Počas dňa odpočinku by si si mal vyhradiť čas na týchto šesť foriem oddychu. Pri každej z nich si odpočinieš od bežnej práce a zároveň Ťa občerstvia a obohatia.
- Dopraj si čas pre neplánované aktivity. To znamená, že môžeš robiť čokoľvek, čo Ti v danom momente napadne a po čom Tvoje srdce túži. Podobne ako keď Židia počas roka slávnostného odpočinku nechali pôdu jednoducho „oddychovať“. Nič nesadili a jedli to, čo tam samo od seba vyrástlo (3. M 25:1–7). Občas potrebujeme úplne vypnúť, inak sa aj z odpočinku môže stať namáhavá činnosť.
- Venuj sa svojim záľubám. Záľuby sú niečo, čo Ťa baví, no zároveň si to vyžaduje isté zručnosti a znalosti. Často to je niečo, čím sa niekto iný živí. Môže to byť čokoľvek od športu cez tesárstvo až po hudbu. V tomto prípade je to, ako keď na poli jeden rok zasadíme inú plodinu ako zvyčajne, aby sa v pôde doplnili potrebné živiny a bola úrodnejšia pri opätovnom sadení plodiny, ktorú v nej pestujeme obvykle.
- Vyhraď si čas na rozjímanie. Biblia hovorí, že máme svätiť sviatočný deň v spoločnej bohoslužbe. To však vôbec nie je všetko. Modlitba, čas v tichosti, písanie denníka, čítanie a rozjímanie — to všetko sú kľúčové činnosti, skrze ktoré naše vnútro oddychuje v Kristovi a v tom, čo On vykonal pre naše spasenie. Štvrtá kapitola Listu Židom (ŽID 4:1–10) vytvára pozoruhodnú analógiu medzi evanjeliom milosti a dňom odpočinku. Autor v nej píše: „Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu. Lebo každý, kto vošiel do Jeho odpočinku, odpočinul si od svojej práce tak ako Boh od svojej.“ (v. 9–10) Ak máme spasenie skrze Krista a milosť, našli sme odpočinok od najvysiľujúcejšej práce na zemi — od snahy dať sebe samým hodnotu, od snahy zaslúžiť si spasenie.
- Dopraj si estetickú chvíľu. Prvá kniha Mojžišova vraví, že Boh si na siedmy deň aspoň čiastočne odpočinul od svojej práce, aby sa mohol tešiť zo svojho stvorenia. V prvej a druhej kapitole čítame o tom, ako Boh hľadí na všetko, čo stvoril, a vraví: „Je to dobré!“ Aj my potrebujeme čas na to, aby sme sa tešili z krásy Božieho sveta. Potrebujeme nasávať nádhernú krajinu, skvelú hudbu či iné formy umenia a povedať si pri tom: „To je také dobré!“ Žiadna iná forma oddychu nás nedokáže občerstviť a posilniť takýmto spôsobom.
- Vyhraď si čas na budovanie vzťahov. To je čas pre rodinu a priateľov, čas venovať plnú pozornosť najdôležitejším ľuďom v Tvojom živote. Ani túto formu oddychu nedokáže nahradiť nič iné. Sme spoločenské bytosti stvorené na Boží obraz. Aj totálni introverti majú potrebu lásky a pocitu, že ich niekto pozná, a to všetko pochádza z blízkych vzťahov a puta medzi osobami.
- Zaveď princípy odpočinku do svojej práce. Niektorí ľudia sú takí prepracovaní, že sú aj napriek pravidelnému voľnu totálne vyčerpaní intenzitou ich pracovného týždňa. S pravidlami dňa sviatočného odpočinku súvisí aj pravidlo, podľa ktorého sa pole nesmelo žať úplne po okraj. Majitelia polí museli ponechať určité percento klasov chudobným. Niektorí ľudia sa inšpirovali týmto princípom a zámerne si stanovili nižšie ciele na konkrétne dni či týždne. Snažia sa nežať až po okraj, nežmýkať produktivitu z každej sekundy.
Tieto formy odpočinku nemajú byť akýmsi striktným režimom, v ktorom musíš venovať každému bodu presný čas. Avšak žiadna z týchto foriem oddychu by nemala v Tvojom živote úplne chýbať. Dopĺňaj zásoby. Sväť sviatočný deň. Boh nám ho dal ako dar a zároveň ako prikázanie. Mali by sme ho prijímať a tešiť sa z neho.
ZDROJ: CHCEMVIAC.COM FOTO: PIXABAY AUTOR: TIM KELLER. PÔVODNÝ ČLÁNOK MÔŽETE NÁJSŤ NA REDEEMER.COM