Čo sa stane, ak začnú spolu diskutovať o vianočnom príbehu ateista a kresťan? Justin, Brierly pozýva pravidelne do diskusie ľudí z opačného názorového spektra. Jeho relácia Unbelievable (Neuveriteľné), ktorú moderuje, si kladie za cieľ privádzať k spoločnému stolu kresťanov a skeptikov (ale aj iných), aby debatovali a diskutovali na rôzne témy. Program zastrešuje Premierchristianradio.com.
Ateistický blogger Jonathan Pearce je autorom knihy „The Nativity: A Critical Examination“ (Narodenie Pána: Kritické prehodnotenie). Je presvedčený, že príbehy o narodení Ježiša v evanjeliách podľa Matúša a Lukáša sú zbožnou fikciou.
Kresťanská mysliteľka Lydia McGrew, autorka knihy „The Mirror or the Mask?“ (Zrkadlo alebo maska?) obhajuje historicitu správ o narodení Ježiša.
Je príbeh narodenia Ježiša len príbehom, alebo jestvujú aj dobré historické dôvody k tomu, aby sme mohli považovať udalosti, ako ich opisujú evanjelisti Matúš a Lukáš, za hodnoverné?
SOUVISEJÍCÍ – Zoznamka online a úspešnosť manželstva
Jonathan Pearce zastáva názor, že tieto príbehy by sme mali prinajlepšom prijať ako teologickú fikciu. Na druhej strane, Lydia McGrew argumentuje v prospech historickej dôveryhodnosti príbehov o narodení Ježiša ako ich zaznamenávajú evanjeliá podľa Matúša a Lukáša.
V tejto časti sa pozrieme na nasledovné otázky: Prečo sú tieto otázky vlastne dôležité? Čo je a čo nie je protirečenie? Sú pisatelia evanjelií dôveryhodní? Ako to je so sčítaním ľudu, kvôli ktorému putovali Jozef a Mária do Betlehema?
Prečo je vlastne dôležité odhaliť podstatu týchto príbehov?
Ježišovo narodenie a vzkriesenie sú jediné dva body, kde sa Ježišov život pretína s históriou, kde sa dajú nejakým spôsobom overiť tvrdenia ohľadom Ježiša, a je možné tieto tvrdenia buď potvrdiť alebo vyvrátiť.
Ak ich nedokážete potvrdiť, na akom epistemickom základe dokážeme veriť zvyšku? Napríklad svadba v Káne Galilejskej nemá žiaden prienik s históriou, na základe ktorého by sme mohli overiť, že sa naozaj udiala. Ak prídeme k záveru, že narodenie i vzkriesenie sú problematické, potom sa celá kresťanská viera rúca ako domček z kariet.
Námietka 1: Máme len dve evanjeliá, ktoré hovoria o narodení Ježiša (Matúš a Lukáš) a tie si navzájom silno protirečia. Ďalšie dve evanjeliá, podľa Marka a Jána, príbehy narodenia nespomínajú.
Pre mnohé obhajoby narodenia Krista platí niečo, čo sa nazýva „možnosť ergo pravdepodobnosť“, čo znamená, že ak je niečo možné, je to preto aj pravdepodobné. Tým sa myslí to, že ak človek dokáže vymyslieť konceptuálny spôsob, ktorým dokáže niečo harmonizovať, považuje to za vysvetlenie veci. Napr. nejaká vec je možná, a preto je aj pravdepodobná, a preto je to vysvetlením.
SOUVISEJÍCÍ – Populizmus ako výzva pre kresťanstvo
Reakcia 1: Predstavte si, že máme dve rôzne výpovede svedkov o autonehode a potrebujeme ich zharmonizovať, respektíve sa dopátrať pravdy, čo sa naozaj stalo. Presne toto bežne policajti či sudcovia v skutočnosti robia. To, čo sa niekedy nazýva ako harmonizácia, je legitímnym a zodpovedným sekulárnym prístupom k histórii. A to naozaj nemá veľmi do činenia s tým, či je niekto kresťanom alebo nie. Je to niečo, čo robíme rovnako aj so sekulárnymi správami, pri ktorých sa zdá, že sa od seba odlišujú.
Lydia McGrew harmonizovala Plutarchove dielo Životopisy, ktorý pôsobil v 2. polovici 1. storočia n.l.. Má o tom celú sekciu vo svojej knihe The Mirror or The Mask. Kritici vytýkajú Plutarchovi, že v jeho diele sú rozpory, že obsahuje zámerné vymýšľanie si istých vecí, a podobne. Ona zastáva názor, že Plutarchovi kritici vidia v tých príbehoch viac ako tam v skutočnosti je.
Určite sa nedajú zharmonizovať konkrétne očividné rozpory, napríklad, či bolo auto červené alebo biele. Ale ešte aj v takom prípade mohlo odlišné svedectvo vzniknúť tým, že svedkovia pozerali na udalosť z rôzneho uhlu, že auto bolo síce biele, ale malo červenú strechu a každý svedok si všimol ako dominantnú inú farbu a pod. Preto by sme sa pri posudzovaní toho, čo je skutočný rozpor a čo len zdanlivý, nemali unáhliť.
Je pravdepodobné, že pre ateistu nejestvuje žiadna miera dôkazov, ktorá by ho mohla presvedčiť, pretože potrebuje pre tieto veci naturalistické vysvetlenie.
Námietka 2: Autori evanjelií boli pri písaní vo veci osobne zainteresovaní a preto zaujatí a nie objektívni. Ľudia, ktorí evanjeliá napísali, už verili, že Ježiš bol mesiášom, a potom sa pustili do písania správ o Ježišovom živote, ktoré sú určené na to, aby evanjelizovali, aby ľudí o tom presvedčili. Čiže pisatelia evanjelií neboli pri písaní objektívni, ale boli osobne zaujatí.
Ak by niekto písal správu o Davidovi Koreshovi (vodca sekty, ktorý sa prehlásil za mesiáša, celé hnutie skončilo tragicky v r. 1993) s odstupom 30 rokov a nemal by prístup k telefónu, internetu, verejným knižniciam, verejnej doprave, nemohol by si overiť svoje tvrdenia a ľudia by nemohli overiť jeho tvrdenia. Ak by veril, že David Koresh bol mesiášom, ale nestretol by ho ani jeho ani nikoho z jeho nasledovníkov, ani žiadnych očitých svedkov z jeho súčasníkov, a napísal by o ňom správu po tridsiatich rokoch, aby presvedčil ľudí, aby verili tomu, čomu verí, a potom, po 2000 rokoch, keby sme sa pozreli na jeho správu o Davidovi Koreshovi, nejestvuje spôsob ako by sme mohli povedať, že je to dôveryhodný zdroj informácii, bolo by to bez akýchkoľvek epistemických záruk. A presne toto isté sa vzťahuje aj na správy Matúša a Lukáša ohľadom príbehov narodenia.
SOUVISEJÍCÍ – Prečo je pravda ešte aj dnes dôležitá?
Reakcia 2: Keď ateista hovorí o zaujatosti a chce presvedčiť ľudí o svojich tvrdeniach, je to zaujeté? Zaujatosť či osobný záujem nevyhnutne nespôsobuje, že by to robilo človeka samo o sebe nespoľahlivým.
Napríklad Elie Wiesel (prozaik, filozof, politický aktivista, mysliteľ, prešiel koncentračnými tábormi, z celej rodiny prežil len on a jeho dve sestry) bol bezpochyby veľmi hlboko zainteresovaný vo svojej vlastnej správe o holokauste, ale to neznamená, že podáva nespoľahlivú správu o holokauste len preto, že to pre neho mnoho znamená.
Ak aj pisatelia evanjelií sú zaujatí v prospech Ježiša, nie je obzvlášť pravdepodobné, aby vás táto zaujatosť priviedla k vymýšľaniu si vecí ako je narodenie z panny, masaker nevinných bábätiek v Betleheme, putovania z Nazareta do Betlehema alebo sčítanie ľudí, či ďalších podobných vecí.
Ak aj má človek záujem, aby čitatelia v Ježiša uverili, či aby ich viera bola posilnená, na týchto konkrétnych veciach nie je nič také, čo by takúto vieru malo vzbudzovať. Práve naopak, v istom zmysle, niektoré z týchto vecí sú v skutočnosti trochu trápne alebo prinajmenšom nepohodlné. V skutočnosti narodenie z panny mohlo uraziť židovské obecenstvo a aj to je dôvod myslieť si, že v evanjeliách je nejaká pravda.
Námietka 3: Keby niekto teraz tvrdil, že sa dnes ráno zhováral so svojím drakom, ktorý zvykne v piatok večer odletieť na Mesiac a späť a pritom si spieva a diskutovali spolu o obsahu tohto článku, mali by sme mu uveriť, že sa bavil so svojim rozprávajúcim drakom?
Reakcia 3: Nejde tu o zásadu dôverčivosti, že by sme mali len tak komukoľvek čokoľvek uveriť a automaticky to nekriticky prijať ako fakt. Tu ide len o to, že ak človek osobne investoval do niečoho, a je to pre neho dôležité, to nerobí samo o sebe z neho nedôveryhodného.
Námietka 4: Veľkým problémom pri evanjeliách je, že nevieme s určitosťou povedať, kto ich napísal, kedy boli napísané či kde boli napísané. Môžeme mať nejaké dobré tipy, ale sú to správy ex post facto.
Reakcia 4: V patristických prameňoch máme autorstvo Matúša výborne doložené, čo by ho kládlo do pozície, že by bol mohol hovoriť s Ježišovými bratmi. Jozef bol už pravdepodobne v čase Ježišovej verejnej služby mŕtvy, takže Matúš pravdepodobne osobne Jozefa nepoznal.
Pri Lukášovi, (či už bolo jeho meno Lukáš alebo nie) máme vynikajúci doklad založený zvlášť na knihe Skutky apoštolov, ktorá na evanjelium evidentne nadväzuje. Lukáš bol spoločníkom apoštola Pavla, čo by ho kládlo do vynikajúcej pozície a tiež máme dostatok dokladov ohľadom jeho historickej dôslednosti, ktorá je ohromujúca.
Námietka 5: Mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy. Kľudne by ste verili tomu, že som bol vo svojej záhrade, ale neverili by ste mi, že mám hovoriaceho draka. Preto ak máme mimoriadne tvrdenia, vyžaduje sa od nás, aby sme poskytli aj mimoriadne dôkazy.
Matúš a Lukáš majú mimoriadne tvrdenia a navzájom si odporujú. Musíme mať mimoriadne dobré dôkazy, aby ste podporili tieto tvrdenia. A téza, že sú pravdivé, by musela byť tá najpravdepodobnejšia téza.
V evanjeliách v žiadnom prípade nemáme mimoriadne dôkazy. Ani Lukáš, ani Matúš, nepoužívajú žiadne historické techniky, ktoré my používame a to dokonca ani v danej dobe. Ak ich porovnáme s inými starovekými historikmi, oni udávajú svoje pramene a rozlišujú, ktoré sú spoľahlivé a ktoré nie. Pri evanjeliách nič také nie je.
SOUVISEJÍCÍ – Populizmus ako výzva pre kresťanstvo
Reakcia 5: Pri starovekých historikoch nebolo bežné, aby šli scénu za scénou, odsek po odseku a uvádzali, toto mám od toho a toho človeka. Napríklad Thukydides používa slová, ktoré sa veľmi podobajú úvodu, ktorý použil Lukáš v evanjeliu. Spomína očitých svedkov, ale nemenuje ich. Rovnakým spôsobom Lukáš v tej časti zo začiatku evanjelia špecificky hovorí, že tieto veci boli odovzdané nám tými, ktorí od začiatku boli očitými svedkami a služobníkmi slova (Lk 1:1-4). Lukáš tu seba kladie do priamej línie očitých svedkov, od ktorých má svoje zdroje. Niečo podobné nachádzame napríklad aj u Dionýza z Halicarnassu, ktorý používa frázy ako „hovoril som s ľuďmi“ a podobné veci, ale tiež neuvádza konkrétne mená.
Dá sa súhlasiť s tým, že mimoriadne tvrdenia si vyžadujú mimoriadne dôkazy. Je potrebné, aby sme dali dokopy všetky dôkazy. Spoľahlivosť evanjelií môžeme odvodiť z toho, že zjavne pochádzajú z raného obdobia, čo dokladajú, okrem iného, aj rôzne prepojenia na židovské prostredie danej doby a podobné veci. Evanjeliá naozaj nevyzerajú ako neskoré historické výtvory.
Námietka 6: Niektoré z tvrdení evanjelií nie sú nadprirodzené. Napríklad sčítanie, cenzus, ktorý by vyžadoval, aby ľudia šli na miesto svojich predkov, ktorí tam žili pred 41 generáciami. Žiadne sčítanie v dejinách ľudstva nikdy nevyžadovalo niečo takéto. Toto bolo sčítanie, ktoré sa uskutočnilo pod Kyreniom v roku 6 n. l., ktorý sa týkal Judey a Jozef s Máriou žili v Galilei. Boli to odlišné miesta, čo sa týka platenia daní.
Kto by nútil ľudí, aby sa pozerali spätne 41 generácii (prečo nie 30, prečo nie 21 alebo 100)? A aby šli na miesto, kde žili títo predkovia? Bola by to ekonomická samovražda. Je to jednoducho šialené.
Zdá sa, že jediný dôvod, prečo Lukáš uvádza sčítanie ľudu je ten, že potrebuje dostať Jozefa s Máriou z Nazareta do Betlehema, aby sa naplnili niektoré proroctvá.
SOUVISEJÍCÍ – Ako sa lepšie rozhodovať
Je tu obrovský problém, že o Ježišovi ako dospelom mužovi je známe, že je Ježišom z Nazareta a potrebuje sa narodiť v Betleheme, pretože iné údajné proroctvo hovorí, že sa má narodiť v Betleheme, pretože to je mesto Dávidovo. Takže ako dostať Ježiša z Nazareta do Betlehema a naspäť?
Evanjelisti to robia to dvoma úplne odlišnými spôsobmi. Matúš používa Herodesa, ktorý zomrel v roku 4 alebo 5 pred n.l., takže toto by sa odohralo niekedy v roku 6 alebo 7 p.n.l. a Lukáš používa sčítanie za Kyrenia, ktoré bolo v roku 6 n. l., takže tu máme medzeru 10-12 rokov. Je nemožné, aby sa tieto dve udalosti stali v tom istom čase. A máme pre to oporu v tom, čo vieme z iných historických prameňov, že tieto dve veci sa neudiali v tom istom čase. To je fakt.
Reakcia 6: Zaujímavé, že sa toto uvádza ako protirečenie medzi Lukášom a Matúšom, pretože v skutočnosti Lukáš veľmi explicitne uvádza, že tieto udalosti sa odohrali počas vlády Herodesa Veľkého (Lk 1:5). Lukáš lokalizuje počatie Jána Krstiteľa, ktoré bolo len 6 mesiacov pred počatím Ježiša, do obdobia vlády Herodesa. Takže v tomto nie je protirečenie, čo sa týka panovníka Herodesa.
Čo sa týka samotného sčítania, vieme, že je pomerne bežné používať pojem sčítanie a potom naznačovať, že Lukáš mieri na pomerne dobre známe sčítanie v r. 6 n. l. za Kyrenia, ktorý prichádza, aby dal do poriadku veci v Judsku.
Nemusíme však automaticky predpokladať, že Lukáš má na mysli sčítanie v r. 6 n. l.. V skutočnosti, tá fráza, ktorú používa Lukáš, je ťažká na preloženie: toto bolo prvé sčítanie, keď Kyrenios bol správcom, alebo toto sčítanie bolo ako prvé dokončené, keď Kyrenios bol správcom, alebo sčítanie bolo ešte predtým ako Kyrenios prišiel (por. Lk 2:2). Lukáš použil slovné spojenie, ktoré nám dnes nie je celkom zrozumiteľné.
Ďalšou vecou je, že Lukáš v skutočnosti vie o sčítaní v r. 6 n. l. a vie, že bolo neskôr, pretože hovorí o tom nepriamo, keď Gamaliel hovorí v knihe Skutkov, kde je jeho reč, ktorú Lukáš zaznamenáva. Hovorí tam o vzbure, ktorá vznikla, pretože ľudia boli pobúrení Kyreniovým sčítaním v r. 6. n. l.. Takže sa nezdá, že by Lukáš nevyhnutne mal na mysli toto sčítanie v r. 6. n. l. (por. Sk 5:37).
Tiež vieme, že sa konalo lustrum, ktoré sa volalo lustrum registration census za cisára Augusta v r. 8 p. n. l., ktoré je zaznamenané v knihe Skutkov cisára. Javí sa ako úplne prijateľné, že toto bola sýrska časť toho sčítania. Lukáš používa o Kyreniovi pojem hegemon (vladár). N. T. Wright uprednostňuje preklad, že toto sčítanie bolo predtým, kedy Kyrenios bol správcom Sýrie.
Je možné ešte aj iné, alternatívne vysvetlenie, že toto bolo prvé z dvoch sčítaní, ktoré sa uskutočnili, keď Kyrenios bol hegemon, tak potom by to mohlo byť, že kvôli nekompetentnosti niektorého zo správcov v tom čase, ako bol napríklad Varus, ktorý bol notoricky nekompetentný, a kvôli hádke, ktorá sa odohrala v tom čase medzi Herodesom Veľkým a cisárom Augustom, je možné, že Kyrenios, ktorý v tom čase žil a bol aj vojenským veliteľom, mohol byť nejakým spôsobom zapojený pri organizovaní toho všetkého.
Dôvod, prečo môžeme Lukášovi dôverovať napriek pochybnostiam (the benefit of the doubt) v tomto prípade je, pretože je vo všeobecnosti v iných prípadoch pomerne spoľahlivý historik a nie je dôvod, prečo by mal urobiť túto konkrétnu chybu v tejto časti evanjelia.
Lukáš tiež nemal žiaden dôvod vymýšľať si nejaké sčítanie. Skeptici zvyčajne tvrdia, že Lukáš musel nejako vyriešiť problém s tým, ako dostať Ježiša do Betlehema. Ale to je ako rozbíjať orech so zbíjačkou. Bolo by oveľa jednoduchšie, ak Lukáš chcel iba toto, aby sa Ježiš jednoducho narodil v Betleheme. Keby jednoducho povedal, že v dňoch Herodesa sa Ježiš narodil, nebolo by tam žiadne protirečenie s Matúšom. Kľudne mohol začať príbeh v Betleheme a nechať Jozefa, aby sa neskôr rozhodol preniesť svoj tesársky biznis hore do Nazareta a presťahovali by sa tam. Lukáš si nepotreboval vymýšľať celé to sčítanie.
Námietka 7: Všetky tieto vyššie spomenuté body už boli vyvrátené.
Súčasť problému je, že pred Kyreniom to bolo vazalské kráľovstvo a vazalské kráľovstvá nerobili sčítania. A to tzv. sčítanie, nebolo v skutočnosti sčítanie. Bola to ceremónia len pre rímskych občanov, ktorá by sa neudiala v Judei alebo Galilei.
Dôvod, pre ktorý bolo sčítanie použité, je Žalm 87:6, kde sa píše: „Hospodin pri súpise národov pripomenie: „Tento sa tam narodil.““ (por. Ž 87:6). Toto je jednoducho bežná technika, kedy máme tzv. proroctvo, čo sú v podstate len verše vybrané zo Starej zmluvy a potom superponované do Ježišovho príbehu, aby dostal teologickú vážnosť.
Ak hovoríme o tom, že Lukáš je historicky obzvlášť presný, rovnako môžeme povedať, že aj Arthur Conan Doyle bol tiež presný ohľadom londýnskeho kontextu Sherlocka Holmesa, ale to nerobí zo Sherlocka Holmesa pravdivý príbeh. Takže Lukáš môže byť presný čo sa týka kontextu, ale to nedáva absolútne žiadnu oporu k tomu, aby sme považovali za pravdivé jeho tvrdenia ohľadom udalostí týkajúcich sa Ježiša.
Reakcia 7: Na jednej strane skeptici hovoria, že iné historické údaje, ktoré má Lukáš evidentne správne, neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre potvrdenie jeho dôveryhodnosti a zároveň tvrdia, žeúdajná nepresnosť ohľadom sčítania má vplyv na jeho dôveryhodnosť. Nemôžeme tvrdiť oboje súčasne. Keď Lukáš uvádza celú kopu vecí správne, a mnohé z nich sú oveľa subtílnejšie než čokoľvek čo Arthur Conan Doyle uvádzal správne, tak toto nemá pre skeptika absolútne žiaden význam, ale keď si skeptik myslí, že Lukáš niečo uvádza nesprávne, tak by nás to malo viesť k tomu, aby sme mu nedôverovali. To je v skutočnosti dvojitý štandard.
Ešte poznámka k tomu, že každý šiel dozadu 41 generácii. Toto je veľmi rigidné čítanie Lukáša. Môžeme celkom kľudne predpokladať, že Jozefova rodina pravdepodobne mala aj nejaké iné spojenie s mestom Betlehem, ktoré z časti mohlo byť to, že boli potomkovia Dávida, na čo by boli patrične hrdí, ale nemusíme tlačiť príliš tvrdo na pílu.
Lukáš hovorí, že šiel každý do svojho vlastného mesta, a v skutočnosti máme k tomuto precedens okolo r. 100 p. n. l., kedy šli ľudia do svojho vlastného domova. Príbeh môžeme čítať aj tým spôsobom, že Jozef mal nejaké rodinné prepojenie s Betlehemom, a že Lukáš nehovorí, že každý v celom rímskom impériu musel ísť na miesto, kde žili jeho predkovia pred tisíc rokmi. Jozef bol z domu a z rodu Dávida, a toto malo spojenie so skutočnosťou, že jeho rodina bola v Betleheme, ale nemusíme toto interpretovať tak široko ako to interpretujú skeptici.
Námietka 8: Toto je celkom bežný spôsob ako apologéti obraňujú tú časť o sčítaní, a hovoria o sčítaní, ktoré bolo okolo r. 100 p. n. l., čo bolo egyptské sčítanie, ktoré vyžadovalo, aby sa potulní pracovníci vrátili do svojho domova, nie je to o domove ich predkov. Je to úplne falošná analógia, nesprávny precedens.
Jediný raz, kedy nájdeme sčítanie, ktoré vyžaduje od ľudí, aby šli niekam inde kvôli sčítaniu, je sčítanie, kde sa to týka potulných robotníkov, ktorí pracujú na nejakej budove alebo na niečom niekde inde a oni sa majú vrátiť domov, kde bežne žijú, akurát sú preč z domu kvôli práci a po sčítaní sa vrátia za svojou prácou.
Nie je to tak, že si vyberieme ľubovoľného predka a pôjdeme do mesta, odkiaľ pochádzal. To by polovica ľudí cestovala. A ďalšia vec je, prečo by niekto robil sčítanie, ktoré prikazuje ísť ľuďom naspäť za predkami. Aké je praktické využitie tejto veci?
Reakcia 8: V niečom sa zhodneme. Naozaj nemá zmysel robiť sčítanie podľa predkov, ktorí žili pred stovkami rokov. V skutočnosti nemusíme vôbec obhajovať tú myšlienku, že rodový domov musel byť domov predkov spred tisíc rokov.
Nápis v egyptskom prípade nehovorí o potulných robotníkoch, ale hovorí o komkoľvek, kto je z akéhokoľvek dôvodu preč zo svojho domu. Máme k tomu analógie aj zo súčasnosti, napríklad študenti, alebo mladí pracujúci ľudia alebo ľudia, čo majú inú adresu bydliska a žijú napríklad v inom štáte, a sú v istom zmysle preč z domu.
Jozef bol staviteľ, bol tesárom, mohol nosiť svoje náradie v brašni cez plece, dvorí dievčaťu, s ktorým sa chce oženiť v Nazarete, a mimochodom, ktorá podľa Lukáša má rodinu v judskom pohorí tak či tak, čo by mohol byť spôsob, ako sa tieto rodiny spoznali. Žije v Nazarete, ale za svoj domov považuje Betlehem.
Evidentne sa kresťania a skeptici nedokážu zhodnúť v otázke ako chápať sčítanie, ktoré spomína Lukáš vo svojom evanjeliu. Ale čo ďalšie otázky? Na tie sa pozrieme nabudúce:
Bol Ježiš historickou postavou?
Ako chápať narodenie z panny?
Aké paralely k Ježišovmu príbehu nájdeme v antike?
Ako to vlastne bolo s mudrcmi, masakrom dietok v Betleheme a útekom do Egypta?
Autor: Ondrej Kolárovský Zdroj: idea-list.sk Datum: 30. prosince Foto: Wikimedia Commons – ilustrační