Ešte pred nejakým časom ste sa ako rodina pripravovali na návrat do USA, kde ste niekoľko rokov slúžili medzi Indiánmi kmeňa Lakotov. Nakoniec ste ostali doma na Slovensku. Čo sa stalo?
Ostali sme na Slovensku dosť nečakane. Na konci roku 2017 sme vycestovali do Lower Brule na turistické víza. Takže sme mohli ostať iba tri mesiace. V tom čase sa riešili dlhodobé víza pre nás. Náš kmeň najal právnika, ktorého aj platili, aby nám vybavil pracovné víza v škole, v ktorej som dovtedy robil dobrovoľníka. Ísť na pracovné víza vyzeralo ako najlepšia možná voľba, neovplyvnilo by to moju službu, práve naopak by mi to dalo viac príležitostí tráviť čas so študentami.
Za tri mesiace, ktoré sme strávili v Lower Brule od polky decembra 2017 do polky marca 2018, sme mali dotiahnuť všetky potrebné veci. Boh nám počas tých troch mesiacov viac krát ukázal, veľmi nadprirodzene, že sa do Lower Brule ešte vrátime. Preto, keď nám právnik povedal, že na Slovensku budeme iba zopár týždňov, tak sme o tom nepochybovali. Ani sme si v dome, v ktorom sme v Lower Brule bývali nič veľmi nezbalili. Došli sme zbalení na pár týždňov na Slovensko. Mentálne sme vyseli vo vzduchu, neboli sme ani v Lower Brule ani na Slovensku. Každý deň sme očakávali email od právnika, ktorý dorazil až na konci júna. S odpoveďou, že do USA sme víza nedostali. Bol to pre mňa obrovský šok. A až vtedy sme “pristáli” na Slovensku, s hlavou plnou otázok.
Aké sú vaše ďalšie kroky? Čo budeš teraz robiť?
V tom momente, keď sa to udialo, sme nevedeli nič. Doslova nastala tma. Po nejakom čase vďaka nášmu vysielajúcemu zboru a ľuďom, ktorí s nami boli roky partneri na misijnom poli, nám začal Boh postupne otvárať oči a my sme mohli vidieť väčší obraz toho, čo sa okolo nás deje. Aj ja a aj Barča sme vedeli, že Boh nás neodvoláva z misijného pola, ale že nás presúva na strategickejšie miesto, ktorým je teraz Slovensko. Boh je najlepší stratég a on svoju armádu posiela na miesta, kde je to najefektívnejšie pre Božie kráľovstvo. Z môjho pohľadu vojaka, to vôbec nebolo múdre, mne sa totiž zdalo, že to ako si nás Boh používa v Lower Brule už ani nemôže byť viac efektívne. Boli sme súčasťou všetkého čo sa v Lower Brule dialo a náš vplyv siahal od malých detí až po vedenie kmeňa. Ale ako som už spomenul, že Boh je stratég a majster v tom ako vytrhávať ľudí z rúk diablovych, tak dnes viem, že si ma tu Boh povolal na to, aby som na Slovensku zmobilizoval ľudí k misii. Nie som v tom sám, v rovnakom čase sa na Slovensko vrátili aj dvaja iní slovenskí misionári. Takže, keď z nás opadlo prvé sklamanie, Boh nám začal ukazovať svoj premakaný plán, v ktorom je zahrnuté Slovensko.
Keď sa pozrieš späť, čo Ťa misia v Južnej Dakote naučila?
Misia v Južnej Dakote mi dala veľmi veľa, ani neviem, kde začať. Viem, že na to nestačí jeden článok a preto chcem v najbližších rokoch napísať knihu o našej službe v Lower Brule. Ale ak mám vybrať jednu vec, tak je to asi toto. Boh si stvoril každý národ na to, aby ho svojím jedinečným spôsobom oslavoval. A tak ani ja ani nikto z nás ľudí, ktorí si myslíme, že vieme ako Boh myslí a funguje sa tieto iné kultúry nemáme snažiť zmeniť na svoj obraz toho, čo považujeme za spravodlivé.
Čo Ti táto skúsenosť dala do Tvojho vzťahu s Bohom?
Pritiahla ma bližšie k nemu. Boh si nás volá do služby s jedným zámerom, aby si nás pritiahol k sebe. To iba my občas mávame pocit, že si nás volá preto, lebo sme v niečom tak dobrí, že by si bez nás nevedel rady. :))))
Si v nejakom kontakte s ľuďmi v indiánskej rezervácii?
Áno, pravidelne komunikujem hlavne s mojím indiánskym bratom, Chrisom, ktorý je pastorom iného zboru v našej rezervácii. Boh nám dal jednotu v Duchu Svätom. Takže sme veľa vecí robili spolu. On pochádza z iného kmeňa a z iného štátu v USA a došiel do Lower Brule o tri roky neskôr ako naša rodina. Pokračuje tam vo veľa projektoch, do ktorých nám Boh otvoril dvere.
Tvoje deti prežili veľkú časť svojho života v USA. Ako si zvykajú na nové podmienky?
Pomaly, ale isto si zvykajú. Pre nich bolo a možno aj stále je domovom viac Lower Brule ako Slovensko. Priemerný čas návratu misionára trvá okolo dva roky podľa amerického špecialistu na túto tématiku Neala Pirola. Takže ešte stále je v norme keď vidíme, že na niektoré veci si nezvykli. Najväčší šok pre mňa bolo, že im na slovenských školách vadili prestávky. Vtedy totiž učiteľ odíde z triedy a v triede nastane hluk a všetci pobehujú. U nás v rezervácii mali učitelia svoj “kabinet” v triedach, takže odtiaľ neodchádzali a keď si dieťa dokončilo svoju prácu, tak mohlo mať prestávku aj dlhšie v podobe čítania si knihy, jedenia alebo hrania sa tak, aby nerušilo ostatných. Ale myslím, že na to si už zvykli a spolu s ostatnými spolužiakmi už hulákajú a pobehujú cez prestávky.
Vidíš okolo seba novú generáciu služobníkov, ktorí by boli ochotní nasledovať neľahkú cestu misionárov?
Áno, vidím. A viem, že predo mnou to videl Boh a preto si nás s ostatnými povolal na Slovensko v tomto obdobi.
Sú cirkvi pripravené na vysielanie ľudí?
Cirkvi na Slovensku sú dnes ako jablone na jeseň, keď sú preplnené jablkami. Otázka by ale mala znieť tak, či cirkev vie ako vyslať misionárov. Lebo každý kto niekedy zbieral jablká vie, že ak chce aby mu jeho úroda vydržala až do ďalšieho zberu, tak nemôže prísť k jabloni a zatriasť s ňou, aby jablká popadali. Môj dedo bol vinohradník a mal aj jabloňový sad, a my sme každú jeseň oberali jabĺčka s najväčšou opatrnosťou, aby sa neobili, lebo by zhnedli a následne splesniveli ešte predtým než začne zima. Tak je to aj s misionármi a našimi zbormi a cirkvami. Nejde iba o to, aby sme bezhlavo vyslali, ale aby sme do našich zborov priniesli Boží pohľad na tento svet a jeho plán záchrany pre každú etnickú skupinu, ktorý je jasne zaznamenaný v Biblii.
V jednom rozhovore si spomenul, že Slovensko patrí medzi bohaté krajiny sveta a kresťania musia zmeniť pohľad a vidieť potreby okolo seba. Ako je možné zmeniť toto premýšľanie?
Čítaním Biblie, vďaka čomu môžeme spoznávať Boží zámer s týmto svetom a jeho lásku pre každého jednotlivca. A modlitbou, cez ktorú Boh môže postupne meniť naše srdcia a postoje. A tak isto tým, že sa zúčastníte päť dňového kurzu Kairos, ktorý sme začali robiť práve pre túto zmenu. Je to kurz určený pre každého člena zboru, nie len pre adeptov na misiu.
Čo môže Slovensko ponúknuť svetu? Kde vidíš slovenskú cirkev za 10-20 rokov?
Svoju poslušnosť Bohu. V našej poslušnosti je totiž skrytá Božia sláva. Slovensko má príležitosť byť súčasťou veľkého Božieho poverenia, ktoré nám povedal skrze Ježiša vo všetkých štyroch evanjeliach a ešte aj v skutkoch. Máme veľa unikátnych charakteristík ako národ a tak isto v tomto čase aj špeciálnu zmes generácii, kde jedna si ešte pamätá časy neslobody spred 30 rokov a druhá sa narodila do slobodného sveta, ktorý nemá limity.
Nedovolím si prognózovať, kde ja vidím Slovenskú cirkev za 10-20 rokov, ale verím, že z tej cirkvi budú stovky misionárov vyslaných k národom, ktoré ešte nikdy nepočuli o láske akou ich náš nebeský Otec miluje.
Stále sú miesta, kde za šírenie evanjelia hrozí väzenie či smrť. Kde vidíš hranicu medzi prirodzenou opatrnosťou a veľkým poslaním ísť do celého sveta?
Verím, že keď Boh vysiela, tak sa aj stará. Takže otázka je, či sme ochotní byť poslušní veľkému povereniu a budeme dôverovať Bohu alebo budeme neposlušní a budeme sa snažiť naše životy mať pod našou kontrolou. Mne sa oplatilo a opláca dôverovať Bohu, nikdy ma nesklamal a vždy sa o mňa postaral a nielen o mňa, ale aj o moju manželku a mojich 6 detí. Pre mňa je väčšie bláznovstvo neposlúchnuť Boha a ostať v pomyselnom bezpečí domova ako ísť do najnebezpečnejšej oblasti na svete, ak ma tam Boh posiela.
Autor: Michal Nosál Datum: 26. října 2019 Foto: Facebook