V koncentračnom tábore Osvienčim, ktorého oslobodenie si svet pripomína 27. januára ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, zahynuli aj desaťtisíce ľudí zo Slovenska.
Vyhladzovací tábor Osvienčim sa stal symbolom holokaustu O život v ňom prišlo približne 1,5 milióna ľudí, prevažne Židov, ale i politických väzňov, vojnových zajatcov a Rómov. Koncentračné tábory boli súčasťou „konečného riešenia židovskej otázky“, systematickej genocídy, ktorú naplánoval nacistický vodca Adolf Hitler.
Osvienčim, kde pracovalo približne 6000 príslušníkov SS, oslobodila sovietska Červená armáda 27. januára 1945. V roku 2005 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov tento deň za Medzinárodný deň pamiatky na obete holokaustu. V prvej etape deportácií v roku 1942 zo Slovenska do Osvienčimu odišlo 19 transportov, v ktorých bolo niečo viac ako 19-tisíc ľudí, hrôzy najväčšieho koncentračného tábora prežilo len asi 600 z nich.
Počas vojny zahynulo v rámci procesu holokaustu asi 70-tisíc Židov zo Slovenska. Je to číslo len z územia vtedajšej Slovenskej republiky. Asi 35-tisíc zavraždených Židov bolo odtransportovaných z južných území Slovenska, ktoré po I. Viedenskej arbitráži anektovalo horthyovské Maďarsko.
Väčšina obetí bola podľa jeho slov povraždená v nacistických vyhladzovacích táboroch alebo na tzv. pochodoch smrti – teda pri násilnej evakuácii táborov krátko pred koncom vojny. Asi 1200 až 1300 Židov zavraždili nacistické jednotky na Slovensku, keď okupovali slovenské územie na jeseň 1944, respektíve v prvých mesiacoch roku 1945.
Do Osvienčimu odišlo v prvej etape asi 19-tisíc ľudí. Ďalších 38 transportov smerovalo ďalej na východ – do Majdanku, Opole, Belzecu a Sobiboru. Práve v Sobibore zahynulo najviac Židov z vtedajšej SR. Počas druhej etapy deportácií na jeseň 1944, resp. na jar 1945 bolo deportovaných asi 13-tisíc ľudí. Päť transportov s asi šesťtisíc ľuďmi od konca septembra do polovice novembra 1944 skončilo v Osvienčime.
Reklama
Ďalšie transporty zo Slovenska už smerovali do Terezína, respektíve do táborov na území tretej ríše. Presné počty zachránených či už z Osvienčimu alebo z iných táborov nie sú presné. Kým z prvej etapy deportácií sa vrátilo okolo 600 ľudí, z druhej etapy deportácií to bolo omnoho viac
Od druhej polovice novembra 1944 Osvienčim už neprijímal nových väzňov a vtedy tam prestali aj hromadné vraždy v plynových komorách. Väzni však ďalej zomierali hladom, chorobami, mučením a na pochodoch smrti.
Dôsledky holokaustu majú svoju faktografickú i morálnu stránku. V Európe bola prakticky likvidovaná jedna významná menšinová komunita, ktorá tvorila dôležitú súčasť hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života. Holokaust vážne narušil právne a morálne vedomie spoločnosti. Vyrovnávanie sa s týmto fenoménom je často bolestné, ale potrebné. Bez pripomínania si ho má človek tendenciu zabúdať a zabudnúť. A to sa nesmie stať. A aj preto je Medzinárodný deň holokaustu mementom a spomienkou na všetky obete fašistickej mašinérie.
Zdroj: uzzno.sk Foto: Wikipedia