Nedávno som obedoval s kamarátom, ktorý mi rozprával o svojich rodičoch. Jeho otec má deväťdesiatpäť rokov, mama deväťdesiatšesť. Zaľúbili sa do seba v šiestej triede a už sú svoji sedemdesiatpäť rokov. Osemdesiattri rokov sú najlepšími priateľmi! Hovoril mi o tom, ako teraz myseľ mamy odchádza, no otec pri nej aj tak celé hodiny sedáva a ruku má zľahka položenú na jej ramene. Predstavte si na chvíľu tento obraz.
Som zvedavý, čo sa mu odohráva v hlave, keď vedľa nej sedí. Čo si asi tak myslí a cíti, keď sa natiahne a dotkne sa ramena, ktoré je vedľa neho už osemdesiattri rokov? Aké by to bolo, deliť sa s druhým človekom o osemdesiattri rokov spomienok? Pred- stavujem si tieto nahromadené spomienky ako fotoalbum a ich dvoch, ako si v ňom listujú. Jedna stránka za druhou, spomienky na spoločné chvíle smiechu na ihrisku, ako sa do seba zamilovali, svadbu, ako prišli deti, vnúčatá a pravnúčatá. Emocionálnu hĺbku musia umocňovať obrazy hádok a tragédií, strát a hlbokého žiaľu. Predstavujem si, ako listujú k posledným stránkam, kde jedného dňa pribudnú scény ich dvoch, ako bok po boku končia pozemský život.
V období manželstva „na jedno použitie“ je pekné vidieť momentku, ktorá zachytáva záväzok, dlhovekosť a trochu z krásy, ktorú Boh plánoval pre manželstvo. Je aj pekné vedieť, že tieto modely existujú, aj keď sa s nimi nikdy nestretneme. Dáva nám to niečo, na čo sa môžeme zamerať. Spôsobuje to, že očakávam budúcnosť so svojou ženou. Z času na čas sa Lisa sťažuje na to, že starne, a ukazuje pritom na vrásky na tvári. Teraz jej zvyknem hovoriť, ako veľmi sa mi páčia, pretože sú pripomienkou toho, že spolu starneme, náš sen sa stáva skutočnosťou. Veľmi by som sa s ňou chcel deliť o osemdesiattri rokov spomienok. Pochybujem však, že sa to stane, musel by som sa dožiť stoosem rokov.
Príbeh tohto staršieho páru sa nám páči, pretože sme boli stvorení mať vzťah. Boh povedal: „Nie je dobre človeku byť osamote…“ (1M 2:18) Každý, kto už zažil bolesť samoty, vníma túto pravdu. Veľa z toho potešenia, ktoré vieme v živote zažiť, prichádza práve v kontexte zdravých vzťahov. Manželstvo je úplne veľkolepé. No aj tak, akokoľvek krásne dokáže byť, je to zámerne len slabý odvar niečoho oveľa úžasnejšieho.
Reklama
ZÁZRAČNÉ MANŽELSTVO
V Liste Efezským 5 Pavol hovorí o tom, že manželstvo je tajom- stvo. Potom však vysvetľuje, že to tajomstvo nie je manželstvo medzi mužom a ženou, ale manželstvo medzi Kristom a cirkvou. Zázrakom je, že ľudské bytosti sa môžu spojiť s Bohom!
„Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej žene; i budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké. Ja ho však vzťahujem na Krista a na cirkev.“ (Ef 5:31 – 32)
Boh sa venuje ľuďom! Vidíme to všade v Písme. Vidíme Boha prechádzať sa s Adamom a Evou v záhrade, počujeme Boha rozprávať
Usilujte sa o dokonalé manželstvo sa s Mojžišom na vrchu hory. Nachádzame Jeho tajomnú prítom- nosť v svätostánku a v chráme. Keď prídeme do Novej zmluvy, čítame o narodení Ježiša – Imanuel, oslovenie, ktoré znamená doslova „Boh s nami“ – a vidíme, ako kráča uprostred svojho vzdorovitého ľudu. Neskôr posiela Svätého Ducha, aby skutočne žil vo vnútri Jeho ľudu, ako v jednotlivcoch, tak aj spoločne v cirkvi. Nakoniec Biblia opisuje budúcnosť, kde sa Ježiš ožení so svojimi ľuďmi a bude s nimi žiť navždy.
Biblia odhaľuje možnosť, ktorá nám vyráža dych, jednotu človeka s Bohom.
„Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?!“ (R 5:8 – 10)
Šokujúce na tom je, že Boh nám nielenže dovolí poznať Ho, ale obetoval tak neuveriteľne veľa, aby nám to umožnil! Boh nenechá pozvánku jednoducho na stole. On zaplatil tú najvyššiu možnú cenu, aby sa to skutočne stalo.
Neexistuje väčší príbeh lásky. Sudca vesmíru sa uchádza o ľudí, ktorí sa voči Nemu vzbúrili. Ľudia sa postavili do pozície Božích nepriateľov, keď odmietli Jeho vládu a rozhodli sa nasledovať vlastné túžby. Avšak Boh tak miluje svojich „nepriateľov“, že poslal svojho Syna, aby zaplatil trest za ich hriech. Boží hnev bol zmierený, keď Ježiš visel na kríži. Skrze Jeho smrť sú veriaci očistení od hriechu a zmierení s Bohom, ktorého kedysi odmietli. Tým je Boh férový aj odpúšťa, spravodlivý aj ospravedlňuje (pozri R 3:21-26). Je spra- vodlivý, pretože súd nad hriechom bol vykonaný. My sme osprave- dlnení, pretože Jeho nevinný Syn trpel v našom mene.
Keď tu tak o tom píšem, znie to lacno. Neživými slovami na papieri sa snažím opísať niečo také posvätné. Moje slová znejú ty a ja navždy tak stiesnene, tak sterilne. Chcem prestať písať, zadívať sa vám do očí a zakričať: Ježiš zomrel! Vybral si tú najúmornejšiu smrť, aby vás priviedol k Bohu! Všetko sa zmenilo! Boli sme predurčení na hrozivé stretnutie s Bohom, boli sme „deťmi hnevu“ (Ef 2:3), ale toto všetko sa zmenilo! Smrť ma už neľaká! Neviem sa dočkať kedy zomriem! Vďaka, Ježiš!!!
Reklama
STE TAKÍ KRÁSNI
Nie je to len o tom, že už nestojím pred Bohom špinavý. Jeho zástupný skutok neznamená, že nás iba očistil. Ba čo viac, vďaka Nemu sme spravodliví. Ľudia, ktorí sa pridŕžajú Ježiša, sú pre Neho krásni.
„Radostne budem jasať v Hospodinovi, duša mi zaplesá v mojom Bohu, pretože ma zaodel rúchom spásy, plášťom spravodlivosti ma zahalil;
ako ženícha, čo ako kňaz nosí plátenný turban
a ako snúbenicu okrášlenú skvostami.“ (Iz 61:10)
Vďaka Nemu sme takí krásni, že nás dokonca porovnáva s nevestou v deň svadby! Mal som tú česť sobášiť na mnohých svadbách, a je to vždy skvelý okamih, keď ženích prvýkrát zbadá nevestu. Zvyčajne pri tom, ako vstúpi do miestnosti v svadobných šatách, začujem „vau“. Ženích vie, že nevesta bude nádherná, no keď zbadá jej krásu v deň spoločnej svadby, v hlase a na tvári má úprimné prekvapenie.
Nechajme to vstrebať. Boh používa tento obraz, aby popísal, akí sme pre Neho atraktívni. Takých krásnych nás stvoril. Je ťažké predstaviť si Tvorcu vesmíru, ktorý sa na nás pozerá až s takýmto zaľúbením. Niektorým z nás ku šťastiu stačí už len vedieť, že to nie je tak, že by nás nenávidel! Takže je naozaj ťažké uveriť, že sme pre Neho neuveriteľne krásni. Len nezabudnime, že to nie je nič, čo sme spravili my. Ježiš zobral preč všetku našu špinu. Na rozdiel od typickej nevesty, pred tým, ako prejdeme uličkou, sme všetci otrhaní, škaredí a žalostne nepripravení.
Náš ženích nás ale skrášľuje. Keď sa vo viere pozrieme na Neho, v tej sekunde sa stávame Jeho milovanou nevestou.
„Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom.“ (2K 5:21)
Teraz sme Kristovou nevestou, ale Biblia o nás tiež píše, že čakáme na „svadbu Baránkovu“. Predstavte si koľko času, peňazí a úsilia vkladáme do svadieb. Práve na toto manželstvo však Písmo kladie dôraz, takže týmto manželstvom by sme mali byť posadnutí. My sme tá nevesta, boli sme zmierení s Bohom a v súčasnosti si užívame vzťah s Ním, ale naozajstná svadba ešte len príde.
Nová zmluva často predstavuje napätie medzi tým, čo je („už“) a tým, čo bude („ešte nie“). Ježiš je Kráľom už teraz, ale Jeho plná vláda čaká na budúcnosť. Ježiš uštedril satanovi smrteľný úder, ale úplne ho zlikviduje až pri svojom druhom príchode. Už teraz sme Jeho nevestou, ale konečné naplnenie manželstva čaká na Jeho návrat:
„Počul som akoby hlas veľkého zástupu, ako hukot množstva vôd, a ako dunenie mohutných hromov, ktorý volal: Haleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. Radujme sa, plesajme a vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. Bolo jej dovolené obliecť sa do čistého žiariaceho kmentu — lebo tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých.
Povedal mi: Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú povolaní na Baránkovu svadobnú hostinu. A doložil: Toto sú pravdivé Božie slová.“ (Zj 19:6 – 9)
Je to osud všetkých, ktorí veria v Ježiša. Po manželskom obrade nasleduje život s Bohom, aký nik z nás nikdy nezakúsil. Vo večnej budúcnosti nebude už viac žiadna smrť, bolesť, choroba alebo plač (ZJ 21:1 – 4). Čas na zemi je krátky a úmorný. Čas v novom nebi a novej zemi bude večný a slávny.
Ak ste si teraz prvýkrát uvedomili, čo pre vás Boh urobil, ne- prestaňte sa sústreďovať na tento bod. Nemá zmysel naprávať si manželstvo, kým nemáte pokoj s Bohom. Nájdite si tiché miesto a hovorte so svojím Tvorcom. Vyznajte Mu svoje hriechy a poproste o odpustenie. Poďakujte Mu, že za vás zomrel. Povedzte Mu, že chcete, aby Jeho Duch žil vo vás. Odvráťte sa od starého spôsobu života a nasledujte Jeho, žijúc vo svetle večnosti.
„Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ (1J 1:9)
Ak sú vám tieto skutočnosti známe roky, nedovoľte, aby sa z tejto dobrej správy stala stará správa. Aj teraz by vás jednota s Bohom mala fascinovať viac ako čokoľvek iné na zemi.
Reklama
ZLYHAŤ JE NEMOŽNÉ
Predstavte si súťaž v behu na sto metrov. Som na štarte a pretekám so svojím otcom. Sekundu po začiatku behu by už malo byť jasné, že víťazom budem ja. Hlavný dôvod: môj otec zomrel pred nie- koľkými rokmi. Ja viem, je to hrozná ilustrácia, ale nenechajte sa odradiť.
Ide mi o to, že byť nažive je obrovskou výhodou. Biblia hovorí, že sme boli mŕtvi vo svojich hriechoch tak, ako všetci ostatní na svete (Ef 2:1 – 3). Vyobrazuje zopár živých ľudí, ktorí chodia medzi množstvom mŕtvol, niečo ako teologický lm o zombíkoch. V porovnaní s týmto svetom by sme tak mali vyzerať my! Príliš veľa kresťanov uspokojí, že sa zdajú byť trochu morálnejší, ako sú ľudia okolo nich. Rozdiel medzi skutočným kresťanom a nekresťanom však nie je v sotva postrehnuteľných morálnych odlišnostiach. Je to rozdiel v tom, či ste živí, alebo ste mŕtvi!
Dajte si chvíľku času, odložte túto knihu a prečítajte si Ezechiela 37:1 – 14. Verte mi, neoľutujete. V tejto pasáži stojí prorok Ezechiel uprostred údolia. Ako sa tak rozhliada, vidí, že údolie pokrývajú ľudské kosti. Sú všade, a sú suché a chatrné. Potom Boh rozkáže Ezechielovi, aby hovoril:
„Povedal mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, čujte slovo Hospodina! Takto vraví Pán, Hospodin, týmto kostiam: Hľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete, položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a spoznáte, že ja som Hospodin.“ (Ez 37:4 – 6)
Ako Ezechiel hovorí tieto slová suchým kostiam okolo seba, počuje zvuk, potom rachot, a potom vidí, ako kosti prichádzajú k sebe, pripájajú sa šľachy a koža pokrýva to, čo predtým boli rozpadajúce sa telá. Potom Boh do tých tiel vdýchne život a „… vošiel do nich duch, ožili a postavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf.“ (verš 10).
Taký je rozdiel medzi ľuďmi, ktorých Kristus priviedol k životu, a tými, ktorých nie. Vzkriesené stvorenie verzus kopa suchých, chátrajúcich kostí.
V predchádzajúcej kapitole Boh Ezechielovi sľúbi, že príde k svojmu ľudu, vymení ich kamenné srdcia za živé, a vloží do nich svojho Ducha (Ez 36:25 – 27).
Vedie nás to k prvej kapitole Skutkov, kde Ježišových učeníkov záhadne naplní Duch a príjmu ohromnú moc. Ľudia, ktorí sa v ten deň prizerali, videli okamžitú premenu. Peter im potom povedal, že aj im sa môže stať to isté!
„I odpovedal im Peter: Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého.“ (Sk 2:38 – 39)
V ten deň sa tritisíc ľudí dalo pokrstiť. Všimnite si ale túto časť:
Lebo iste vám platí to zasľúbenie, aj vaším deťom, a všetkým, ktorí sú ďaleko. Zážitok učeníkov z toho dňa – začiatky Ezechielovej vízie o mocnej armáde kedysi mŕtvych, ale teraz živých – dostali ľudia, ktorí boli svedkami moci Ducha v Skutkoch 2. Bude to stále dostupné aj ich deťom. A čaká to všetkých, ktorí sú ďaleko. Boh stále volá ľudí k sebe. Vy a ja môžeme mať rovnakú moc, akú učeníci zažili pred dvetisíc rokmi skrze Ducha Svätého.
Takže otázka znie: Je vo vás? Rozhodli ste sa „činiť pokánie a dať sa pokrstiť“ a „prijať dar Ducha Svätého“? Pamätajte, je to rozdiel medzi smrťou a životom, medzi roztrúsenými kosťami a živou bytosťou.
Je možné, že Boh si používa vaše manželstvo, aby vás zavolal k sebe. Možno ste len hľadali nejaké tipy pre manželstvo, ale Boh má v mysli oveľa väčší plán. Ak veríte v to, čo pre vás Ježiš urobil, a ešte ste to neurobili, nájdite si na Bibliu zameraný zbor, kde vám pomôžu porozumieť Kristovmu učeniu.
Keď sme sa s Lisou začali pohrávať s myšlienkou, že napíšeme túto knihu, zhodli sme sa, že by bolo zbytočné predostrieť víziu zdravého manželstva tým, ktorí nemajú Ducha Svätého. Nie je to o tom, že by Duch jednoducho zvyšoval šance na úspech. Pa- mätajte, je to rozdiel v tom, či je niekto mŕtvy, alebo živý. Bez Božieho Ducha vôbec nezáleží na tom, nakoľko zdravý je váš pohľad na manželstvo, alebo ako veľmi ho chcete. Mŕtvy partner nemôže prinášať živé manželstvo.
Jednoducho povedané: Duch Svätý nás vyvádza zo situácie, kde sú veci nemožné, na miesto, kde je nemožné zlyhať. Rozmýš- ľajte o nasledujúcich veršoch, ktoré niektorí považujú v Písme za najdôležitejšie:
„Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj! Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu.
Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho. Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás.“ (R 8:5 – 11)
Táto pasáž mi pripomína reklamu na nápoje pre športovcov Gatorade. Pýtajú sa vás: „Je to v tebe?“, a pritom ukazujú špor- tovcov, ktorí predvádzajú neuveriteľné kúsky a potia pri tom Gatorade. Veľmi sa mi páči táto názorná ilustrácia niečoho, čo nás poháňa zvnútra tak mocne, že prítomnosť tej veci je hma- tateľná a nespochybniteľná. Samozrejme, Gatorade v skutočnosti nie je taký silný, a na to, aby som mal prevahu na basketbalovom ihrisku, nepotrebujem Gatorade. Táto názorná pomôcka mi ale pripomína biblický opis Ducha Svätého.
Boh sľubuje, že v ľuďoch, ktorí uveria, sa udeje vnútorná zmena, nový skutok stvorenia (2K 5:17), a táto vnútorná zmena spôsobí vonkajšie činy. Duch nás zvnútra poháňa tak mocne, že Jeho aktívna prítomnosť je hmatateľná a nespochybniteľná (pozri G 5:22 – 24). Ak u vás nie je vidieť skutky viery, musíte sa spýtať seba: „Je vo mne?“
Je to dobrý strom, ktorý nemôže inak, len prinášať dobré ovocie (Mt 7:16 – 20). Čo na srdci, to na jazyku (L 6:45). Prítom- nosť Ducha Svätého v jadre nášho bytia spôsobuje, že nenávidíme zlo a milujeme, čo je správne (R 8:9 – 17).
Keď sa táto vnútorná zmena raz udeje, akoby ste sa nevedeli zastaviť a musíte konať. Tak by mal fungovať život kresťana. Niečo pramení vo vnútri a vytryskuje von. Nevyvolávam v sebe lásku k Nemu, milujem Ho. Nepresviedčam sa, že Mu mám slúžiť, mám nutkanie slúžiť Mu. Nemôžem si pomôcť, ale musím ľudí milovať a obetovať sa pre chudobných. Vo vnútri túžim robiť tieto veci a tieto skutky vychádzajú z každej bunky môjho tela. Nená- vidím žiadostivosť. Nenávidím pýchu. Nenávidím nenávisť, a ani sa o to nepokúšam. Tým jednoducho som. Už viac nevnímam Jeho príkazy ako bremeno, som za ne Bohu vďačný. Stal som sa otrokom spravodlivosti a veľmi sa mi to páči!
„Ale vďaka Bohu, že ste (len) boli otrokmi hriechu a stali ste sa zo srdca poslušnými tomu učeniu, ktorému ste boli odovzdaní. Oslobodení však od hriechu, stali ste sa služobníkmi spravodlivosti.“ (R 6:17 – 18, pridaný dôraz)
Niektorí súčasní veriaci si želajú, aby mohli žiť v dobe Starej zmluvy a zažiť Božiu moc v chráme. Iní veriaci si želajú, aby mohli žiť v čase Ježišovej pozemskej služby, aby sa s Ježišom mohli roz- právať a vidieť Jeho zázraky. Ježiš však povedal, že to, čo máme teraz, je lepšie ako ktorákoľvek z týchto možností.
„Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám.“ (J 16:7, pridaný dôraz)
Ak sa prichytíte pri tom, že túžite kráčať s Ježišom či zažívať Božiu moc v starozmluvnom chráme, niečo s vaším porozumením alebo skúsenosťou s Duchom Svätým nie je v poriadku.
Žijeme v úžasnej časti ľudskej histórie. Obdobie, keď Boží Duch prebýva vo veriacich, nie je len lacnou náhradou za chrám alebo Ježiša. Naopak, Písmo učí, že to máme lepšie ako veriaci pred nami. Boh nie je iba s nami, On je v nás! Z toho dôvodu ľudia neveriacky krútia hlavou, keď počujú kresťanov hlásiť sa k takej moci a zároveň ukazujú slabé a nemilujúce manželstvá.
Ak je Duch Boží naozaj v nás, tak Jeho moc bude očividná aj v našom manželstve. Som už unavený z čítania nových štatistík, v ktorých nevidieť žiaden rozdiel medzi kresťanskými a nekresťan- skými manželstvami. Riešenie neprináša väčšia snaha či realizácia správnych stratégií. Prichádza skrze moc Ducha, ktorá sa zo srdca valí do manželstva a aj do každej oblasti života.
Reklama
NAŠA ÚLOHA V JEHO PRÍBEHU
Uvažovali ste už niekedy nad tým, že sa vám podarilo dostať rolu v Božom príbehu? Posuňme to ešte o krok ďalej. Žasli ste nad tým niekedy? Boh stvoril svet a ľudia sa proti Nemu vzbúrili. Boh teda poslal prorokov, aby ľud varovali, kňazov, aby sa za ľud pri- hovárali, a kráľov, aby Jeho ľud viedli, ale málo sa ich obrátilo späť k Bohu. Boh teda nakoniec poslal svojho Syna, aby ukázal cestu svojmu ľudu, no dokonca aj Jeho počúvalo len veľmi málo z nich. Potom Ježiš zomrel, aby zaplatil za hriech ľudstva, vstal z hrobu a vstúpil na nebesá, kde vládne so svojím Otcom. Keď Ježiš opustil zem, poslal Ducha Svätého, aby prebýval vo veriacich a zmocnil ich, aby pokračovali v Jeho misii na zemi.
Takže pred koncom ľudských dejín, kedy sa Spasiteľ a Sudca vráti zachrániť a súdiť, ste sa narodili vy. Ste teraz povolaní Bohom, aby ste predvádzali moc Ducha v spôsobe, akým žijete. Vašou misiou je robiť to, kým vás nepovolá domov alebo kým sa nevráti ukončiť ľudské dejiny. Potom vás odmení Boh, ktorý vás stvoril, Syn, ktorý za vás zomrel, a Duch, ktorý vás zmocnil, za to, že ste svetu dávali správny obraz Jeho lásky. Všetko sa zavŕši svadbou Baránka, kde sa pripojíte k ostatným veriacim všetkých čias ako nevesta a vydáte sa za jediného pravého Kráľa, s ktorým budete žiť a kraľovať celú večnosť.
Do tohto príbehu nás postavil. Každý z nás zohráva drobnú, ale dôležitú rolu. Naše manželstvá tiež zohrávajú významnú úlohu v Jeho veľkolepom pláne. Sme povolaní vykresliť taký príťažlivý obraz manželstva, aby v ľuďoch vzbudzoval túžbu po nadchádza- júcom manželstve s Ježišom. Boh nás prostredníctvom manželstva volá zobrazovať Kristovu lásku a skromnosť. Neskôr preskúmame, ako to vyzerá. Teraz sa zamyslite nad týmto: vaše súčasné manžel- stvo zohráva úlohu v Božom večnom pláne.
Časť úlohy, ktorú ako kresťania máme, je povedať ľuďom o Božom príbehu. My všetci by sme mali ľuďom pravidelne hovoriť, kto je Ježiš a čo spravil. Je to nevyhnutné. Nikdy sa nesmieme za Ježiša hanbiť (Mt 10:32 – 33). Avšak evanjelium kázať je jedna vec, a evanjelium žiť je vec druhá.
Žiť evanjelium je vlastne zmyslom cirkvi. Cirkev existuje, aby vyjavovala Božie vlastnosti. Môžeme o Kristovom odpustení roz- právať, ale v cirkvi Kristovo odpustenie názorne ukazujeme. Ježiš umyl učeníkom nohy, potom sa otočil a povedal im, aby tak robili aj oni. (J 13:14 – 15) Máme napodobňovať Ježišove skutky, aby Ho svet mohol vidieť.
Pouvažujte nad týmto: výraz „navzájom“ sa v Novej zmluve spomína päťdesiatdeväťkrát. Päťdesiatdeväťkrát nám pisatelia Novej zmluvy dávajú prikázania, ktoré môžeme naplniť, len ak sa obrátime k inému členovi cirkvi a ukážeme Boží charakter. „Navzájom“ sa nedá aplikovať len na seba, „navzájom“ nie je možné prežívať len vo vlastnom srdci. Tieto „navzájom“ prikáza- nia vyžadujú, aby sme evanjelium žili spolu s ostatnými.
Kým bol Ježiš na zemi, zjavoval Boha svetu. Teraz ale utvoril cirkev, dal nám svoju misiu a pomáha nám skrze Ducha Svätého. Našou prácou je zjavovať Boha svetu spôsobom, akým spolu žijeme. Ježiš totiž povedal, že jednota Jeho nasledovníkov potvrdí svetu, že Jeho poslal Boh. Nepreháňam, nájdite si to v Jánovi 17:20 – 23.
Ukazovať Boha svetu je zmyslom cirkvi, a je tiež zmyslom manželstva. V spôsobe, akým slúžim manželke, by mali ľudia vidieť záblesk pokory, ktorú preukázal Kristus. Každý, kto vidí Lisu radostne nasledovať moje vedenie, by mal hlbšie pochopiť, čo pre cirkev znamená nasledovať Krista s rešpektom a dôverou. Boh stvoril manželstvo, aby bolo obrazom, ktorý zjavuje Krista svetu.
Všetkým týmto chcem zdôrazniť, že vo vašom manželstve je v stávke oveľa viac, ako len vaše manželstvo. V stávke je krása evanjelia.
Reklama
MANŽELSTVO & SLABOSTI – Lisa
Je pre mňa veľmi ľahké povedať, že chcem byť ako Kristus. Moja myseľ automaticky rozmýšľa o Jeho láske, vľúdnosti, uzdraveniach a učení – všetky tieto veci túžim stvárňovať. Zaráža ma však všetko ostatné, čo byť ako Kristus zahŕňa: pokoru, obeť, odpustenie a utrpenie. Tieto veci sa ťažko stvárňujú a často sa im vyhýbame.
Z toho dôvodu vravel Ježiš ľuďom, aby si spočítali cenu, ktorú ich nasledovať Ho bude stáť. Keď sa zhromaždili veľké zástupy, aby Ho videli a počúvali, vedel, že mnohí tam boli len pre samotnú show. Nechceli počuť Ježiša hovoriť: „… zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma.“ Mnohí neboli pripravení počúvať Ježiša, ktorý hovoril, že kým nebudú ochotní vzdať sa všetkého, čo majú, nebudú hodní byť Jeho učeníkmi (L 14:33). Ježiš od každého chcel, aby si svoj entuziazmus voči Nemu dvakrát premyslel.
„Veru, veru, hovorím vám: Nie je sluha väčší ako pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal.“ (J 13:16)
Prečo ako Kristovi služobníci predpokladáme, že náš život bude bez obete a utrpenia? Ak Ježiš položil život, potrebujeme byť pri- pravení urobiť to isté. Zanechal nám príklad, ktorý máme nasle- dovať. Ján hovorí: „Kto hovorí, že zostáva v ňom, má žiť tak, ako žil on.“ (1J 2:6). Prehlasovať, že som kresťanom, nič neznamená, ak to nezahŕňa všetko, čo znamená byť ako Kristus.
Predstavte si, že sedíte v dave, ku ktorému Ježiš hovorí. Možno ste si Ho prišli vypočuť zo zúfalstva, možno len kvôli ošiaľu okolo Neho. Ako Ho ale počúvate, váš duch jasá. Odrazu počujete, ako vraví: „Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:27) Spravíte to?
Upriete uprostred skvelého manželstva svoje oči na Darcu namiesto na dar? Budete uprostred ťažkého manželstva trpieť pre spravodlivosť? Ste ochotní nasledovať príklad Krista spôsobom hodným povolania, ktorým ste povolaní (Ef 4:1)? Ste povolaní byť ako Kristus, a chvála Bohu, že nás povoláva k niečomu, čo je sám schopný plne v nás vykonať. Možno sa necítite na to, že by ste mohli byť ako Kristus, ale ste k tomu povolaní.
Neviem, prečo si myslíme, že by sme stále mali mať pocit, že sme dobrí, silní, schopní či pripravení. Veľmi často poznáme cestu, ktorou by sme mali ísť či už v manželstve, alebo inej životnej oblasti, ale aj tak zlyháme, pretože sa na to „necítime“.
Ak existuje jedna vec, ktorú s istotou viem, tak je to fakt, že pocitom sa nedá veriť. Ani na sekundu. Až príliš často sa pocity zakladajú na dojmoch, pude sebazáchovy, obavách a citoch.
Raz som na aute videla nálepku, ktorá hovorila: „Never všetkému, čo si myslíš.“ Viem, je to nálepka. Myšlienka je aj tak nesmierne hlboká. Môžete si myslieť, že ste slabí, že nee- xistuje nádej. Môžete si myslieť, že vždy by ste sa mali cítiť byť pripravení poslúchať Boha, ale nemali by ste veriť všetkému, čo si myslíte.
„Ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.“ (2K 12:9 – 10)
Zdá sa mi úplne fantastické, že keď vnímame slabosť a zúfalstvo, práve vtedy Božia milosť začína postačovať. Myslieť si, že Božia sila je taká veľká, že Pavol sa radšej bude chváliť svojou slabosťou namiesto, aby sa v nej umáral, je spôsob myslenia, ktorý by nás mal hlboko meniť.
Často si uvedomíme svoju slabosť, no neuvedomíme si, čo cez ňu Boh môže vykonať. Pre príliš veľa ľudí, ktorí tvrdia, že poznajú všemocného Boha, je to miesto, kde sa vzdajú. „Ja proste nemôžem,“ je pre ľudí, ktorí poznajú Boha, smiešne tvrdenie a nemalo by byť v našom slovníku. „Nemôžem“ by malo nahradiť: „Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.“ (F 4:13) Slabosť by v nás mala spôsobiť, že sa odovzdáme Kristovi spôsobom, akým sme to dovtedy nespravili; že budeme volať na Toho, ktorý tiež pozná slabosti, ktorý zažil pokušenie vo všetkom, ktorý pozná chuť vzdať to, ísť ďalej, ísť vlastnou cestou.
„Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu.“ (Žid 4:15)
Keď ste slabí, On je silný. Keď máte chuť vzdať to, On vám ukáže, ako byť verní.
V jadre evanjelia je víťazstvo. Víťazstvo nad súdom. Víťazstvo nad smrťou. Víťazstvo nad hriechom.
Počúvajte pozorne, pretože sa bojím, že stratíme tých z vás, ktorí ste už videli toľko porážky, že ste podvedome prestali veriť, že víťazstvo je možné. Každý človek má možnosť rozmýšľať, konať a reagovať vo svetle evanjelia. Je pravda, že manželstvo môže zlyhať, ak to jeden človek odmietne robiť. Rovnako je ale celkom možné, že manželstvo bude prekvitať, ak sa len jeden človek zaviaže robiť to. Konečné víťazstvo je, keď viete, že vy ste uctili Krista za každú cenu, a vaše svedomie v Jeho prítomnosti odpočíva.
„Myslite na Toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na duchu. Ešte ste sa nesprotivili až do krvi, bojujúc proti hriechu.“ (Žid 12:3 – 4)
Niektorí z najkrajších, Duchom naplnených ľudí, ktorých poznám, zažili v manželstve hlboké trápenie. Pre mňa to prepojenie nie je ne- podstatné. Bola som svedkom toho, ako títo ľudia zažívajú hlbokú intimitu so svojím Spasiteľom pri tom, ako zápasia s bolesťou, odpustením a pokorou. Pavol na nás nalieha: „V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojím budeme žať.“ (G 6:9) Naozaj som videla týchto úžasných ľudí žať úrodu vyžaro- vania Kristovej lásky. Pokoj a radosť, ktoré v ich živote pretekajú, sú živým svedectvom, že Božia milosť im skutočne postačuje.
Moje srdce túži vidieť Boží ľud žiť v moci a víťazstve evanje- lia. Musíme prestať Boha podceňovať! Peter nám pripomína, že „Jeho božská moc nám v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť“ (2Pt 1:3, pridaný dôraz). Áno, mimo Krista sme slabí a hriešni. Avšak spojení s Kristom máme všetko, čo potrebujeme pre zbožný život. Peter každému vraví:
„… vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku. Lebo ak sú pri vás všetky tieto vlastnosti a rozmáhajú sa, nebudete nečinní a neplodní ani v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista.“ (2Pt 1:5 – 8)
Je možné nič nerobiť a neprinášať ovocie, aj keď poznáme Ježiša. Ja to nechcem. Dúfam, že ani vy.
Myslím si, že jediný spôsob, ako „rásť“ v týchto vlastnostiach alebo ako „rásť“ v podobnosti Kristovi, je vynaložiť viac času a úsilia pri hľadaní Jeho a zásadne zvýšiť čas, ktorý trávime na modlitbách. Je to ťažké. Uvedomujem si, koľko vecí si vyžaduje našu okamžitú pozornosť. Niekedy mám pocit, že som len na mi- limeter vzdialená fungovaniu mimo tela. Viem sa niesť na vlne dobrých stíšení s Ježišom deň či dva, možno aj týždeň! No potom sa ten vnútorný zápas postaví na nohy. Čím viac sa rozchádzam v kroku s Duchom Svätým, tým som slabší. Ak sa mám podobať Kristovi, naozaj potrebujem zostať blízko Krista. Tiež si potrebu- jem pamätať, že Ježiš povedal:
„To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem.“ (J 15:12 – 14)
Láska, ktorá priviedla Krista na kríž, nebola pre Neho ľahká ani bezbolestná. Naopak, v agónii sa pýtal Otca, či by sa nenašla iná cesta. Obrovská láska Ho stála obrovskú cenu. Chceme, aby naše manželstvo napĺňala láska, ale možno sme zabudli na najlepší spôsob, ako to dokázať: zjavovať evanjelium. Položte vlastný život za svojho manžela alebo manželku, no v konečnom dôsledku za Krista. Ste ochotní zomrieť? Ježiš nám práve teraz, v tomto momente, hovorí: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ (L 9:23)
Reklama
ZÁVER
Život je o Ježišovi. Nie sme tu na to, aby sme rozprávali svoj príbeh, ale Jeho. Sme tu na to, aby sme žili Jeho príbeh, nie náš.
„Veď neviete, čo bude zajtra s vaším životom; ste para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne.“ (Jk 4:14)
Takže ako miniete svoju životnú paru? A ako miniete tú jednu časť pary, ktorej hovoríme manželstvo? Pokúsite sa svojím životom upútať pozornosť? Alebo vložíte každučký kúsok úsilia do toho, aby upriamil pozornosť na Boha, ktorý jediný je hoden slávy? Máte v Jeho príbehu hrať rolu. Vaše manželstvo v ňom hrá rolu. Všetko ale, život aj manželstvo, sa stratí v totálnej bezvýznam- nosti, ak to nepoužijete na Jeho slávu.
Miluje, sleduje a zachraňuje ma všemocný Boh. Na kríži sa vzdal svojho života, aby ma priviedol k Bohu, a teraz ma napĺňa Svätým Duchom. Jedného dňa ma Ježiš zoberie zo sveta do slávnej večnosti. Avšak zatiaľ som tu na misii, aby som Jeho príbeh roz- prával ostatným. Všetky tieto skutočnosti radikálne odlišujú môj život od života človeka, ktorý týmto veciam neverí.
Kristus prišiel, aby sme „mali život, a to v hojnej miere“ (J 10:10). Keď sme naplnení Jeho hojným životom, pretekáme. Máme dosť aj aby sme rozdávali druhým. Tak by malo fungovať manželstvo: svoju identitu a naplnenie nachádzame v Kristovi, dopĺňame ovocie Ducha, až kým nepreteká, a potom lásku, radosť, pokoj, zdržanlivosť, dobrotivosť a jemnosť vylievame na partnera. On nás napĺňa natoľko, že sa nemusíme sťažovať, že ostatní nenapĺ- ňajú naše potreby. Dáva nám viac dobrého, ako dokážeme zniesť. Život trávime tak, že ostatných požehnávame požehnaním, ktoré dostávame.
„Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.“ (Ž 23:1)
UROBTE NIEČO
Spravili sme široký záber. Aj keď sme sa stále nedostali k prak- tickej stránke fungovania manželstva, poskytli sme vám mnoho podnetov na rozmýšľanie o tom, ako by evanjelium malo premie- ňať vaše manželstvo. Teraz nastal čas reagovať.
STRÁVTE ČAS S BOHOM.
- Nájdite si miesto, kde vás nebude nič rušiť, a jednoducho len seďte v Jeho prítomnosti.
- Hovorte s Bohom otvorene o svojich obavách v manželstve, o vine z minulosti, nedôvere voči Nemu, o čomkoľvek. Položte to pred Neho.
- Potom strávte nejaký čas ďakovaním za moc Jeho evanjelia, za Jeho silu vo svojich slabostiach. Poďakujte Mu za Jeho dar dostupnej premieňajúcej milosti.
SPRAVTE SI EVANJELIOVÝ ZOZNAM.
- Napíšte si zoznam toho, čo pre vás Ježiš spravil. Čo urobil? Aký dopad to má? Ako sa skrze to, čo urobil, mení váš život? Tento zoznam by nemal byť krátky!
- Potom si urobte zoznam toho, ako by malo evanjelium pre- mieňať vaše manželstvo. Ako by mal Ježišov príklad obete ovplyvniť spôsob, akým pristupujete k partnerovi? Ako by malo pôsobenie Ducha Svätého oživiť vaše manželstvo? Zaraďte sem skutočnosti z celkového obrazu (napr. „dáva mi to silu, aj keď sa necítim schopný slúžiť“) aj konkrétne kroky (napr. „toto mi umožní rozprávať sa s partnerom láskavo, keď ____“).
Ukážka z knihy TY A JA NAVŽDY od Franica a Lisy Chan
Zdroj a foto: Chcemviac.com
