MANŽELSTVO VO SVETLE NAŠEJ MISIE
Keď mala moja dcéra Mercy päť rokov, začala chodiť na futbal. V svetlomodrom drese vyzerala naozaj roztomilo. Hrala za „Modré blesky“. Ako vcelku súťaživý tatko som si predstavoval, ako moja dcéra berie loptu súperovi, skóruje a vyhráva. Preto som nevedel, či sa mám smiať, alebo mám kričať, keď som počas hry pozoroval Mercy s kamarátkou, ako sa držia sa za ruky, poskakujú po ihrisku a trhajú kvietky. Myslím, že som robil aj jedno, aj druhé. Bolo zjavné, že jej nejde o výhru. Chcela sa len zabaviť. Moja otcovská otázka však znela: Ak ona chce len zbierať kvety, prečo ja platím za to, že je vo futbalovom tíme? Asi preto, aby sme mali zopár roztomilých fotiek s Mercy vo futbalovom drese.
Príliš veľa párov funguje v oblasti duchovného boja, v ktorom sa nachádzame, ako päťročné hráčky futbalu. Boh nás volá, aby sme bojovali v neustávajúcej bitke proti temnote. V tejto bitke nám dal jasnú misiu – činiť učeníkov. Avšak kresťanské páry spravidla nájdeme poskakovať životom držiac sa za ruky, ignorujúc bitku, ktorá okolo nich zúri. Mať šťastnú rodinu sa stalo našou misiou. Nie je to misia, ktorú nám dal Ježiš, ale snažíme sa ospravedlniť si uctievanie manželstva, pretože práve to chceme my.
Ako sme vraveli, manželstvo je dôležité, ale nie najdôležitejšie. Keď sa zameriame na to najdôležitejšie, naše manželstvo bude prekvitať, pretože bude fungovať podľa svojho skutočného plánu. Ak sa ale príliš intenzívne zameriame na rodinu, v skutočnosti tým zlyháme v živote, aj v manželstve.
„Spolu (so mnou) znášaj protivenstvá ako dobrý bojovník Krista Ježiša. Nikto z vojakov sa nepletie do zamestnaní (každodenného) života, aby sa páčil svojmu vojvodcovi.“ (2Tim 2:3 – 4)
Biblia učí, že sme vo vojne. Je to skutočná vojna so skutočným nepriateľom. (2K 10:3 – 4, Ef 6:10 – 20). Boh nám dal misiu, preto si nemôžeme dovoliť „pliesť sa do zamestnaní každodenného života“.
Predstavte si pekný dom s bielym plotom a svoju šťastnú rodinu, ako si hovie vo vnútri. A teraz si predstavte, že len pár ulíc odtiaľ zúri drsná vojna. Vaši priatelia a susedia zápasia o život, zatiaľ čo vy si prerábate kuchyňu a na stenu vešiate novú obrovskú obrazovku. Máte tam dodávateľov, ktorí vám montujú nové okná, aby nebolo počuť všetok ten hluk zvonku.
Je to dosť úbohá predstava, no je primeraná životu, pre ktorý sa mnohé kresťanské páry rozhodli. Nedajte sa zlákať. Skutočný život nachádzame uprostred bitky. Práve v tejto chvíli mnohých bratov a sestry v zahraničí mučia kvôli viere. Modlime sa za nich a nechajme sa ich príkladom povzbudiť k tomu, aby sme vstúpili do boja.
„Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8:35)
Ako sme už spomenuli, zdravé manželstvo je súčasťou misie. Naša misia nás nevolá k tomu, aby sme manželstvo zanedbávali. Manželstvo ale nemôže byť zdravé, pokiaľ nehľadáme najprv Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť (Mt 6:33). Keď spoločne bojujeme vo vojne, chráni nás to pred tým, aby sme bojovali medzi sebou. Ľudia, ktorí v sebe majú Ducha, túžia bojovať. Chceme byť aktívni. Chceme byť súčasťou Jeho misie.
V tejto kapitole vás budeme žiadať, aby ste hľadali Jeho kráľovstvo viac ako svoje manželstvo. Budeme vás vyzývať, aby ste život strávili na bojovom poli. Spolu preskúmame konkrétne dôvody, prečo“ by „sa vaše manželstvo malo zameriavať na misiu.
Reklama
Prečo sa má manželstvo zamerať na misiu – Ľudia zomierajú
Kým ste si stihli prečítať túto vetu, zomreli štyria ľudia. V priemere zomierajú dvaja ľudia každú sekundu. To je 155 000 každý deň, a len málo z nich ide do neba (Mt 7:13 – 14). Mňa to deprimuje, ničí. Jediný spôsob, ako uniknúť bolesti, ktorú tento fakt spôsobuje, je poprieť ju alebo ignorovať.
Apoštol Pavol hovorí o „veľkom žiali a neprestajnej bolesti v srdci“ (R 9:2). Zamyslite sa nad intenzitou jeho slov. Neprestajná bolesť v srdci? Poznal osud ľudí, ktorí neuverili Ježišovi, a toto poznanie mu spôsobovalo hlbokú bolesť. Kniha skutkov zaznamenáva jeho snahu zasiahnuť čo najviac ľudí, nech to stojí čokoľvek. Jeho život odrážal to, čomu veril. Aj keď mnohí z nás by povedali, že veria tomu, čomu veril Pavol, na našom živote to nie je vidieť.
Ak veríme tomu, že milióny zomierajú a smerujú k Božiemu súdu, aký má zmysel sústrediť život na čokoľvek iné, ako na misiu? Nenechajte sa paralyzovať číslami. Jednoducho spravte svoju časť. Zrejme v tom množstve nespravíte veľkú dieru, no budete mať večný vplyv na život ľudí, ktorých zasiahnete.
Keď som bol malý, náš mládežnícky farár sa opýtal: „Ak by každý na mládeži bol ako ty, ako by vyzerala mládež?“ Skvelý spôsob, ako rozmýšľať o svojej zodpovednosti. Samozrejme, že každý z nás je jedinečný a má iný dar. Ale chápte princíp. Ak by všetci veriaci hovorili evanjelium tak často ako vy, koľkých by zasiahli? Ak by každý dával rovnaké percento svojho príjmu ako vy, koľko by sme mali na rozdávanie chudobným?
Potrebujete štatistiky o tom, koľko detí je v tejto chvíli bez domova, zotročených, obeťou ilegálneho obchodovania, znásilnenia, alebo zomierajú hladom? Ak áno, vygúglite si to. Máme veľa práce. Mnohí zúfalo potrebujú pomoc, duchovnú aj telesnú. Nemôžeme ich volanie ignorovať. Niekedy si predstavujem, že som v Afrike, vystrašený, so svojou rodinou, máme zúfalý nedostatok jedla a vody, a rozmýšľam, aký by bol môj postoj ku „kresťanom“ v Amerike. Čo by som cítil, keby som videl, ako žijú a počul ich sťažovať sa, že nemajú dosť?
Predstavte si teraz štvorčlennú rodinu v Indii. Bolo ich päť, ale jednu dcéru predali do otroctva, aby zvyšok rodiny mohol prežiť ďalší mesiac. Predstavte si, ako sledujú váš bežný rodinný deň. Čo by si pomysleli o vašej kresťanskej láske?
Druhé najväčšie prikázanie, povedal Ježiš, je milovať blížneho ako seba samého. Milujete tak vôbec svojich najbližších blížnych, nieto ešte blížnych v Afrike či Indii? Pamätajte, Ježiš na to odkazuje ako na to najdôležitejšie, čo môžeme robiť, hneď po milovaní Boha (Mk 12:31).
„Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu; aj my máme duše klásť za bratov. Ale ak má niekto pozemský majetok a vidí brata trpieť núdzu, a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom Božia láska? Deti, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo.“ (1J 3:16 – 18)
Reklama
Pouvažujte nad týmto svedectvom kresťana, ktorý žil v Nemecku počas holokaustu.
„Počuli sme príbehy o tom, čo sa deje Židom, no snažili sme sa od toho dištancovať, pretože ako by sme to mohli zastaviť? Železničná trať prechádzala poza náš malý kostol, a my sme každú nedeľu ráno počuli v diaľke pískanie a kolesá blížiace sa po koľajniciach. Znepokojovalo nás, keď sme počuli nárek vychádzajúci z okoloidúceho vlaku. Uvedomovali sme si, že preváža Židov vo vagónoch ako dobytok.“
„Pískanie zaznievalo týždeň čo týždeň. Desili sme sa zvuku kolies, pretože sme vedeli, že budeme počuť plač Židov na ceste do tábora smrti. Ich výkriky nás mučili. Poznali sme čas, v ktorom prichádzal vlak, a keď sme začuli pískanie, začali sme spievať chválospevy. Kým vlak došiel k nášmu kostolu, spievali sme už z plného hrdla. Ak sme počuli krik, spievali sme hlasnejšie. A čoskoro sme ich už nepočuli vôbec.“
„Aj keď už prešli roky, stále zvyknem v spánku počuť pískanie vlaku. Nech mi Boh odpustí. Nech odpustí všetkým nám, ktorí sa nazývame kresťanmi, no napriek tomu sme nijako nezasiahli.“2
Je ľahké súdiť, keď počujeme takýto príbeh. Je hrozné, že kresťania počuli ich krik a udusili ho v chválospevoch. Čo by ste ale urobili vy? Pozrite sa ako funguje váš život. Naozaj by ste išli proti pravidlám a urobili niečo? Ak by všetci ostatní spievali, nebolo by to tak, že by ste sa jednoducho pridali?
Keď vezmem do úvahy, ako funguje môj život, neviem s istotou povedať, čo by som spravil ja. Viem ale, akým človekom by som chcel byť. Nechceme sa postaviť sa a povedať: „Už tak viac nemôžem žiť! Nemôžem ísť s davom a tváriť sa, že sa nič nedeje!“
Je ľahké pozrieť sa na iné momenty dejín a kritizovať cirkev za slabú odozvu. Ťažšie je pozrieť sa na dnešný svet a zhodnotiť vašu odozvu. Dáva vaše manželstvo zmysel vo svetle existencie pekla? Dáva vaše využívanie času a peňazí zmysel vo svetle utrpenia v dnešnom svete?
Z knihy TY a JA navždy od Francisa a Lisy Chan Zdroj: chcemviac.com