John Wycliffe zanechal po sebe v cirkvi dojem: 43 rokov po jeho smrti nechali autority vykopať jeho telo, spáliť jeho pozostatky a hodiť popol z nich do rieky Swift. Ani po tom sa ho však nezbavili. Wycliffeovo učenie sa ďalej šírilo aj napriek snahám o jeho potlačenie. Ako neskoršie zaznamenal kronikár: „Potok zaniesol jeho popol do Avonu, z Avonu do Severnu, zo Serernu do okolitých morí a odtiaľ do oceánu. Tento Wycliffeov popol bol symbolom jeho učenia, ktoré sa roznieslo do celého sveta.“
„Majster chýb“
Wycliffe sa narodil vo vnútrozemí na ovčej farme 200 míľ od Londýna. V roku 1346 odchádza na Oxfordskú univerzitu, ale kvôli opakovaným výskytom epidémie „čierna smrť“, získava svoj doktorát až v roku 1372. Napriek tomu bol už dovtedy považovaný na Oxforde za vedúcu osobnosť v oblasti filozofie a teológie.
V roku 1374 sa stáva rektorom farnosti v Lutterworthe. O rok neskôr prežíva sklamanie z toho, že sa mu nepodarilo získať pozíciu v Lincolne ani vo Worcesteri. Tieto nezdary poniektorí označujú ako dôvody jeho následných útokov voči pápežstvu.
Medzičasom začal Rím požadovať od Anglicka finančnú podporu. Národ však usiloval o výber peňazí na ochranu pred potenciálnym útokom Francúzska. Wycliffe poradil svojmu vojvodovi, Johnovi z Gentu, aby presvedčil parlament nevyhovieť tejto požiadavke. Argumentoval tým, že cirkev bola v tej dobe príliš bohatá a že Kristus povolal svojich učeníkov k chudobe, nie k bohatstvu. Ak by mal niekto výšku daní ponechať, mali by to byť práve miestne anglické autority.
Tento názor dostal Wycliffea do problémov a bol privedený do Londýna, aby čelil obvineniu z herézy. Toto vypočúvanie sotva začalo a atmosféra sa naplnila výčitkami z obidvoch strán. Čoskoro prepuklo do otvorenej roztržky, ktorá ukončila toto stretnutie. O 3 mesiace neskôr vydal pápež Gregor XI. 5 búl, v ktorých proti Wycliffeovi vzniesol 18 obvinení a nazval ho „majstrom chýb.“
V nasledujúcom vypočúvaní pred arcibiskupom na zámku Lambeth Wycliffe povedal: „Som pripravený brániť svoje presvedčenia až za hrob. Nasledoval som Sväté Písma.“ Pokračoval vyhlásením, že pápež a cirkev má po Písme druhoradú autoritu.
Toto Rímu vôbec nepadlo dobre aj kvôli Wycliffeovej popularite v Anglicku a následnému rozdeleniu pápežstva veľkou schizmou v roku 1378. Wycliffe bol poslaný do domáceho väzenia a slúžil na svojej farnosti v Lutterworthe.
Pojednanie o cirkvi
Tam prehĺbil svoje štúdium Písma a písal o svojich rozporoch s oficiálnym cirkevným učením. O doktríne transubstanciácie povedal: „Chlieb, hoci je nazvaný Kristovými slovami telom, zostáva chlebom.“
Postavil sa proti odpustkom: „Je zjavné, že sa naši hodnostári v udeľovaní odpustkov rúhajú samotnej Božej múdrosti.“
Neuznával spovedanie sa: „Osobná spoveď nebola Kristom nariadená a apoštolmi používaná.“
Opakovane zdôrazňoval učenie o viere: „Dôveruj jedine v Krista. Spoliehaj sa úplne na Jeho utrpenie. Daj si pozor, aby si nehľadal ospravedlnenie mimo Jeho spravodlivosti.“
Domnieval sa, že každý kresťan má mať prístup k Písmu. Začal prekladať Bibliu do angličtiny s pomocou svojho dobrého priateľa Johna Purveya.
Cirkev sa ostro ohradila: „Týmto prekladom sa Písmo stane vulgárnym a bude k dispozícii skôr pre laikov, dokonca aj pre ženy, ktoré vedia čítať, ako pre vzdelaných učencov s vysokou inteligenciou. Náhrdelník evanjelia sa trhá a je pošliapaný nohami svine.“
Wycliffe zareagoval: „Angličania sa naučia Kristov zákon najlepšie v angličtine. Mojžiš počul Boží zákon vo svojom vlastnom jazyku a rovnako tak aj Kristovi apoštoli.“
Wycliffe zomrel ešte pred skompletizovaním prekladu. Dokončenie „Wycliffeovej“ Biblie sa pripisuje jeho priateľovi Purveyovi. Hoci sa Wycliffeovi nasledovníci stiahli do úzadia, vytrvalo iritovali anglické katolícke autority až do anglickej reformácie, ktorá stanovila ich názory ako normu.
Preklad: pravdavlaske.sk Zdroj: Christianity Today Foto: Wikipedia