Jaanvi * nevie presne koľko má rokov – myslí si, že má asi 37 alebo 38. Je vydatá a má štyri deti. Žije v dedine s približne 500 domami – ale nemajú žiadnu budovu kostola. V dedine sú iba štyri kresťanské rodiny. Videla ako Boh úžasne pracuje, ale tiež čelí odmietaniu a hnevu zo strany jej susedov kvôli svojej viere. Rozpovie nám svoj príbeh.
Povedzte nám o svojom detstve.
Vyrastala som v hinduistickej rodine. Samozrejme, bola som nútená uctievať modly. To všetci rodičia učia dieťa: uctievať modly bohov a zúčastňovať sa mnohých hinduistických obradov. V hinduistickej kultúre je veľa bohov a bohýň. Napríklad by sme kúpili sušený kokosový orech a obetovali ho určitej bohyni. Ponúkli by sme jej ho prostredníctvom určitého obradu. Potom by sme zjedli toto jedlo.
Vysvetlil vám niekto tieto rituály?
Nikto. Len sme to robili. Bol to zvyk.
Mohli by ste mi to teraz vysvetliť?
V kresťanstve prichádzame ku Ježišovi po odpustenie. V hinduistickej kultúre prinášame obety, aby sme dosiahli odpustenie hriechov.
Ako ste žila predtým ako ste sa stala kresťankou?
Predtým, než som prišla ku Kristovi, priniesla som bohom veľa obetí. Žili sme v chudobe. Boli sme extrémne chudobní, nemali sme žiadne peniaze.
Takže vaša hlavná snaha bola získať dostatok peňazí na prežitie?
Nie, mali sme iné obavy. Moja dcéra trpela epileptickými záchvatmi. Bála som sa týchto chvíľ a vyskúšali sme všetko, čo sme sa dalo, aby sme ju vyliečili. Nakoniec nás to priviedlo ku Kristovi. Išli sme na modlitebné stretnutie organizované kresťanmi. Bola uzdravená!
Predtým, ako bola uzdravená, vyskúšali ste niečo iné, aby ste pomohli svojej dcére?
Chodili sme ku tak veľa modlám a zúčastnili sme sa toľkých hinduistických obradov… Každé ráno a večer sme šli do našej záhrady, aby sme uctievali najdôležitejšieho boha môjho kmeňa. Nepomohlo. Moja dcéra naďalej trpela.
Môj syn tiež trpel. Jedol dobre, ale bol veľmi podvyživený a veľmi chudý. Nemal žiadnu silu, keď mal jeden rok.
Ako si nakoniec prišla k viere?
Jedna z mojich príbuzných sa stala veriacou. Rozprávala s nami o Evanjeliu a povedala nám, aby sme sa modlili. Tak sme išli. Modlitba sa konala v malom dome v malej dedinke. Bolo tam okolo 50 alebo 60 ľudí okolo nás. Pastor sa modlil nad našimi deťmi a obe boli uzdravené. Nie okamžite, ale v priebehu času. Trvalo to päť nedeľ. Môj syn, napríklad, nabral hmotnosť v takom krátkom čase.
Pastor nás upozornil: „Ak by sa modlili v tomto prípade len kresťania, deti sa nemusia úplne uzdraviť. Vy (ako hinduisti v tej dobe) sa tiež musíte modliť a prestať uctievať modly. Musíte sa tiež modliť za seba. “ Tak sme to urobili. Prestali sme okamžite s uctievaním modiel a šli do kostola. Môj manžel bol závislý na žuvaní tabaku a alkohole, on tiež s tým prestal.
Čo ste očakávali, že sa stane, keď ste chodili na modlitebné stretnutie?
Rozhodla som sa už predtým, ako som sa pridala do modlitby: ak by boli môj syn a dcéra uzdravení, dám svoj život Bohu.
Mali ste strach prestať uctievať hinduistických bohov?
Váhala som ísť na modlitby, istotne. Myslela som si: Ak opustím hinduistických bohov, budú sa na mňa hnevať. Ale urobila som ten krok.
Očakávali ste, že sa stretnete s prenasledovaním, keď ste prešli k viere v Ježiša?
Vôbec nie.
Aké prenasledovanie ste zažili?
Bolo to asi dva roky po tom, čo sme prišli k viere. Vlastnili sme malé pole, ale nemali sme tam žiadny zdroj vody. Spýtala som sa dedinčanov, či mi pomôžu získať vodu pre moje pole. Odmietli.
Môj otec a svokor museli kopať našu studňu. Kým oni na tom pracovali, ľudia v dedine sa nám smiali. Každý raz som musela urobiť 32 krokov, aby som dostala bahno zo studne a tak sa dostala k vode. Jedného dňa som veľa plakala. Modlila som sa: „Musíš mi pomôcť!“ A Boh odpovedal na moju modlitbu.
Ako?
Dokázala som zarobiť nejaké peniaze, aby sme mohli dokončiť studňu. Studňa nám zabezpečila vodu pre pole, a tak sme dokázali vypestovať niektoré plodiny a predať ich. Tak sme mali nejaký príjem.
Prišlo ďalšie prenasledovanie?
Prenasledovanie sa deje denne. Krátko potom, čo sme vykopali studňu môj svokor umieral. On nebol kresťan, ale žil s nami. Preto nikto z dediny neprišiel na jeho pohreb. Nikto nám nepomohol. „Neprídeme,“ povedali. „Požiadajte svojich kresťanských priateľov, aby s vami pochovali telo.“
Ako ste ho pochovali?
V našej obci máme štyri ďalšie kresťanské rodiny. S nimi sme to spravili.
Ako ťažké to bolo pre vás?
Bolo to tak bolestivé. Neplakala som kvôli svokrovi, mala som obavy: ako prežijeme v tomto nepriateľskom prostredí? Skutočne som plakala pred Bohom.
Cítili ste sa osamelá alebo slabá?
Nie. Vedela som, že mi Pán pomôže.
Čo bolo po pohrebe?
Pred tromi mesiacmi dedinčania organizovali špeciálne stretnutie kvôli kresťanom. Museli sme prísť. Spýtali sa nás, prečo nechceme skončiť s kresťanstvom. Povedali nám, aby sme tam hneď obetovali modlám: „Ak nebudete, prerušíme s vami každý vzťah. Nikto vás navštívi. Nikto sa neožení ani nevydá za vašich synov a dcéry a nebudete môcť s nami hovoriť. “
Môžete opísať atmosféru tohto stretnutia?
Bola agresívna. Ľudia boli nepríjemní. Kliali a nadávali. Povedali nám, že bohovia budú kvôli nám veľmi nahnevaní. Ak opustime bohov, zomrieme. Nebili nás, ale zaobchádzali sa nami ako s úplnými vyvrheľmi.
Ľudia sa na nás teraz ani nepozerajú. Alebo ak to urobia, pľujú na nás, alebo nám nadávajú.
Máte nejaký biblický verš, ktorý vás posilňuje?
Boh s nami hovorí prostredníctvom mnohých slov, ale konkrétne napr prostredníctvom 1. Petrovho listu 1: 12-19:
„A bolo im zjavené, že nie sebe, ale vám poslúžili tým, čo vám teraz zvestujú hlásatelia evanjelia v Duchu Svätom, zoslanom z neba, na čo túžia hľadieť aj anjeli. Preto si prepášte bedrá mysle, buďte triezvi a celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ A keď ako Otca vzývate toho, ktorý súdi bez nadŕžania osobám, každého podľa jeho skutkov, žite v bázni v čase svojho pobytu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka“.
Myslím aj na trápenie Daniela a Jóba. Tieto biblické knihy ma skutočne povzbudzujú.
Ste odmietaní takmer celou dedinou. Čo z toho vyplýva?
Ostatní kresťania prichádzavali do môjho domu na modlitebné stretnutia. Teraz to už nie je možné. Raz prišiel aj starosta dediny. Nešlo o priateľskú návštevu. Stále na nás kričal: „Musíte s tým prestať!“ Ľudia sa báli. Teraz prichádzajú len sami, niekedy vo veľmi malej skupine.
Vyskytlo sa nejaké násilie?
Ešte nie, vďaka Bohu. Obávame sa, že sa to jedného dňa stane. Ale sme na to pripravení. Je to napísané v Biblii: „Žehnajte tých, ktorí vás prenasledujú.“ Nebudeme im nadávať ani ich preklínať.
Koľko rokov majú vaše deti teraz?
Dievčatá majú 14 a 19, dvaja chlapci majú 12 a 15 rokov.
Majú nejakých priateľov?
Našťastie áno. Deti sa nestarajú o sociálne bojkoty. Stále sa s nimi hrajú.
Aké je pre vás dôležité, aby ľudia mimo Indie boli s vami spojení?
Veľmi dôležité. Robí ma to tak šťastnou, že sme spolu spojení. Sme z rôznych kultúr a krajín, ale zjednocujeme sa. Jednota dáva radosť a silu.
Keby sa títo ľudia modlili za vás?
Áno, bolo by to veľmi dobré.
Ako by ste chceli, aby sme sa za vás modlili?
Mám veľkú túžbu. Vidím hinduistov okolo nás trpiacich chorobami a nedostatkom pokoja, rovnako ako kedysi trpela moja rodina. Modlím sa, aby prišli na modlitbové stretnutia a prijali uzdravujúcu a odpúšťajúcu silu Ježiša, aby spoznali Ježiša Krista ako ja.
Na koho si myslíte?
Najmä na nášho starostu dediny. Je z našej rodiny a veľmi nám znepríjemňuje život. On hovorí: „Nás je veľa a vás len málo. Prehráte.‘ Je to moja hlboká túžba, aby sa kajal a prišiel ku Kristovi. On a ostatní nepoznajú Krista. Všetci veria v modly. Preto nie sú schopní počúvať nás a chápať pravdu.
Je niečo, o čo by ste chceli poprosiť ľudí, ktorí sa za vás modlia a podporujú našu službu?
Modlite sa za moju dedinu, aby všetci prišli ku viere.
*meno zmenené kvôli bezpečnosti
Autor: František Bašo Zdroj: Open Doors Foto: Orissa, India, ilustračná