Keď sa teraz ohliadnem späť, veľmi by som si priala, aby si ma nejaká staršia žena posadila a povedala mi: „Väčšinu času v živote stráviš čakaním, Jani. Nauč sa čakať v nádeji, a nie v strachu.”
Vyrástla som s tým, že som verila lži. Lži, ktorú som si so sebou niesla až do dospelosti. Verila som, že budem šťastná, keď sa mi konečne splnia moje sny. A tak som tvrdo drela — naozaj tvrdo –, aby som okolo seba nazhromaždila všetko, po čom túžilo moje srdce.
TYRANIA STRACHU
Ale potom, keď som zistila, že začínam dosahovať niektoré svoje ciele, začala som mať strach z toho, že by som ich mohla stratiť. Akým krutým dozorcom bol pre mňa strach! Chytil ma do siete pochybností a sústredenia sa na samú seba a okradol ma o radosť.
Na jednej strane som sa bála, že moje manželstvo bude slabé a zraniteľné a na druhej strane som sa bála bolestivej samoty z toho, že by som bola nezadaná. Bála som sa tlaku z úspechu a bála som sa hanby z neúspechu. Bála som sa neplodnosti a bála som sa tehotenstva. Bála som sa zodpovednosti, ktorá prichádza s výchovou detí a bála som sa prázdnoty z domova bez detí. Bála som sa stresu z práce mimo domova a bála som sa izolácie, ktorú by som zažívala, keby som zostala celý čas doma. Bála som sa, že vyzerám nevyspelo a bála som sa, že zostarnem. Čoho som sa vlastne nebála? Tak toho bolo veľmi málo.
Nenávidela som to, že som taká ustráchaná. Nenávidela som to, čo tieto strachy urobili mne a tým, ktorých milujem. Snažila som sa logicky ich vyvrátiť a prekonať, čo ma priviedlo k tomu, že mi v hlave začala blikať veta, ktorá ma síce desila, ale upútala moju pozornosť: „Jani, ty to nemáš pod kontrolou. A ani to nikdy mať nebudeš.” Videla som, že sa bojím okolností v mojom živote viac, ako som sa bála Boha. Stratila som ten pohľad na realitu, že obe, aj skúšky, aj víťazstvá, sú súčasťou dobrého príbehu, ktorý Boh píše v mojom živote. Nevážila som si tú pravdu, že On je rovnako s nami, keď sa smejeme, aj keď plačeme, keď oslavujeme, aj keď sme v trápení.
Niekedy sa život zdá dosť pochmúrny a neprimerane trpký. Zdá sa nám to, pretože to tak je. Vidíme samých seba, ako čakáme na výnimočného muža, ktorý nás zavolá na rande, alebo na stálu prácu na vysnívanej pozícií, alebo na krvné testy, ktoré nás ubezpečia o našom dlho očakávanom: „všetko v poriadku.” Je veľmi ťažké čakať v nádeji, pretože „čo ak… ?”
LIEK NA NAŠE STRACHY
Čo môže utíšiť naše strachy? Liekom nie je odstúpenie alebo viac sebakontroly, a dokonca to nie je ani budovanie si odvahy. Liek na naše strachy je nádej — nádej v Boha, ktorý je oveľa viac ako len rovný všetkému, čoho sa bojíme tu na zemi, v Boha, ktorý nám prisľubuje, že bude blízko a vždy skutočný:
„Hoc by som šiel temným údolím, nebudem sa báť zlého. Veď ty si so mnou… “ (Ž 23:4)
„Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou.” (IZ 41:10)
SKUTOČNÁ NÁDEJ JE OSOBOU
Nedrž sa svojich strachov tak pevne. Prines ich Bohu, ponúkni mu ich s otvorenými dlaňami a pýtaj si od Neho, aby nahradil tvoje strachy nádejou. Vzdaj sa svojich strachov a drž sa Boha. Keď necháme naše strachy pri Ňom, On nás utíši svojou láskou (SOF 3:17), aby nám pomohol spýtať sa nás samých: „prečo si skľúčená, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu” (Ž 43:5).
A ako vyzerá nádej? Je upokojujúca a istá ako Boh sám, pretože nádejou je skutočná osoba. Pavol nám hovorí v LISTE RIMANOM 15:13: „Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.” Ak sa pridŕžame Boha nádeje, to, čo máme potom, nie je psychologické pozdvihnutie, ale Boh sám ako náš spojenec v každej pochybnosti a nebezpečenstve.
Ako sa pridŕžaš Boha? Všetko, čo potrebuješ, je byť pri Ňom blízko. Potrebuješ Ho poznať lepšie. Ako môžeš spoznať Boha lepšie? Presne tak isto, ako keď spoznávaš hocikoho iného — tráviť spolu čas. Čo mi najviac pomáha spoznávať Boha nádeje je, keď s Ním trávim čas — so zámerom a dôsledne prichádzam, aby som sa s Ním stretla v stranách Biblie. Od biblických časov sa vo svete zmenilo mnoho vecí. Ale Boh sa nezmenil. Boh nádeje, ktorého vidíme na stranách Biblie, je Boh, s ktorým sa teraz stretávame.
NÁDEJ JE VOĽBA
Nádej je voľba. Čo vedie túto voľbu, čo jej dáva príchuť, ktorá ju živí? To, keď si denne otvárame Bibliu a premýšľame nad Bohom nádeje. Moja svokra, Anne Ortlundová, ma naučila vziať si nejakú pasáž z Písma, a keď ju budem čítať, mám sa pýtať tie isté dve otázky, ktoré sa pýtal Saul, keď sa prvýkrát stretol s Kristom: „Kto si, Pane?” a „Čo mám robiť, Pane?” (SK 22:8, 10) Každá žena s otvorenou Bibliou tam môže nájsť Boha a zosilnieť v nádeji tým, že sa bude pýtať tieto dve otázky.
Buďme ženami, ktoré sa usídlia v Božej dobrote. Vychutnajme si Jeho múdru starostlivosť nad každým momentom v Jeho vesmíre. Prinesme tieto prosby o naše šťastie, tie sny, bez ktorých nevieme žiť, pred nášho Kráľa s otvorenými dlaňami. Vyberme si nádej. Potom budeme schopní povedať spolu s Dávidom: „Na čo by som mal teda čakať, Pane? Moja nádej sa upiera k tebe” (Ž 39:8).
ZDROJ: CHCEMVIAC.COM FOTO: MAX PIXELS JANI ORTLUND © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG