Richard Vašečka je od roku 2012 poslancom parlamentu (NR SR –Národnej rady Slovenskej republiky)  za stranu OľaNO-NOVA. Ako učiteľ pôsobil na Gymnáziu sv. Františka z Assisi v Žiline. Absolvoval vysokoškolské štúdium na Prešovskej univerzite, kde v rokoch 1992 – 1997 navštevoval Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu, odbor všeobecnej katolíckej teológie a učiteľstva náboženstva a etickej výchovy. Je ženatý a má štyri deti.

 

V parlamente ste už druhé funkčné obdobie, podarilo sa Vám dosiahnuť ciele, s akými ste do politiky šiel?

Ku kandidatúre vo voľbách v roku 2012 ma neviedli politické dôvody, ale dôvody viery. Vnímal som to ako Božie povolanie vykročiť týmto smerom. Mojou túžbou bolo byť verným Bohu a vnímať, čo chce, aby som urobil. Tieto dôvody stále trvajú. Počas prvého volebného obdobia som pochopil, že pre obnovu politiky ako služby ľuďom sú kľúčovými ľudia, ktorí v nej pôsobia a ktorí do nej smerujú. Mojim cieľom sa stalo takýchto ľudí nájsť, presvedčiť a dostať na kandidátku. Spolu s mojimi spolupracovníkmi a podporovateľmi sme hľadali ľudí, ktorí majú vieru a charakter, ktorí dokázali svoju kompetentnosť v profesionálnom živote a ktorí sa osvedčili v službe v komunite ľudí, ktorá ich osvedčuje a podporuje. Z tohto pohľadu som veľmi spokojný, keďže vo voľbách v roku 2016 sa na kandidátke OĽANO-NOVA dostalo do Národnej rady niekoľko takýchto ľudí, ktorí ma do budúcnosti napĺňajú nádejou. Politika však nie je len o „veľkých“ voľbách, preto hľadáme ďalej takýchto služobníkov do nadchádzajúcich krajských (2017) a komunálnych (2018) volieb.

 

V rámci strany OĽANO-NOVA vzniká kresťanská platforma. Máte už špecifikované témy, ktorým by ste sa chceli venovať?

Ide o čisto pracovný názov – konzervatívna platforma. Chceme, aby ľudia vyznávajúci kresťanské a konzervatívne hodnoty vedeli, že majú v parlamente ľudí, ktorí ich zastupujú a ktorí aktívne a systematicky na presadzovaní týchto hodnôt pracujú. Spoločnou strechou tejto práce je rodinná politika, teda komplexná podpora manželstva a rodiny. Keďže sme v opozícii, našou úlohou je tieto témy otvárať a tlačiť na vládnu väčšinu, aby ich prebrali a realizovali. V tomto sme už v prvom roku volebného obdobia dosiahli čiastočné úspechy v oblasti práce cez víkend (tzv. voľná nedeľa) a v noci. Momentálne sa snažíme presadiť podporu zodpovedných viacdetných rodín formou tzv. progresívneho daňového bonusu.

Okrem politickej agendy je to však aj svedectvo osobného života našich poslancov. Slušnosť, poctivá práca, usporiadaný rodinný život, pravidelná spoločná modlitba v parlamente.

 

 

Na Slovensku sa od samostatnosti nedokázala vyprofilovať silná kresťanská strana. Čím to podľa Vás je?

Na jednej strane sa väčšina ľudí formálne hlási ku kresťanským cirkvám a zmýšľa – aspoň v niektorých spoločenských otázkach – konzervatívne, na druhej strane si ľudia neprajú, aby im niekto určoval ako majú žiť a preto odmietajú politické kresťanstvo. Je s tým spojené aj množstvo predsudkov, ale aj reálne zlyhania politikov hlásiacich sa ku kresťanskej viere, ktorých ľudia posudzujú oveľa prísnejšie ako ostatných.

Verím však, že je čas na vznik silného subjektu, ktorý nebude kresťanským a konzervatívnym iba svojim názvom a slovnými deklaráciami, ale najmä charakterom jeho predstaviteľov, reálnym sa pridržiavaním a presadzovaním hodnôt, na ktorých vyrástla západná civilizácia, a profesionálnou a efektívnou odbornou politickou prácou.

 

Ste predsedom poslaneckého klubu. Aké povinnosti táto úloha sebou nesie?

Predseda poslaneckého klubu je kombinácia triedneho učiteľa a ministra zahraničných vecí. Jednak zodpovedám za spoločné stretnutia našich poslancov a koordináciu ich práce, jednak zastupujem náš poslanecký klub voči vedeniu Národnej rady a voči poslaneckým klubom ostatných politických strán. Ospravedlňujem napríklad neúčasť poslancov na zasadnutiach parlamentu, schvaľujem ich zahraničné pracovné cesty, zúčastňujem sa porád s vedením parlamentu a poslaneckých klubov. Mám však šikovných podpredsedov, takže to ide jedna radosť.

 

Ako bývalý učiteľ ste sa pohyboval v školstve. Čo je podľa Vás potrebné zmeniť v tejto oblasti na Slovensku?

V prvom rade sa treba rozhodnúť, či bude pre nás školstvo skutočnou prioritou alebo nie. Potom to však musí mať konkrétne praktické dôsledky. Jedným z nich je výber, motivácia a ohodnotenie učiteľov. Tiež je otázkou, či máme odvahu zásadne zmeniť charakter vyučovacieho procesu vzhľadom na súčasné a predpokladané trendy v spoločnosti, teda tak, aby to, čomu sa žiaci naučia v škole, zodpovedalo ich potrebám v dospelom veku v spoločnosti.

Bez ohľadu na politické nastavenia však môžem povedať, že ako otec uprednostňujem, aby moje deti navštevovali školu, ktorá vytvára dobré spoločenstvo vzťahov a hodnôt medzi rodičmi, žiakmi a učiteľmi.

 

V rámci projektu Milovať a ctiť navštevujete mnohé mestá a vyučujete. Čo Vás k tomu viedlo a aký je cieľ tejto služby?

V roku 2010 som dostal ponuku pravidelne písať do rubriky Rodina v kresťanskom časopise Nahlas. V roku 2014 ma moji priatelia povzbudili, aby som výber svojich článkov vydal aj knižne. Po vydaní prvej publikácie „Milovať a ctiť navždy“ sme usporiadali niekoľko prednášok. Zaskočil nás obrovský záujem o publikácie i prednášky. Toto je jeden z dôvodov – je to téma vysoko aktuálna a veľmi potrebná, čomu zodpovedá aj veľký záujem poslucháčov a čitateľov.

Druhý, ešte silnejší dôvod je, že manželská a rodičovská lásky silno hovoria o Bohu. A to falošne alebo pravdivo. Boh stvoril ako svoj obraz muža a ženu, ich lásku a ich plodnosť. Pri prednáškach nám preto nejde len o to, aby si ľudia vyriešili problémy vo svojich vzťahoch, ale aby ich nasmerovali k Otcovi a jeho láske.

 

Mnoho ľudí sa obáva o budúcnosť kresťanskej Európy, v spojitosti rastúcej sekularizácie a nárastu moslimskej komunity. Zdieľate tieto obavy?

Možno to vyznie pesimisticky, ale podľa mňa Európa, tak ako ju poznáme, už skončila. A je to nezvratné. Nie je to však žiadna tragédia. V dejinách sa takéto zmeny dejú pravidelne. Môžeme ľutovať svoju nerozumnosť, keď sme sa sami odstrihli od svojich duchovných a historických koreňov. Zároveň je to výzva pre jednotlivcov i spoločenstvá spoliehať sa v takejto situácii na Boha, držať sa Božích princípov a učiť tomu svoje deti. S takýmto postojom sa nemusíme báť nových vecí.

Odpoveďou na sekularizáciu a šírenie iných náboženstiev je živá viera a evanjelizácia. Určite nestačí pastorácia zameraná na udržiavanie tradície.

 

Ako sa prejavuje viera vo Vašej roli kresťana, otca a politika?

Viera v Ježiša Krista je pre mňa najvzácnejší Boží dar. Zároveň je to hlboké vnútorné presvedčenie, o ktoré opieram celý svoj život. Slovami sv. Pavla: „Viem, komu som uveril a som si istý …“ Človek sa nemusí nejako nasilu snažiť žiť podľa viery, lebo v reálnom živote každý človek nakoniec žije podľa toho, čomu v skutočnosti verí. Musí si však pred Božou tvárou opakovane klásť otázku, či skutočne verí tomu, čo nábožensky deklaruje. Ja svoju vieru každodenne konfrontujem s Božím Slovom – či som ako kresťan učeníkom Ježiša Krista, či milujem svoju manželku ako Kristus miluje Cirkev, či nekrivím našim deťom obraz nebeského Otca, či ako politik spravujem zem podľa Božej vôle a Božích princípov. A musím sa pravidelne kajať.

 

Máte nejakú obľúbenú postavu z kresťanskej histórie?

Dejepis bol mojim najobľúbenejším predmetom na strednej škole, takže táto otázka nebude pre mňa ľahká. Okrem Ježiša to budú dve postavy zo Starého zákona Abrahám a kráľ Dávid, zo žien okrem Ježišovej matky Márie ešte Katarína Sienská a Terézia z Avily. Z moderných politických dejín by som uviedol W. Churchilla, R. Reagana a M. Thatcherovú.

 

-mn-
Zdroj: Facebook