Emeritný arcibiskup Róbert Bezák, ktorý dnes pôsobí ako stredoškolský učiteľ na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa v Bratislave, poskytol v piatok 1. marca 2019 rozhovor Denníku N. Opätovne v ňom vyjadril jasnú podporu prezidentskej kandidátke Zuzane Čaputovej. Priznal však, že sa s ňou nestotožňuje v niektorých morálno-etických otázkach.
„Mala by, nie mohla. Ale mala by byť,“ odpovedal arcibiskup Bezák jasne na otázku, či by na Slovensku mohla byť žena prezidentkou. „Ak Slovensko chce byť modernou, súčasnou krajinou, mala by byť prezidentkou žena,“ dodal.
Bezák sa však zároveň v rozhovore viackrát vymedzil voči názorom Zuzany Čaputovej na otázky registrovaných partnerstiev či adopcií detí homosexuálnymi pármi. Čaputová sa podľa neho stane prezidentkou, ak sa k týmto témam prestane vyjadrovať. „Už poznáme jej názory ako Zuzany Čaputovej, teraz chceme vidieť, aká bude prezidentka,“ zdôraznil Róbert Bezák.
Oveľa zaujímavejšou však bola z môjho pohľadu jeho reflexia politickej orientácie súčasného slovenského cirkevného establišmentu. Ich postoj by sme mohli zhrnúť slovami, že Konferencia biskupov Slovenska (KBS) Františka Mikloška už dávno hodila cez palubu. „Pre vrcholovú cirkev nič neznamená. Možno pre ľudí je symbol, ale pre cirkev nie. Ani kardinál Korec nebol jeho zástanca. Väčšiu časť ľudí nikdy neoslovil,“ povedal otvorene Bezák.
Z Bezákových slov sa mi zdá, že biskupom tak ide predovšetkým o zachovanie stability: vlastnej moci, peňazí a privilegovaného postavenia v spoločnosti – a to im Mikloško už dávno nemôže ponúknuť.
To všetko im však doteraz pohodlne garantoval SMER či SNS ako odškodné za trápnu a donebavolajúcu mlčanlivosť, keď sa diali ich mnohé medializované škandály. „Teraz sú veľmi vystrašení z toho, čo sa deje. Cítiť, že Harabin a Kotleba by pre niektoré akože kresťanské otázky neboli pre nich až takí neprijateľní. To je najhoršie. Akoby sme sa zamerali na jeden fakt a všetko ostatné ide bokom. Akoby v cirkvi zabudli, že otázky spravodlivosti, korupcie a dôstojnosti sú dôležitejšie. Tvária sa, že prvoradé sú otázky homosexuálov, interrupcií a podobne,“ priblížil pre Denník N situáciu v slovenskej rímskokatolíckej cirkvi arcibiskup Bezák.
Najvyšší predstavitelia slovenských cirkví, žiaľ, nevyužili ani momentum byť prorockým hlasom v spoločnosti počas protestov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a hoci sa nakoniec vyjadrili, boli medzi poslednými a ich slová tak už nič moc neznamenali. Odchod katolíckych biskupov na „plánované duchovné cvičenia v Čičmanoch“ v čase prvých protestov Za slušné Slovensko sa podľa mňa zapíše do dejín.
Dnes je však pozícia SMERu vážne ohrozená, a v radoch Konferencie biskupov Slovenska podľa Bezáka zavládol strach. A ten ich, žiaľ, niekedy vedie bližšie k Harabinovi či Kotlebovi. Osobne sa mi zdá, že okrem politickej zmeny by Slovensku prospela aj zmena vo vedení cirkví, ktorá by primárne viedla k zmene spôsobu výkonu moci v ich prostredí.
Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novinAbychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.
Rádi byste nám pomohli pokračovat v této misi a měli tak možnost se na ní spolu s námi podílet?
Autor: Martin Kováč je teológ, starokatolícky kňaz a člen Progresívneho Slovenska. Foto: screenshot YouTube