Bůh trpělivosti a povzbuzení ať vám dá, abyste jedni i druzí stejně smýšleli po příkladu Krista Ježíše, a tak svorně jedněmi ústy slavili Boha a Otce našeho Pána Ježíše Krista.
Ř 15,5-6

Ja som tu, ty si tam – obaja veríme v toho istého Boha. Cirkev z nás vzniká až vtedy, keď sa stretneme. Vtedy sa rodí spoločenstvo viery, ktoré dokáže vytrvať a niesť nás aj vo chvíľach nepohody a starostí. Najmä hoci nielen vtedy to spoločenstvo najviac oceníme. Možno si ho však len prajeme a vytúženú svornosť a jednotu v našich zhromaždeniach niekedy necítime, vznášajú sa pred nami len ako nedosiahnuteľný ideál. Naše spoločenstvá tvoria ľudia rôznych pováh, názorov a životných príbehov, a tak je pochopiteľné, že sa názorovo v mnohom rôznime. Apoštol Pavol však zbor v Ríme nevyzýva k intelektuálnej súhre, ale k svornosti a jednote voči Bohu. Voči Bohu máme byť jednotní uprostred rozdielností, aby sme ho mohli oslavovať akoby jednými ústami a jedným srdcom. Aký to zázrak, že nás prijíma bez rozdielu, so všetkým, čo máme, a presne takých, akí sme.
Pane Bože, ďakujeme ti za dar lásky, za tie chvíle, keď sa napriek mnohým rozdielom a s dobrou mysľou a vôľou dokážeme vzájomne prijímať a chápať. Daj, nech znovu pochopíme a pocítime tú obrovskú hodnotu svornosti.

Sk 16,23-34 * Fp 4,1-9