Stéla bola objavená vo fragmentoch v roku 1868 približne 15 míľ východne od Mŕtveho mora a v súčasnosti sa nachádza v múzeu Louvre v Paríži.
Mešova stéla, nazývaná aj Moabský kameň, je čadičová kamenná doska, ktorá historikom a lingvistom poskytla doteraz najväčší zdroj moabského jazyka. Výskumníkom sa až teraz podarilo so značnou mierou istoty overiť, že stéla obsahuje jednoznačné odkazy na kráľa Dávida.
Stéla bola objavená vo fragmentoch v roku 1868 približne 15 míľ východne od Mŕtveho mora a v súčasnosti sa nachádza v múzeu Louvre v Paríži. Hoci bola v roku 1869 poškodená, ešte pred poškodením bol zachytený papierový odtlačok nápisu.
Na doske je vyrytá dlhá správa o moábskom kráľovi Mešovi, ktorý sa chystá na vojnu s Izraelom. Opisované udalosti korešpondujú, hoci nepresne, s podobným opisom v Druhej knihe kráľov, v tretej kapitole.
Dávidov dom
Text obsahuje narážky na izraelského boha, ako aj na „Dávidov dom“ a „Dávidov oltár“. Až dodnes si však vedci nemohli byť úplne istí, či tieto odkazy na kráľa Dávida boli správne dešifrované.
Moábska fráza „Dávidov dom“ sa skladá z piatich písmen: btdwd. „Bt“ je podobné dnešnému hebrejskému slovu pre „dom“ – „bait“ – čo je v konštruktívnej podobe „beit“. A „dwd“ si môžeme predstaviť ako moderné hebrejské „daled“ „vav“ (písmeno je v tomto prípade vlastne „waw“) „daled“, ktoré je v prepise mena Dávid.
Doteraz boli úplne jasné len prvé a štvrté písmeno radu, „bet“ a „waw“. Koncom roka 2022 v článku s názvom „Mešova stéla a Dávidov dom“ v zimnom čísle Biblical Archeology Review výskumníci André Lemaire a Jean-Philippe Delorme opätovne preskúmali dôkazy.
Píšu: „V roku 2015 tím zo Západosemitského výskumného projektu Univerzity v Južnej Kalifornii urobil nové digitálne fotografie zreštaurovanej stély aj papierového výtlačku. Tím použil metódu nazývanú Reflectance Transformation Imaging (RTI), pri ktorej sa zhotoví množstvo digitálnych snímok artefaktu z rôznych uhlov a potom sa skombinujú, aby sa vytvorilo presné trojrozmerné digitálne zobrazenie diela.
„Táto metóda je obzvlášť cenná, pretože digitálne zobrazenie umožňuje výskumníkom kontrolovať osvetlenie vpísaného artefaktu, takže sa zviditeľnia skryté, slabé alebo ťažko rozpoznateľné rezy.“
Nedávno, v roku 2018, Louvre použil tieto nové obrazy s vysokým rozlíšením a premietol na ne svetlo, ktoré prechádzalo priamo cez 150 rokov starý tlačený papier. Vedci tak mohli získať oveľa jasnejší obraz o starovekých záznamoch. Ako vysvetľujú Lemaire a Delorme, na základe toho sa im podarilo vidieť dôkazy o ďalších dvoch písmenách, „taw“ (ako moderné hebrejské „tav“) a „dalet“.
Ako veľmi sa podobajú moábčina a staroveká hebrejčina?
Encyklopédia Britannica charakterizovala vzťah medzi moábčinou a vtedajšou hebrejčinou ako odlišný „len dialekticky“. Podľa knihy Dearmana a Jacksona Studies in the Mesha Inscription and Moab z roku 1989: „Je pravdepodobné, že moábčina a hebrejčina boli z väčšej časti navzájom zrozumiteľné“.
