta musíme riešiť podľa toho, čo je práve akútne dôležité. Keď vám horí strecha domu, nebudete predsa maľovať obývačku, hoci by ste na stenách mali škaredé škvrny. Témou týchto volieb nie je miera liberalizmu jednotlivých kandidátov, ale to, či na slovenskej politickej scéne a v slovenskej politickej kultúre dôjde k nejakej pozitívnej zmene.

Verím, že takáto zmena príde. Bude to výsledok demokratických volieb a zároveň aj prejav Božej vôle. Aj dnes totiž platia slová proroka Daniela: “Nech je požehnané Božie meno od vekov až naveky, lebo jeho je múdrosť aj sila. On mení obdobia a časy, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu.” (Daniel 2,20-21; SEP)

Nebojme sa tejto voľby. Nerozhodne totiž o prebudení cirkvi ani o duchovnom stave krajiny, o tom rozhodnú naše modlitby a hlásanie evanjelia. Voľme teda s vierou a nádejou.

Abychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.

Rádi byste nám pomohli pokračovat v této misi a měli tak možnost se na ní spolu s námi. 

Autor je pastor zboru KS Milosť  Foto: Wikimedia Commons – Bratislava, ilustrační