Timothy Keller: Stará zmluva a obvinenie z protirečivosti

Nie je to o tom, že od každého očakávam schopnosť porozumieť, že celá Biblia je o Ježišovi a Božom pláne spasiť svoj ľud, ale márne dúfam, že jedného dňa niekto dostane zdravý rozum (alebo sa prinajmenšom porozpráva s informovaným teológom) predtým, než vznesie obvinenie z protirečivosti.

V prvom rade, nech nám je jasné, že to nie je len Stará zmluva, ktorá zakazuje homosexualitu. Nová zmluva má k tomu taktiež veľa čo povedať. Dokonca Ježiš v rozhovore o rozvode v MT 19:3–12 vraví, že počiatočný zámer Boha bolo spojenie jedného muža a jednej ženy v jedno telo a tí, ktorí toho nie sú schopní, by sa mali manželstva a pohlavného styku zdržať.

Ale poďme sa vrátiť späť k uvažovaniu o väčšej otázke protirečivosti s ohľadom na veci spomenuté v SZ , ktoré už viac nie sú praktizované novozmluvnými kresťanmi. Väčšina kresťanov nevie čo povedať, keď je konfrontovaná touto vecou. Ponúkam vám krátky kurz zameraný na vzťah Starej zmluvy k Novej zmluve:

Ježiš je konečná obeť za hriech a teraz nás už Ježiš „očisťuje“.

 

Stará zmluva venuje značný priestor opisu rôznych obetí, ktoré boli prinášané v svätostánku (neskôr v chráme) na odčinenie hriechov, aby veriaci mohli pristúpiť k svätému Bohu. Súčasťou tohto obetného systému bol tiež komplexný súbor pravidiel zachovania neporušenosti a čistoty obradu. Pristúpiť k uctievaniu Boha si mohol len vtedy, keď si zjedol určité jedlo a nie iné, nosil si vyhradený druh odevu, vyhol si sa dotýkaniu rozmanitých objektov a tak ďalej. Toto jasne opätovne vyjadrovalo, že ľudské bytosti sú duchovne nečisté a nemôžu vstúpiť do Božej prítomnosti bez očistenia.

Ale dokonca aj v Starej zmluve veľa pisateľov naznačovalo, že obete a pravidlá uctievania v chráme poukazovali na čosi viac. (Porovnaj 1. SAM 15:21–22, Ž 50:12–15, 51:17, OZ 6:6.) Keď prišiel Ježiš, vyhlásil každý pokrm za „čistý“ (MK 7:19) a ignoroval starozmluvné očisťovacie pravidlá iným spôsobom, dotýkaním sa malomocných a mŕtvych.

Ale dôvod je jasný. Keď zomrel na kríži, opona v chráme bola razom zničená, čo ukazovalo, že potreba pre celý obetný systém, so všetkými jeho očisťovacími pravidlami, bola odstránená. Ježiš je konečná obeť za hriech a teraz nás už Ježiš „očisťuje“.

Celý list Židom vysvetľuje, že starozmluvné obradné pravidlá neboli ani tak odstránené ako splnené Kristom. Kedykoľvek sa modlíme „v Ježišovom mene“, „máme dôveru, že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu“ ( ŽID 10:19). A preto by bolo hlboko protirečivé s učením Biblie ako celku, ak by sme pokračovali s nasledovaním obradných pravidiel.

 

Nová zmluva nám radí, ako čítať Starú zmluvu. Pavol to objasňuje na miestach ako RIM 13:8–10, že učeníci vedeli, ako nás starozákonná morálka bude stále zväzovať. V krátkosti, príchod Krista zmenil spôsob nášho uctievania, ale nezmenil spôsob nášho života. Mravnosť je črtou Božieho charakteru — jeho neporušenosti, lásky a vernosti. A tak celá Stará zmluva hovorí o milovaní našich susedov, staraní sa o chudobných, štedrosti, priateľských vzťahoch a o starostlivosti o našu rodinu. Nová zmluva pokračuje so zakazovaním zabíjania, páchania cudzoložstva a celá starozmluvná sexuálna morálka je nanovo vyhlásená v Novej zmluve (MT 5:27–30, 1. KOR 6:9–20, 1. TIM 1:8–11). Ak Nová zmluva opätovne potvrdila príkaz, potom to pre nás stále platí aj dnes.

Ďalej, Nová zmluva vysvetľuje inú zmenu medzi zmluvami. Hriechy sú stále hriechmi — ale tresty sa zmenili. V Starej zmluve sa veci ako cudzoložstvo alebo incest trestali občianskymi sankciami, ako je poprava. To preto, lebo v tom čase Boží ľud fungoval vo forme národného štátu, a tak všetky hriechy mali občianske tresty.

Ale v Novej zmluve je Boží ľud zhromaždením cirkví po celom svete, žijúci pod odlišnými vládami. Cirkev nie je občianska vláda, a tak sú hriechy vystavené napomenutiam a prinajhoršom aj vylúčeniu z cirkví. Toto je spôsob, akým rieši Pavol prípad incestu v Korintskej cirkvi (1. KOR 5:1–13 a 2. KOR 2:7–11). Prečo táto zmena? Na základe Krista, evanjelium nie je obmedzené na jeden národ — uvoľnilo sa pre všetky kultúry a ľudí.

„Ak verím, že Ježiš je vzkriesený Boží Syn, nemôžem robiť to, čo robili „očisťovacie pravidlá“ jedenia a iných praktík a nemôžem prinášať zvieracie obete. Všetko to by popieralo moc Kristovej smrti na kríži.

Keď si už raz pochopil základné učenie Biblie — o neobyčajnom význame Krista a jeho spásy — potom všetky rôznorodé časti Biblie dávajú zmysel. Vďaka Kristovi sú obradné pravidlá zrušené. Vďaka Kristovi cirkev už viac nie je národný štát, ktorý ukladá občianske tresty. Všetko do seba zapadá. Avšak, ak odmietneš myšlienku, že Ježiš je Syn Boží a Spasiteľ, potom, samozrejme, je Biblia prinajlepšom miš-maš obsahujúci nejakú inšpiráciu a múdrosť, ale väčšina z nej by musela byť odmietnutá ako bláznivá alebo chybná.

Takže k čomu nás to vedie? Sú len dve možnosti. Ak je Kristus Boh, potom tento spôsob čítania Biblie dáva zmysel a je perfektne zhodný s jej učením. Ďalšia možnosť je, že odmietaš základné kresťanské učenie — neveríš, že Ježiš bol vzkriesený Boží Syn — a potom je pre teba Biblia neistá príručka, ktorá nestojí za nič. Ale jedna vec, ktorú skutočne pri všetkej úcte nemôžeš povedať, je, že kresťania si protirečia, keď akceptujú morálne vyhlásenia Starej zmluvy, zatiaľ čo iné nepraktizujú.